Rakúsko 17. júla (TK KBS) Život v rehoľnom spoločenstve môže mať pozitívny vplyv nielen na duchovné, ale aj na fyzické zdravie. Vyplýva to z rozsiahlej nemecko-rakúskej štúdie, ktorá takmer tridsať rokov skúmala životné podmienky rehoľníkov a rehoľníčok. Podľa jej záverov žijú mnísi v priemere dlhšie ako muži v bežnej populácii a rozdiel v dĺžke života medzi mužmi a ženami je v kláštornom prostredí výrazne menší.
Výskum s názvom German-Austrian Monastery Study začal v roku 1997 demograf Marc Luy. Jeho cieľom bolo zistiť, aký podiel na rozdieloch v dĺžke života mužov a žien majú biologické faktory a aký životný štýl či sociálne prostredie.
Do štúdie bolo zahrnutých takmer 16 600 rehoľníkov a rehoľníčok zo šestnástich kláštorov v Nemecku a Rakúsku. Výskumníci analyzovali údaje zachytávajúce viac ako sto rokov života jednotlivých členov reholí – od dátumu narodenia cez vzdelanie a rodinné zázemie až po príčiny úmrtia.
Výsledky ukazujú, že zatiaľ čo v bežnej populácii žijú ženy v priemere o niekoľko rokov dlhšie ako muži, v rehoľných komunitách sa tento rozdiel výrazne zmenšuje. Podľa autorov štúdie možno biologickými rozdielmi vysvetliť približne jeden rok, zatiaľ čo väčšina rozdielu súvisí so spôsobom života.
Autori štúdie poukazujú na niekoľko faktorov, ktoré môžu podporovať dlhší život. Patrí medzi ne pravidelný denný rytmus, stabilné medziľudské vzťahy, spoločný život v komunite, nižšia miera chronického stresu, vzájomná starostlivosť v rámci spoločenstva, ako aj obmedzenie rizikového správania, akým je fajčenie či nadmerná konzumácia alkoholu.
Významnú úlohu podľa výskumníkov zohráva aj vedomie životného poslania a duchovný rozmer. Viera, modlitba a jasný zmysel života môžu posilňovať odolnosť človeka v čase choroby, utrpenia alebo neistoty.
Štúdia zároveň ukázala, že v rehoľných komunitách sa takmer stierajú rozdiely v dĺžke života súvisiace so vzdelaním alebo sociálnym postavením. Keďže členovia reholí zdieľajú podobné životné podmienky, denný režim aj prístup k zdravotnej starostlivosti, majú tieto faktory na ich zdravie oveľa menší vplyv ako v bežnej spoločnosti.
Autori upozorňujú, že cieľom rehoľného života nie je dosiahnuť dlhovekosť. Dlhší život je skôr vedľajším dôsledkom života založeného na službe, modlitbe, disciplíne, vzájomnej zodpovednosti a pevných medziľudských vzťahoch. Štúdia tak pripomína, že medzi najdôležitejšie predpoklady zdravého starnutia nepatria drahé technológie či moderné metódy predlžovania života, ale zmysluplné vzťahy, stabilný životný rytmus, solidarita a vedomie hlbšieho poslania.
Zdroje: Zenit, redakčne upravené
