Vatikán 20. augusta (TK KBS) Vzťahy medzi Katolíckou cirkvou a islamom v posledných desaťročiach prechádzajú zložitým vývojom, ovplyvneným nielen snahou o vzájomné porozumenie, ale aj skúsenosťou s náboženským extrémizmom a napätím medzi jednotlivými komunitami. Aký je najnovší vývoj vzhľadom na posledné udalosti vo Francúzsku a v Alžírsku? Ako sa k medzináboženskému dialógu stavia Lev XIV. a jeho predchodcovia?

Zo skúsenosti z Alžírska, ktorú Lev XIV. počas svojej tohtoročnej návštevy spojil s odkazom sv. Augustína, vychádza potreba vzájomného porozumenia. Medzináboženské vzťahy teraz získavajú ďalší rozmer v súvislosti s pripravovanou apoštolskou cestou do Francúzska. Tá môže byť ďalším impulzom pre hľadanie nových ciest dialógu, rešpektu a pokojného spolužitia medzi kresťanmi a moslimami.

Svedectvo z Alžírska a apoštolská cesta do Francúzska

Francúzsko je krajinou, ktorá je nositeľkou a tradičnou ochrankyňou kresťanských koreňov Európy. V súčasnosti však patrí medzi štáty, v ktorých prebieha intenzívny dialóg medzi kresťanstvom a islamom. Nedávne udalosti priniesli viacero momentov, ktoré ukázali zásadnú dôležitosť vzájomného rešpektu medzi kresťanmi a moslimami.

Vzťah medzi Francúzskom a Alžírskom sa formoval v rámci zložitých koloniálnych dejín, rozsiahlej migrácie a hlbokých duchovných väzieb. História oboch krajín predstavuje významné dejiská kresťansko-moslimských stretnutí. Zatiaľ čo vo Francúzsku je dnes islam druhým najrozšírenejším náboženstvom a spoločnosť čelí výzvam spojeným s integráciou i medzináboženským dialógom, Alžírsko má bohaté historické dedičstvo starobylého severoafrického kresťanstva, ale aj skúsenosť s náboženským extrémizmom z konca 20. storočia. Dnes je Alžírsko krajinou s prevažne moslimským obyvateľstvom. Katolícka komunita tvorí len niekoľko tisíc veriacich, zatiaľ čo kresťania ako celok predstavujú malú menšinu spoločnosti. Úsilie o civilizáciu pokoja, ktoré formuloval nielen pápež Ján Pavol II., ale následne ho rozvíjali aj pápeži Benedikt XVI. a František, kontinuálne pokračuje v apoštoláte Leva XIV.

Nevyhnutný životný postoj a znovuobjavenie identity

Cesta pápeža Leva XIV. do Alžírska nadviazala na odkaz mučeníkov z Tibhirine a biskupa Pierra Claverieho a poukázala na to, že medzináboženský dialóg nemá byť iba akademickou debatou, ale nevyhnutným životným postojom. Posolstvo bratstva, vzájomnej úcty a odmietnutia nábožensky motivovaného násilia, ktoré Svätý Otec prinášal vo svojich príhovoroch počas tejto apoštolskej cesty, tak ponúka odpovede aj pre náboženskú situáciu v súčasnom Francúzsku, kde môžu gestá a slová vyslovené v Alžírsku rezonovať.

Predchodcovia Leva XIV. – Ján Pavol II. (napríklad v prejave k moslimskej mládeži v marockej Casablance 19. augusta 1985) a Benedikt XVI. (napríklad v Kolíne nad Rýnom 20. augusta 2005) – hovorili o potrebe, aby sa kresťania a moslimovia „navzájom poznali“ a stavali na tom, čo majú spoločné, s cieľom rozvíjať postoj vzájomného rešpektu. Zároveň však zdôrazňovali potrebu znovuobjavenia kresťanskej identity zakorenenej v jednote viery a rozumu. Toto znovuobjavenie kresťanského dedičstva musí byť sprevádzané vedomým aktom kresťanskej sebareflexie a sebauvedomenia, ako aj opatrnosťou voči tomu, čo Enrico Cattaneo nazýva „neduhmi modernej spoločnosti“, ktoré vedú k extrémnemu relativizmu.

