Vatikán 10. augusta (TK KBS) Po nedeľnej modlitbe Anjel Pána pripomenul Svätý Otec mladým ľuďom pestrú ponuku príbehov svätcov, ktorú v tomto období ponúka liturgický kalendár. Patria medzi nich veľký svätý Dominik, zakladateľ Rehole kazateľov, svätá Terézia Benedikta od Kríža (Edith Steinová), karmelitánka zavraždená v Osvienčime a spolupatrónka Európy, svätý Vavrinec, diakon rímskej Cirkvi, a svätá Klára z Assisi, ktorá opustila blahobytný život, aby podľa vzoru svätého Františka nasledovala chudobného a pokorného Ježiša.

Svätý Dominik, ktorý menil svet Božím slovom a bez zbraní

Svätý Dominik

Dominik sa narodil okolo roku 1170 v španielskej Caleruege. Už ako mladý študoval humanitné vedy, filozofiu a teológiu. Popri štúdiu žil hlbokým duchovným životom a nikdy nezanedbával potreby druhých. Počas svojho života zažil hladomor, no ani to ho neodradilo od pomoci. Predal svoje knihy aj časť majetku, aby mohol pomôcť chudobným a trpiacim.

Počas svojich ciest po Európe sa stretol so šírením albigénskeho učenia na juhu Francúzska, ktoré odmietalo samotnú podstatu kresťanskej teológie, ako aj autoritu, štruktúru a sviatosti vtedajšej cirkevnej hierarchie. Pochopil, že vieru nemožno brániť silou a mečom, ale predovšetkým pravdivým svedectvom vlastného života, vzdelanosťou, vedomosťami a verným ohlasovaním evanjelia. Postupne okolo seba zhromaždil spoločníkov, ktorí zdieľali rovnakú túžbu žiť v chudobe, študovať Božie slovo a ohlasovať Kristovo evanjelium. Založil Rehoľu bratov kazateľov. Duchovnou podstatou dominikánskej rehole je spojenie spoločného rehoľného života so štúdiom, modlitbou a kazateľskou službou. Jej poslaním je prinášať ľuďom pravdu evanjelia zrozumiteľným jazykom a odpovedať na otázky svojej doby.

Dominik zomrel 6. augusta 1221 v Bologni. O trinásť rokov neskôr ho pápež Gregor IX., ktorý Dominika osobne poznal, vyhlásil za svätého. Vo svete zahltenom informáciami, umelou inteligenciou a neobmedzenými možnosťami pripomína svätý Dominik význam hľadania pravdy, poctivého štúdia, dialógu a odvahy vydávať svedectvo o viere. Jeho život ukazuje, že ohlasovanie evanjelia sa začína osobným stretnutím s Kristom a pokračuje službou druhým.

Svätá Terézia Benedikta od Kríža – Edith Steinová – V hľadaní pravdy našla zmysel

Svätá Terézia Benedikta od Kríža – Edith Steinová

Edith Steinová (1891 – 1942) bola nemecko-židovská filozofka, ktorá od mladosti hľadala hlboký zmysel života. Nechcela len tak zapadnúť do davu, ale nájsť pravdu, skutočný zmysel a poslanie. Táto túžba ju priviedla od ateizmu ku katolíckej viere, prijatiu krstu a vstupu do kláštora bosých karmelitánok pod menom Terézia Benedikta od Kríža. Nebála sa klásť ťažké otázky, ísť proti prúdu a nenechala sa strhnúť povrchnými trendmi ani politickým tlakom svojej doby.

Svoje židovské korene nikdy neopustila a po nástupe nacizmu v Nemecku otvorene vystupovala na obranu ľudskej dôstojnosti a rovnoprávnosti. Pred prenasledovaním odišla do kláštora v Holandsku, no nacistickému režimu neunikla. Bola zatknutá a v auguste 1942 deportovaná do Osvienčimu, kde zahynula v plynovej komore. Ukázala tak neuveriteľnú osobnú odvahu a vernosť svojmu presvedčeniu aj v situácii, keď išlo o život.

