Vatikán 4. júla (VaticanNews) Pápežovi Levovi XIV. bola odovzdaná Medaila slobody Národného ústavného centra pri príležitosti 250. výročia založenia Spojených štátov amerických. Slávnostné ocenenie mu bolo udelené 3. júla 2026 ako uznanie jeho prínosu k podpore základných ľudských hodnôt a medzináboženského dialógu.

Vo svojom prejave pápež vyjadril vďačnosť za toto ocenenie a pripomenul historický význam Deklarácie nezávislosti z roku 1776. Zdôraznil, že Spojené štáty vznikli z túžby po slobode, spravodlivosti a dôstojnom živote pre všetkých ľudí, povedal:

„Ako syn tejto veľkej krajiny, založenej odvážnymi mužmi a ženami, ktorí snívali o slobode a o lepšom živote pre seba a pre svoje deti, sa k vám pripájam v prosbe k Bohu o požehnanie Ameriky a jej budúcnosti, aby vznešené ideály zakotvené na začiatku Deklarácie nezávislosti naďalej prispievali k rozvoju národa v jednote, spravodlivosti a mieri.“

Svätý Otec pripomenul, že zakladateľské dokumenty USA vychádzajú z presvedčenia o rovnosti všetkých ľudí a ich neodňateľných právach, medzi ktoré patrí právo na život, slobodu a hľadanie šťastia. Vysvetlil:

„Hoci sú tieto slová vyjadrené jazykom osvietenstva, toto tvrdenie je v konečnom dôsledku zakorenené v chápaní ľudskej osoby inšpirovanom veľkou biblickou víziou muža a ženy stvorených na Boží obraz. Práve tu objavujeme základ ľudskej dôstojnosti; dôstojnosti, ktorá predchádza vzniku akéhokoľvek štátu a ktorej ochrana tvorí jeho samotný zmysel.“

Osobitnú pozornosť rímsky biskup venoval právu na život, ktoré označil za prvý a najzásadnejší princíp každej spoločnosti, keď uviedol:

„Prvé právo zakotvené zakladateľmi národa bolo právo na život, pretože nikto, kto je zbavený života, nemôže požívať slobodu ani usilovať sa o šťastie. Životaschopnosť krajiny je hlboko spojená s hodnotou, ktorú pripisuje ľudskému životu v každej jeho podobe a stave, uznávajúc dôstojnosť, ktorou je obdarená každá ľudská osoba už samotnou svojou existenciou. Vnútorná hodnota každého ľudského života viedla ušľachtilé srdcia generácií k oslave obdivuhodných diel Stvoriteľa (porov. Ž 139, 14) a k úcte pred takým vzácnym darom. (...) V tejto súvislosti sa morálna veľkosť národa prejavuje predovšetkým v jeho schopnosti podporovať, chrániť a vážiť si život všetkých, najmä tých najzraniteľnejších a tých, ktorých hodnota je spochybňovaná.“

Ďalším kľúčovým princípom je sloboda, ktorú Lev XIV. neobmedzil len na možnosť konať podľa vlastnej vôle. Povedal:

„Hoci sa sloboda často chápe ako možnosť konať podľa vlastnej vôle, autentická sloboda siaha oveľa hlbšie. Zakladá sa na schopnosti ľudskej osoby spoznať pravdu a priľnúť k dobru, aj za cenu veľkej obete – tej, ktorú dobre poznajú mnohí, ktorí budovali túto krajinu. Túžba po pravde a slobode, ako aj samotné hľadanie šťastia, naďalej inšpiruje ľudí všetkých generácií, aby si kládli zásadné otázky o zmysle života, o našom konečnom poslaní a dokonca aj o Bohu, a je správne, aby sa veľkodušné srdcia snažili na tieto otázky úprimne odpovedať.“

Petrov nástupca pokračoval:

„Táto sloboda posväcuje vnútorný priestor človeka, kde sa formujú presvedčenia a kde svedomie vedie rozhodnutia prijímané v hĺbke ľudského srdca. Tá istá sloboda zároveň zaručuje právo každého človeka uctievať Boha podľa vlastnej viery a umožňuje jednotlivcom, komunitám a združeniam verejne vyjadrovať svoju vieru. Náboženská sloboda v skutočnosti dala vznik americkej tradícii medzináboženského dialógu a spolupráce pri podpore verejného dobra a obohacovaní diskusií o veľkých morálnych a etických otázkach, ktorým národ čelil a ktoré formovali jeho dejiny.“

Pápež zároveň vyzdvihol tradíciu medzináboženského dialógu v Spojených štátoch, ktorý prispieva k spoločnému dobru a podporuje kultúru rešpektu a porozumenia. Poznamenal:

„Mojou nádejou je, aby táto tradícia naďalej prinášala ovocie vo verejnej diskusii poznačenej miernosťou, úctou k názorom iných a neustálym hľadaním spoločnej pôdy pri presadzovaní mieru a zmierenia doma i vo svete.“

V závere prejavu Lev XIV. zdôraznil potrebu jednoty spoločnosti. Pripomenul latinské motto E pluribus unum – „z mnohých jeden“ – a vyzval, aby Spojené štáty zostali verné ideálom svojich zakladateľov:

„Aby národ prosperoval, musí byť skutočne zjednotený; nie cieľmi viazanými na dočasné snahy, ale ideálmi, ktoré nevyhasnú s plynutím času. Nech princípy, o ktorých sme dnes uvažovali – spoločná ľudská dôstojnosť, rovnosť a práva zakotvené v Deklarácii nezávislosti – sú vždy zdrojom takejto jednoty a svetlom pre prítomnosť i budúce roky.“

Pri prijatí ocenenia sa Svätý Otec modlil, aby 250. výročie USA bolo príležitosťou na obnovenie záväzku k týmto hodnotám a aby krajina zostala miestom mieru, prosperity a veľkorysosti. Svoje posolstvo zakončil požehnaním: „Boh žehnaj Ameriku.“

Sr. Jana Pavla Halčinová DKL – VaticanNews