Castel Gandofo 17. júla (VaticanNews) Vo svojom prejave na Svetovom zhromaždení nositeľov Nobelovej ceny v Castel Gandolfe výkonná riaditeľka organizácie ICAN Melissa Parkeová varuje, že umelá inteligencia zvyšuje riziká spojené s jadrovými zbraňami, a vyzýva k obnovenému záväzku k dialógu, odzbrojeniu a medzinárodnému právu.

V čase, keď sa množia konflikty a do medzinárodnej politiky sa opäť vracia rétorika o jadrových zbraniach, Melissa Parkeová, výkonná riaditeľka Medzinárodnej kampane za zrušenie jadrových zbraní (ICAN), naliehavo vyzýva svetových lídrov, aby odmietli odstrašovanie a uprednostnili dialóg, diplomaciu a odzbrojenie.

V rozhovore pre Vatican News v rámci Svetového zhromaždenia nositeľov Nobelovej ceny venovaného umelej inteligencii a jadrovej vojne v Borgo Laudato Si' v Castel Gandolfe Melissa Parkeová spochybňuje samotný predpoklad jadrového odstrašovania a tvrdí, že trvalý mier nemožno budovať na hrozbe hromadného ničenia.

„Myslím si, že to vyplýva už zo samotného slova ‚odstrašovanie‘, ktorého koreňom je slovo ‚teror‘,“ hovorí. „Chceme tak žiť? Chceme žiť vo svete formovanom vojnou? Alebo chceme žiť vo svete, v ktorom ide o lásku, spoluprácu a vzájomné vychádzanie? Lebo to je, myslím si, skutočný základ ľudskosti.“

Melissa Parkeová tvrdí, že nedávne konflikty ukázali obmedzenia odstrašovania ako bezpečnostnej stratégie. S odkazom na vojny na Ukrajine a v Iráne hovorí, že jadrové zbrane „nepriniesli mier“ a „nezabránili vojne“.

„Boli strategicky irelevantné, mimoriadne nebezpečné a mimoriadne drahé, ale strategicky irelevantné.“ Varuje však, že naďalej „zostávajú v pozadí a predstavujú existenciálnu hrozbu pre ľudstvo v každom okamihu, kým existujú.“

Rastúca jadrová hrozba

Podľa Parkeovej je súčasná globálna bezpečnostná situácia charakterizovaná „absolútnym nedostatkom dôvery“, pričom konflikty, do ktorých sú zapojené štáty disponujúce jadrovými zbraňami, prebiehajú súbežne s rozpadom dohôd o kontrole zbraní, s obnovenými jadrovými hrozbami a s novými pretekmi v zbrojení.

„Sme svedkami mimoriadne vysokého rizika použitia jadrových zbraní,“ hovorí a varuje, že integrácia umelej inteligencie do vojenských systémov toto nebezpečenstvo ešte zhoršuje. Namiesto pokračovania na ceste militarizácie vyzýva k „novému spôsobu myslenia“ založenému na „dialógu namiesto konfrontácie, na diplomacii namiesto militarizácie a na odzbrojení namiesto šírenia jadrových zbraní“.

Klásť ľudstvo do centra pozornosti

Pri úvahách o súčasných konfliktoch, vrátane vojen na Ukrajine a v Iráne, Melissa Parkeová konštatuje, že civilisti čoraz viac znášajú najväčšiu záťaž násilia, pričom útoky na civilnú infraštruktúru a na prostriedky, na ktorých závisí prežitie ľudí, sa stávajú čoraz bežnejšími.

Varuje tiež, že moderné vojnové konflikty čoraz častejšie zahŕňajú „využívanie znásilnenia ako vojenskej metódy“. Zároveň poukazuje na to, že sociálne médiá a okamžitá komunikácia zviditeľnili realitu konfliktov viac než kedykoľvek predtým, čo umožňuje ľuďom po celom svete sledovať ľudské obete vojny v priebehu jej vývoja.

Pripomenula, že „poučenie z toho, čo vidíme, spočíva v tom, že musíme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme tomu zabránili,“

V súvislosti s touto skutočnosťou Melissa Parkeová opisuje Globálne zhromaždenie nositeľov Nobelovej ceny v Castel Gandolfe ako príležitosť „postaviť ľudstvo do centra“, a to tým, že sa na ňom stretnú nositelia Nobelovej ceny, vedci, náboženskí vodcovia a zástupcovia občianskej spoločnosti, ktorí hľadajú alternatívy ku konfrontácii.

Tvrdí, že diskusie odrážajú potrebu etického vodcovstva popri politických a vedeckých odborných znalostiach pri riešení dnešných globálnych bezpečnostných výziev.

Morálna hranica

Pre Melissu Parkeová nie je kampaň za zrušenie jadrových zbraní a riešenie rizík spojených s umelou inteligenciou len politickou alebo bezpečnostnou otázkou, ale v podstate otázkou morálnou.

Jadrové odzbrojenie a riadenie umelej inteligencie opisuje ako „morálnu hranicu“ porovnateľnú so zrušením otroctva a prijatím Všeobecnej deklarácie ľudských práv, pričom tvrdí, že ľudstvo stojí pred rozhodujúcou voľbou, či technologický pokrok bude slúžiť životu, alebo ho bude ohrozovať.

„Ak budeme naďalej venovať naše najbystrejšie mysle a najväčšie zdroje umeniu hromadného zabíjania a nadvláde umelej inteligencie,“ pokračuje, „znamená to premrhať dedičstvo a duchovný odkaz ľudstva.“

Jeden konkrétny krok

Na otázku, čo by svetoví lídri mohli urobiť v priebehu budúceho roka, aby bol svet bezpečnejší, Melissa Parkeová poukazuje na jedno praktické opatrenie: pristúpenie k Zmluve o zákaze jadrových zbraní.

Poukazuje na to, že Svätá stolica bola prvým štátom, ktorý k tejto zmluve pristúpil, a uvádza, že v súčasnosti má zmluva približne 100 signatárov, pričom ju opisuje ako konkrétny príklad medzinárodnej spolupráce v úsilí o svet bez jadrových zbraní.

Pre Melissu Parkeovú zmluva dokazuje, že dialóg, multilaterálna spolupráca a medzinárodné právo - založené na rešpektovaní ľudských práv a ľudskej dôstojnosti - ponúkajú dôveryhodnú alternatívu k vojenskej eskalácii a jadrovému odstrašovaniu.

„Takto ideme vpred. Prostredníctvom dialógu, multilaterálnej spolupráce, medzinárodného práva a rešpektovania ľudských práv a ľudskej dôstojnosti.“

Francesca Merlo – VaticanNews
Preklad Šimon Saboslaj