Bratislava 17. júla (TK KBS) Po viac ako dvoch desaťročiach dochádza k historickej zmene v štruktúrach Konferencie biskupov Slovenska (KBS). Post generálneho sekretára, ktorý dlhé roky zastával biskup Marián Chovanec, po prvýkrát preberá kňaz – Ivan Ružička. Nový generálny sekretár, ktorý predtým pôsobil ako výkonný tajomník, prichádza do úradu s víziou kontinuity, ale aj s plánom na postupnú technologickú a administratívnu premenu sekretariátu. V rozhovore s Tlačovou kanceláriou Konferencie biskupov Slovenska približuje, ako chce svoje medzinárodné skúsenosti z Ríma a Bruselu pretaviť do efektívnejšej služby diecézam.

Ako výkonný tajomník KBS ste pôsobili od augusta 2019 a chod generálneho sekretariátu dobre poznáte. V čom bude pozícia generálneho sekretára pre vás najväčšou zmenou?

Zmena na pozícii generálneho sekretára je založená na dôvere, ktorú mi biskupi prejavili, a z nej vyplývajúca zodpovednosť, pretože dostávam väčšiu účasť na príprave a uskutočňovaní spoločných rozhodnutí Konferencie biskupov Slovenska.

Na tomto poste striedate biskupa Mariána Chovanca, ktorý službu vykonával od roku 2000. Preberáte agendu po jeho dlhom pôsobení, na čo chcete nadviazať?

Vážim si, že pán biskup Chovanec má jasnosť vo vyjadrovaní, triezvy pohľad na veci, rešpekt k spoločným rozhodnutiam a úprimnú snahu hľadať to, čo je dobré pre Konferenciu biskupov Slovenska. Na tieto hodnoty by som rád nadviazal. Myslím si, že práve ony vytvárajú dobrú atmosféru spolupráce a dôvery.

Po prvý raz v histórii sa kňaz stal generálnym sekretárom. Prečo sa biskupi podľa vás rozhodli pre túto zmenu práve v tomto období?

Hoci mi nie sú známe všetky dôvody,  z rozhovorov s biskupmi som vnímal, že chceli zachovať kontinuitu, odbornosť a určitú flexibilitu v ďalšom rozvoji generálneho sekretariátu. Vnímam to ako dôveru pokračovať v tom, čo sa osvedčilo, a zároveň vytvárať priestor pre nové výzvy, ktoré dnešná doba prináša.

Pôsobili ste v pastorácii, študovali v Ríme a viedli misiu v Bruseli. Ako tieto medzinárodné skúsenosti využívate pri riadení KBS?

Každá skúsenosť človeka formuje, obohacuje a môže rozšíriť jeho obzory. Skúsenosť univerzálnej Cirkvi počas štúdia v Ríme aj pastoračná služba v Belgicku mi dali väčšiu slobodu, rozhľad, inšpiráciu a zároveň väčší rešpekt voči odlišnosti. Myslím si, že práve táto otvorenosť je dôležitá aj pri spolupráci s ľuďmi a pri hľadaní spoločných riešení.

Plánujete na sekretariáte nejaké organizačné, technologické či personálne zmeny?

Sekretariát sídli v budove, ktorá bola v deväťdesiatych rokoch zrekonštruovaná spoločným úsilím a finančnými príspevkami diecéz. Po rokoch si prirodzene vyžaduje obnovu. Podobne je to aj s administratívnymi systémami, vizuálnou identitou KBS, prekladateľským či právnym zabezpečením. Sú to oblasti, za ktorými stoja kolegovia a ich každodenná práca. Skôr než o veľkých zmenách by som hovoril o postupnej premene, aby celý sekretariát fungoval efektívnejšie a čo najlepšie slúžil diecézam i celej Cirkvi na Slovensku.

Ktoré témy vnímate momentálne pre Cirkev na Slovensku ako najnaliehavejšie?

Myslím si, že témy Cirkvi určuje život človeka čítaný vo svetle evanjelia. Dar viery máme prinášať do služby človeku a jeho konkrétnym otázkam. Veľmi si vážim synodálnu cestu, pretože nás učí sadnúť si za jeden stôl, počúvať sa navzájom a zachovať si rešpekt aj tam, kde máme odlišné názory na spoločnú misiu. Dôležitými témami sú aj ochrana stvorenstva ako starostlivosť o spoločný dom, ochrana ľudskej dôstojnosti v čase rýchlych technologických zmien, ako aj úsilie o mier, dialóg a zmierenie rozdelených v spoločnosti.

Vaša pozícia vyžaduje intenzívnu komunikáciu s diecézami, rehoľami, ale aj so štátom. Čo je podľa vás dôležité pri vytváraní týchto vzťahov?

Komunikácia pre mňa začína rešpektom voči druhému človeku a ochotou počúvať. Nie všetky rozhodnutia dozrejú hneď a nie vždy sa podarí nájsť spoločné riešenie. To však neznamená, že sa končí vzájomný rešpekt. Práve naopak. Myslím si, že dobré vzťahy sa budujú aj tým, že spolu dokážeme zostať v rozhovore aj vtedy, keď sa na všetkom nezhodneme.

Nová funkcia nesie so sebou aj veľkú manažérsku záťaž. Ako sa vám darí udržiavať rovnováhu medzi pracovným a duchovným či osobným životom?

Počas stredoškolských rokov som mal možnosť študovať na internátnej škole svätého Jána Bosca v Šaštíne-Strážach, ktorú viedli saleziáni. Popri vzdelaní nás učili aj poriadku dňa, zodpovednosti a vytváraniu dobrých návykov. Dobrý harmonogram pomáha zvládnuť množstvo povinností. Rovnako dôležité je pre mňa nájsť si čas na ticho a modlitbu. Bez toho by som postupne strácal vnútorný pokoj aj schopnosť pozerať sa na veci s nadhľadom.