Túto dôležitosť zakorenenia v pravde spomenul Lev XIV. aj v Alžírsku: „Svätý Augustín, ktorý bol, ako viete, biskupom v Hippo viac ako tridsať rokov, je v skutočnosti postavou, ktorá pochádza z dávnej minulosti a hovorí k nám o tradícii, hovorí k nám o živote Cirkvi, o tom, ako Cirkev rástla v prvých storočiach. A dodnes je veľmi dôležitou osobnosťou, pretože jeho spisy, jeho učenie, jeho spiritualita, jeho výzva k hľadaniu Boha a k hľadaniu pravdy sú niečím, čo je dnes veľmi potrebné – posolstvom, ktoré je dnes veľmi aktuálne pre nás všetkých ako veriacich v Ježiša Krista, ale aj pre všetkých ľudí. A ako ste videli, aj ľudia v Alžírsku, z ktorých drvivá väčšina nie sú kresťania, si veľmi vážia a rešpektujú pamiatku svätého Augustína ako jedného z veľkých synov svojej krajiny. Preto pre mňa bolo zvláštnym požehnaním vrátiť sa včera opäť do Annáby, ale tiež ponúknuť Cirkvi a svetu víziu, ktorú nám sv. Augustín ponúka v súvislosti s hľadaním Boha a úsilím budovať spoločenstvo, hľadať jednotu medzi všetkými ľuďmi a rešpektovať všetkých ľudí napriek rozdielom.“

Pravý dialóg nevyžaduje, aby sa veriaci vzdali svojej identity alebo stierali rozdiely. Naopak, vyžaduje si poctivé zakotvenie vo vlastnej viere, schopnosť sebareflexie a ochotu hľadať spoločnú reč na základe rozumu a vzájomnej úcty.

História medzináboženského dialógu vo Francúzsku

Ako uvádza otec Jean-François Bour, riaditeľ Národnej služby pre medzináboženský dialóg pri Francúzskej biskupskej konferencii, vzťahy medzi kresťanstvom a islamom sa začali rozvíjať už v 50. rokoch 20. storočia. Cirkev vo Francúzsku zriadila špecializovaný úrad pre vzťahy s moslimami už v roku 1973, čo katolíckym kresťanom angažovaným v tejto oblasti umožnilo hlbšie porozumieť islamu a pochopiť zložitosť moslimskej histórie i vnútorný svet islamskej viery. Podľa neho je však skutočným bodom obratu obdobie okolo roku 2001, keď došlo k útokom na Svetové obchodné centrum v New Yorku, čo odštartovalo široký proces reflexie.

„Medzi moslimami došlo k hlbokému otrasu. Pre mnohých z nich to bolo veľmi bolestné, pretože od predchádzajúcich generácií nikdy neprijali chápanie islamskej viery, ktoré by podnecovalo k násiliu alebo chaosu. Zrazu si uvedomili, že džihádistické a teroristické hnutia reálne existujú.“

Vražda katolíckeho kňaza Jacquesa Hamela

V roku 2016 zavraždili dvaja mladí muži hlásiaci sa k Islamskému štátu francúzskeho katolíckeho kňaza Jacquesa Hamela, a to priamo počas rannej svätej omše vo farnosti Saint-Étienne-du-Rouvray na severozápade Francúzska. Krátko po tejto udalosti došlo k silnému zomknutiu sa náboženských lídrov, skupín i verejnosti naprieč Európou, ktorí odmietli terorizmus, odmietli uplatňovanie kolektívnej viny voči moslimom a prihlásili sa k spoločnému dialógu a pokojnému spolužitiu.

Parížsky kardinál André Vingt-Trois reagoval na vraždu otca Hamela tým, že povzbudil katolíkov, aby „prekonali nenávisť vo svojich srdciach“ a „nepristúpili na hru“ Islamského štátu, ktorý sa snaží „poštvať deti tej istej rodiny proti sebe“. Francúzski biskupi reagovali veľmi podobne: vyzvali kresťanov, aby odolali pocitom pomsty a nenávisti a namiesto toho pomáhali budovať civilizáciu pokoja, lásky a prijatia.