Pápež Ján Pavol II. ju v roku 1998 vyhlásil za svätú a následne aj za spolupatrónku Európy. Jej odkaz spočíva v tom, že prepája židovskú a kresťanskú tradíciu a pripomína mladej generácii, aké kľúčové je myslieť kriticky, rešpektovať druhých bez ohľadu na ich pôvod, za každú cenu si zachovať vlastnú tvár i charakter a nikdy sa nevzdať hľadania pravdy a hlbokého poslania v našom živote.

Svätý Vavrinec a skutočná hodnota človeka

Svätý Vavrinec

Svätý Vavrinec bol mladý rímsky diakon pochádzajúci zo Španielska, ktorému pápež Sixtus II. zveril správu cirkevného majetku a predovšetkým starostlivosť o najchudobnejších. Keď v roku 258 vypuklo prenasledovanie kresťanov a rímsky prefekt od Vavrinca požadoval vydanie všetkého bohatstva Cirkvi, vyžiadal si čas na jeho zhromaždenie. Všetok majetok speňažil, rozdal ho chudobným a pred súd priviedol slepých, chorých a chudobných so slovami, že práve oni sú jediným a najväčším pokladom Cirkvi. Jeho skutky a osobná odvaha boli príkladom pre ľudí, ktorí mu dôverovali, hoci tým riskovali vlastný život. Rozzúrený prefekt ho za toto poníženie nechal popraviť krutým spôsobom – pomalým pečením na rozžeravenom rošte.

Svätý Vavrinec je dokonalým príkladom toho, ako vyzerajú skutočný charakter, odvaha a opravdivá dôvera v Boha. Ukázal a pevne veril, že ľudská hodnota a dôstojnosť človeka sa nemerajú majetkom ani spoločenským postavením, ale že pomoc druhým si vyžaduje osobné nasadenie, odvahu a odhodlanie. Na zachovanie vlastnej identity v rozhodujúcich chvíľach je dôležitá aj sebadôvera a veľkodušnosť, hoci je človek nútený postaviť sa moci. Pomoc druhým a ľuďom na okraji spoločnosti si vyžaduje budovať s každým človekom skutočný a dôveryhodný vzťah a brať do úvahy jeho ľudskú dôstojnosť.

Svätá Klára z Assisi a odvaha urobiť ťažké rozhodnutia

Svätá Klára z Assisi

Svätá Klára sa narodila v roku 1194 v šľachtickej rodine v Assisi a od mladosti túžila po hlbokom duchovnom živote. Zásadným okamihom sa pre ňu stalo stretnutie so svätým Františkom z Assisi, ktoré ju nasmerovalo k jednoduchému životu podľa evanjelia. V osemnástich rokoch tajne opustila rodinné zázemie a majetok, zriekla sa spoločenského postavenia a obliekla si rehoľný habit. Usadila sa v kláštore San Damiano, kde založila spoločenstvo sestier (dnes známe ako klarisky) a stala sa Františkovou vernou spolupracovníčkou v úsilí o duchovnú obnovu.

Väčšinu života prežila v kláštore v prísnej dobrovoľnej chudobe, modlitbe a obetavej starostlivosti o druhých. Hoci takmer tridsať rokov trpela vážnou chorobou, znášala utrpenie s neuveriteľnou vnútornou radosťou a hrdinstvom. Jedna z najznámejších legiend rozpráva, že keď bola chorá a nemohla sa zúčastniť na vianočnej svätej omši, zázračne jej bola umožnená účasť na bohoslužbe na diaľku prostredníctvom videnia. Práve na základe tohto príbehu ju pápež Pius XII. v roku 1958 vyhlásil za patrónku televízie a komunikačných médií.

Klára je inšpiratívnym príkladom neobyčajnej osobnej odvahy a vernosti vlastným hodnotám. Práve v jej živote môžeme vidieť veľkú odvahu urobiť náročné rozhodnutie, postaviť sa zaň a vykročiť. Ukazuje, že skutočné šťastie a vnútorná sloboda nespočívajú v majetku ani spoločenskom uznaní, v dnešnej dobe napríklad na sociálnych sieťach, ani v napĺňaní očakávaní druhých. Klárin život pripomína, akú obrovskú silu má opravdivé priateľstvo, stretnutie a schopnosť uchovať si radosť v srdci aj v náročných chvíľach života, keď musíme čeliť utrpeniu.

Zdroj: VaticanNews, česká redakcia