Bratislava 30. júna (TK KBS) V pondelok 29. júna sa v bratislavskej Katedrále Povýšenia svätého Kríža konal eparchiálny odpust ku cti svätých apoštolov Petra a Pavla, patrónov Bratislavskej eparchie. Archijerejskú svätú liturgiu v cirkevnej slovančine slávil vladyka Milan Lach SJ, bratislavský eparchiálny biskup.
Na sviatok svätých, slávnych a všechválnych najvyšších apoštolov Petra a Pavla sa v Katedrále Povýšenia svätého Kríža v Bratislave zhromaždili veriaci a kňazi Bratislavskej eparchie, aby si uctili jej patrónov. Archijerejskú svätú liturgiu slávil vladyka Milan Lach SJ spolu s vladykom Petrom Rusnákom, viacerými kňazmi a za diakonskej služby archidiakona Michala Vadrnu.
Za zmienku stojí skutočnosť, že vladyka Milan slávil archijerejskú liturgiu v liturgickom rúchu, ktoré dostal ako dar od metropolitu Jonáša pri príležitosti svoje intronizácie (24. marca).
V homílii vladyka Milan pripomenul, že Cirkev na tento sviatok kladie veriacim pred oči „dvoch najväčších apoštolov všetkých čias“. Zároveň vysvetlil, prečo sa sviatok svätých apoštolov Petra a Pavla slávi práve 29. júna. Podľa tradície boli v roku 258, počas prenasledovania kresťanov za cisára Valeriána, ich ostatky prenesené do Kalixtových katakomb, aby boli uchránené pred zničením.
Vladyka v homílii poukázal na rozdielnosť oboch apoštolov. Svätého Petra predstavil ako Galilejčana, človeka z ľudu, ktorý bol Ježišovi kultúrne i životne blízky. Pripomenul aj Petrovu slabosť, jeho výšky i pády — od vyznania „Ty si Mesiáš, Syn živého Boha“ až po zapretie Krista. Zdôraznil však, že Peter napriek svojej slabosti od Ježiša neodišiel, ale prijal jeho výzvu kráčať v jeho šľapajach.
„Často si predstavujeme život svätca ako priamu úsečku, ako priamku, ktorá stále stúpa hore. Nie je to tak. Aj oni boli ľudia. Aj oni boli slabí ľudia, ktorí stáli na Božej milosti,“ povedal vladyka Milan. Práve Božej milosti podľa jeho slov Peter dovolil konať vo svojom živote až do takej miery, že bol ochotný zomrieť mučeníckou smrťou v Ríme.
Pri svätom Pavlovi vladyka vyzdvihol jeho učenosť, horlivosť a hlboké stotožnenie sa s Kristom. Pavol, rímsky občan, vzdelaný človek a helenizovaný Žid, ktorý poznal grécky jazyk i kultúru, všetko podriadil Kristovi. Vladyka pripomenul jeho slová z Listu Galaťanom: „Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus,“ ako aj vyznanie: „Pre mňa žiť je Kristus.“
Osobitne zdôraznil, že Pavol neustále upriamoval kresťanské spoločenstvá na to podstatné: na Krista a na lásku. „To, čo často aj my potrebujeme vo svojom živote rozlíšiť, je to podstatné, to, čo je pre kresťana najdôležitejšie. A tým je láska. Milovať. Nič iné. Nič iné Kristus od nás nepožaduje,“ zaznelo v homílii.
Vladyka Milan zároveň poukázal na význam oboch apoštolov pre Bratislavskú eparchiu. Svätý Peter je podľa jeho slov symbolom jednoty Cirkvi, čo je osobitne dôležité aj pre Bratislavskú eparchiu, ktorá je početne malá a roztrúsená na veľkom území. „Je dôležité, aby sme mali jednotu v Kristovi. Aby Kristus bol našou jednotou,“ povedal. Svätý Pavol je zasa vzorom misijnej horlivosti. Vladyka povzbudil veriacich, aby všade tam, kam ich Boh posiela, prinášali radosť viery a ukazovali Kristovu lásku ľuďom okolo seba. V závere homílie vyzval prítomných, aby prosili oboch apoštolov o vernosť Kristovi až do konca a aby dovolili Kristovi konať v ich srdciach.
Po skončení liturgie vladyka Milan zablahoželal vladykovi Petrovi Rusnákovi k meninám a poprial mu, aby kráčal za Kristom v šľapajach, ktoré mu Pán určil. Blahoželanie patrilo aj všetkým Petrom a Pavlom, prítomným v chráme i tým, ktorí slávnosť sledovali prostredníctvom TV Logos alebo počúvali v Rádiu Mária.
Zdroj: Bratislavská eparchia Stanislav Gábor