Desať rokov po tragédii

Ako uviedol otec Jean-François Bour desať rokov po tejto tragédii: „V nadväznosti na takéto tragédie vidíme, ako sa obyčajní ľudia stavajú na odpor a hovoria, že takéto násilie ich nereprezentuje. Vidíme to medzi moslimami, kresťanmi a dokonca aj medzi neveriacimi. Vyhlasujú, že tento druh extrémizmu odmietajú. Mnohí z nich si uvedomili, že sa musia zapojiť do organizácií venujúcich sa dialógu a prejavovať svoj záväzok konkrétnymi gestami. Moslimovia tiež prichádzali k hrobu otca Hamela na cintoríne v Saint-Étienne-du-Rouvray, aby tam položili kvety.“

K posolstvu, ktoré vydala Cirkev vo Francúzsku, otec Bour dodáva: „Po celé desaťročia sme vo Francúzsku rozvíjali teologickú a pastoračnú reflexiu islamu a kresťansko-moslimského dialógu. Nezačalo sa to v roku 2016. Cirkev vo Francúzsku zadosťučinila svojej zodpovednosti, keď trvala na tom, že za smrť otca Hamela ani za teroristické útoky spáchané jednotlivcami, ktorí podľahli smrtonosnej ideológii, nemožno brať na zodpovednosť všetkých moslimov.“

Posolstvo dialógu, odpustenia a zmierenia

Pápež František sa počas svojho pontifikátu výrazne venoval islamsko-kresťanskému dialógu a dôrazne odsudzoval vzájomnú polarizáciu a stotožňovanie islamu s teroristickými skupinami. Aj po vražde francúzskeho kňaza Jacquesa Hamela odmietol stotožňovanie islamského náboženstva s násilím a upozorňoval na to, že násilie existuje aj medzi kresťanmi a v iných náboženstvách. Zdôraznil, že v mnohých náboženstvách môžu vznikať malé fundamentalistické skupiny a problém nastáva predovšetkým vtedy, keď fundamentalizmus prerastie do násilia a zabíjania. Zároveň poukázal na to, že mnohí moslimovia hľadajú pokoj a spolužitie a nemožno ich automaticky spájať s terorizmom. V prípade ISIS podľa neho išlo o malú fundamentalistickú skupinu, ktorej násilné konanie nemožno pripisovať celému islamu. František zároveň upozornil aj na európsku zodpovednosť za situáciu mladých ľudí bez ideálov a pracovných príležitostí, ktorí môžu byť následne náchylnejší na radikalizáciu.

„Mal som dlhý rozhovor s veľkým imámom univerzity al-Azhar a viem, čo si myslí: hľadajú pokoj, stretnutie,“ vyhlásil vtedy.

Pápež František sa s veľkým imámom univerzity al-Azhar Ahmadom al-Tajjíbom od roku 2016 stretol mnohokrát. Ich intenzívny dialóg sa začal historickým stretnutím vo Vatikáne v máji 2016 a pokračoval cez návštevu Káhiry, pracovné rozhovory v Ríme až po kľúčové podpísanie Dokumentu o ľudskom bratstve v Abú Zabí v roku 2019. Stretli sa aj na Bahrajnskom fóre pre dialóg v novembri 2022.

Súčasné výzvy

Najväčšou prekážkou medzináboženského dialógu je dnes podľa otca Boura presvedčenie, že existujú naliehavejšie starosti – že žijeme v čase, ktorý čelí mnohým výzvam a v ktorom už dialóg nie je prioritou.

„Všetkých by som veľmi povzbudil, aby si vyhrnuli rukávy a verili, že sme schopní spolu hovoriť a rozumieť si. Podľa môjho názoru je teraz potrebné obnoviť úsilie a znovu sa angažovať.“

Príbeh kresťansko-moslimského dialógu tak ukazuje, že popri skúsenosti s násilím existuje aj dlhá história stretávania a hľadania spoločnej reči. Táto skúsenosť môže viesť práve od konfliktu civilizácií k dialógu a pokojnému spolužitiu medzi nimi.

Zdroj: VaticanNews, česká redakcia