Vatikán 25. augusta (VaticanNews) Pôjde o poslednú etapu štvordňovej apoštolskej cesty pápeža vo Francúzsku. Po Paríži a UNESCO 25. a 26. septembra a po Lurdoch v nedeľu 27. septembra strávi Lev XIV. celý pondelok 28. septembra v Metze. Tamojší arcibiskup Mons. Philippe Ballot poskytol rozhovor vatikánskym médiám.

Presne o mesiac začne Lev XIV. svoju vôbec prvú cestu do Francúzska. Svätý Otec, ktorého návšteva je naplánovaná na 25. až 28. septembra, navštívi Paríž, kde sa zastaví aj v sídle UNESCO – Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru. V nedeľu 27. septembra zavíta aj do mariánskej svätyne v Lurdoch a svoju apoštolskú cestu zakončí nasledujúci deň celodennou návštevou Metzu na východe Francúzska, neďaleko hraníc s Nemeckom.

Táto hranica, o ktorú sa v minulom storočí bojovalo, sa dnes stala mostom medzi dvoma spriatelenými národmi a znamením nádeje vo svete zmietanom vojnami, pokúšanom uzatváraním sa do vlastnej identity a túžbou po nadvláde, ktorému zároveň chýba širšia vízia budúcnosti.

Mons. Philippe Ballot, pápež Lev XIV. zakončí svoju apoštolskú cestu vo Francúzsku návštevou vašej diecézy v pondelok 28. septembra. Čo ste cítili, keď ste sa dozvedeli, že Metz bude jednou z troch zastávok vo Francúzsku popri Paríži a Lurdoch?

Pocítil som veľkú radosť a aj trochu hrdosti na obyvateľov departementu Moselle a mesta Metz vzhľadom na ich dejiny. Je to kraj, ktorý zažil tri vojny, z toho dve svetové, a dve anexie. Dnes však ukazuje, že je krajinou stretnutia a bratstva. Niekdajší nepriatelia sa stali priateľmi. Namiesto toho, aby proti sebe bojovali, spolupracujú. Hranica už nie je miestom rozdelenia, ale miestom stretnutia. Vzťahy s Nemeckom sú veľmi dobré. Je v tom teda veľmi silné posolstvo.

Prijať pápeža, ktorý od začiatku svojho pontifikátu zdôrazňuje „odzbrojený a odzbrojujúci“ pokoj, v nás už teraz vyvoláva pocit, že nás povzbudzuje pokračovať v tom, o čo sa usilujeme celé desaťročia, od skončenia druhej svetovej vojny: byť ľuďmi, ktorí sami žijú v pokoji a pokoj prinášajú druhým.

Je to skutočné posolstvo pre Európu, najmä v čase, keď európsky kontinent čelí geopolitickému napätiu a tendenciám uzatvárať sa do vlastnej identity. Aké posolstvo jednoty očakávate od pápeža práve z tejto pohraničnej krajiny zmierenia?

Musíme zaujať postoj načúvania. Vidíme, aký zásadný je pokoj. Pápež ho predstavil už na lodžii v deň svojho zvolenia slovami: „Pokoj vám!“ Je to „pozdrav zmŕtvychvstalého Krista“. Hovorí nám, že tento pokoj k nám prichádza od človeka, Božieho Syna, ktorý premohol smrť. Je to Boží pokoj, pokoj, ktorý treba vedieť žiť.

Vo všetkom, čo sme od neho doteraz počuli, nám ukazuje určité cesty. Vysvetľuje, že pokoj prechádza cez srdcia ľudí, ktorí sa rozhodnú pracovať, hovoriť s druhým, pochopiť ho, prijať ho a dôverovať mu.

Témou tejto cesty je: „Aby svet mal život“. To naznačuje, že život bude jednou z veľkých tém tejto návštevy. Vo Francúzsku táto téma rezonuje osobitným spôsobom po prijatí a vyhlásení legislatívy týkajúcej sa asistovanej samovraždy...

