Švajčiarsko 20. júla (TK KBS) Od 1. júna už kňazi, rehoľníci a ďalšie duchovné osoby vo Švajčiarsku nie sú automaticky oslobodení od povinnej vojenskej služby. Zmena vyvolala kritiku tamojších kresťanských cirkví, ktoré tvrdia, že štát podcenil význam duchovnej starostlivosti o obyvateľov v čase vojen a ďalších kríz.
Švajčiarski muži spôsobilí na vojenskú službu ju spravidla absolvujú medzi 18. a 30. rokom života. Duchovní boli od tejto povinnosti dlhé roky oslobodení, pretože ich pôsobenie sa považovalo za nevyhnutné pre civilné obyvateľstvo, najmä v čase vojnového konfliktu. Novela vojenského zákona, ktorá nadobudla účinnosť 1. júna 2026, však túto automatickú výnimku zrušila. Podľa švajčiarskej verejnoprávnej stanice RTS už bolo na vojenskú službu povolaných deväť duchovných.
Cirkvi neboli k zmene prizvané
Proti novému opatreniu sa ohradili hlavné kresťanské cirkvi vo Švajčiarsku. V liste adresovanom Spolkovej rade upozornili, že zmena s nimi nebola vopred konzultovaná, hoci sa priamo dotýka ich schopnosti poskytovať duchovnú starostlivosť v krízových situáciách. Podľa cirkví je nepochopiteľné, že štát už nepovažuje pastoračnú službu a duchovnú podporu obyvateľstva za nevyhnutné. Žiadajú preto nielen vysvetlenie, ale aj nájdenie pružnejšieho riešenia pre prípady, keď sú kňazi či ďalšie duchovné osoby povolané na vojenskú službu.
Kto bude v kríze poskytovať duchovnú pomoc?
Kriticky sa k zmene vyjadril aj biskup Alain de Raemy, ktorý má v rámci Švajčiarskej biskupskej konferencie na starosti vojenskú duchovnú službu. Rozhodnutie vlády označil za prejav „nedostatku rešpektu voči obyvateľstvu“. Pripomenul skúsenosť z obdobia pandémie ochorenia COVID-19 i ďalších tragických udalostí, keď ľudia popri praktickej pomoci potrebovali aj duchovnú podporu a blízkosť. Spor sa tak netýka iba samotnej povinnosti duchovných nastúpiť vojenskú službu, ale predovšetkým ich úlohy v spoločnosti.
Napriek tomu, že vo Švajčiarsku rastie počet ľudí bez náboženského vyznania, predstavitelia cirkví upozorňujú, že potreba duchovnej starostlivosti počas vojen, katastrof a ďalších mimoriadnych udalostí tým nezaniká. Podľa nich má duchovné sprevádzanie svoje miesto všade tam, kde sa ľudia stretávajú so strachom, utrpením, smrťou a otázkami o nádeji a zmysle života. Cirkvi preto žiadajú vládu, aby dôsledky novej právnej úpravy opätovne posúdila a zabezpečila dostupnosť tejto služby aj v období závažných kríz.
Zdroje: Zenit/Cirkev.cz, redakčne upravené