Z toho, čo už pápež povedal o živote, vidíme, že nám dokáže pomôcť pochopiť, že keď ide o život, všetko navzájom súvisí. Životu treba slúžiť a treba ho rešpektovať v jeho dôstojnosti, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou ľudskej osoby.

Keď je prítomný ľudský život, je prítomná aj dôstojnosť. Odstrániť život znamená odstrániť dôstojnosť – či už na jeho začiatku, na jeho konci alebo uprostred, ako napríklad v člnoch prechádzajúcich cez Stredozemné more, ktoré sa mení na cintorín.

Z praktickejšieho hľadiska je organizácia pápežskej cesty pre diecézu pomerne veľkou, ba priam obrovskou logistickou záležitosťou. Čo nám môžete povedať o mobilizácii spoločenstva, ktoré vás pri organizácii tejto návštevy v Moselle obklopuje a sprevádza?

Mobilizácia je úplná. Potrebovali sme približne tisíc dobrovoľníkov. Tento počet sme už prekročili a ľudia sa chcú zapojiť bez ohľadu na svoje náboženské presvedčenie. Aj ostatné vierovyznania sa z jeho príchodu tešia a cítia sa poctené. Cítime, že táto návšteva skutočne zasiahla celé obyvateľstvo.

Zároveň musíme riešiť otázky bezpečnosti a organizácie. Metz je malé mesto so 140-tisíc obyvateľmi, približne 250-tisíc aj s aglomeráciou. Nemáme k dispozícii obrovské priestory, preto musíme všetko zorganizovať tak, aby sa ľudia mohli naplno zapojiť a zhromaždiť sa pozdĺž trasy.

Pozývame ľudí, aby prišli pápeža pozdraviť. Jeho prítomnosť bude niečím jedinečným a povzbudzujúcim. A napokon, práve od nás bude aj odchádzať z Francúzska, takže u nás skutočne vládne veľké nadšenie.

Čo táto mobilizácia hovorí o vývoji Cirkvi vo Francúzsku? V posledných rokoch vidíme, že plameň viery vo Francúzsku opäť naberá na sile, čo sa prejavuje napríklad rastúcim počtom katechumenov...

Niečo sa deje. Keď som pred štyrmi rokmi prišiel do svojej diecézy, mali sme 60 katechumenov. Nasledujúci rok ich bolo 80 a minulý rok už 200.

Cítime, že keď sme ľuďom nablízku, dotýkame sa hlbokých otázok, ktoré ich dnes zamestnávajú, ako sú klimatické zmeny či umelá inteligencia. Mnohí mladí ľudia vo veku do 25 či 30 rokov za mnou prichádzajú a hovoria mi, že na tieto otázky nedokážu odpovedať sami.

Je to generácia, ktorá si začína uvedomovať náboženský rozmer svojho života. Túžia po sprevádzaní. To musíme rešpektovať. Musíme s nimi kráčať, ako hovorieval pápež František. Sú to mladí ľudia, ktorí veľmi pozorne vnímajú to, čo im hovoríme, a zároveň aj rešpekt, ktorý prejavujeme voči ich vlastnej ceste.

Nie je teda najväčšou výzvou pre duchovných pastierov vedieť sprevádzať tento malý plamienok tak, aby ho nezhasili ani doň príliš nefúkali?

Presne tak. Keď doň príliš fúkame, hrozí, že ho budeme chcieť až priveľmi ovládať. Týchto mladých ľudí treba sprevádzať, nechať ich zaujať vlastné miesto a nesnažiť sa ich za každú cenu vtesnať do našich hotových systémov.

Často hovorím, že potrebujeme pastoráciu prítomnosti a vzťahu. Keď sme skutočne prítomní pre druhého človeka, vzniká vzťah, dochádza k stretnutiu a môže sa začať dialóg. Je to nezištný vzťah.

Autor: Jean-Charles Putzolu – Vatican News
Zdroj: VaticanNews, slovenská redakcia