Vatikán 27. júna (VaticanNews) Stredobodom zasadania kardinálov v sobotu 27. júna dopoludnia bola potreba zefektívniť pápežove výzvy k mieru tým, že si ich osvojíme a budeme ich rozvíjať v diecézach, a zamyslenie sa nad rastúcim nedostatkom zmysluplných vzťahov a nad prehnaným individualizmom v spoločnosti. Lev XIV. sa zúčastnil na začiatku zasadnutia a vrátil sa ešte pred prednesením správ jednotlivých skupín, aby následne viedol záverečnú modlitbu.
Zhrnutie tretieho zasadnutia mimoriadneho konzistória (26. – 27. júna 2026)
Po svätej omši, ktorú celebroval kardinál Re, sa o 9:30 kardináli zhromaždili v Aule Pavla VI. na tretie zasadnutie konzistória, ktoré moderoval kardinál Rugambwa. Pápež Lev XIV. viedol modlitbu Adsumus a v jeho mene kardinál moderátor poďakoval kolégiu za slová podpory jeho výzvam za mier. Kardinálov povzbudil, aby toto úsilie robili ešte účinnejším, tým, že ho prijmú za svoje a budú ho rozvíjať vo svojich diecézach a regiónoch, aby tak spoločne pozdvihli hlas, ktorý dodá tomuto spoločnému záväzku ešte väčšiu silu. Následne kardinál Brislin predniesol svoju úvodnú správu na tému „Budovanie dobra: stavenisko nášho času“.
Po čase modlitby a ticha kardinál Rugambwa zahájil skupinovú prácu a stanovil návrat na plenárne zasadnutie po prestávke o 11:30. Pápež, prítomný na začiatku zasadnutia, sa vrátil pred správami skupín. V sále referovalo 11 skupín – 8 z prvého celku a 3 z druhého. Väčšina skupín sústredila svoju reflexiu na hlboké rozdelenia našich čias – medzi národmi, štátmi, vnútri spoločností a samotných rodín – a na to, ako tieto rozdelenia spôsobujú rany najmä tým najchudobnejším, najslabším, mladým, ktorým chýba zmysel pre novosť, a dospelým, ktorým chýba múdrosť rokov. Mnohé správy poukazovali na nebezpečenstvo absencie zmyslu, zmysluplných vzťahov a identity, čo vedie k uzatváraniu sa do vlastných skupín. Všetci zdôrazňovali úlohu prehnaného individualizmu, ktorý živí ilúziu, že ostatní existujú pre to, aby slúžili nášmu úspechu.
Do tohto kontextu vystupuje do popredia výzva umelej inteligencie ako antropologický rozmer, nad ktorým treba uvažovať: identifikovať spoločné ľudské hodnoty vychádzajúc z povolania pomenovávať živé bytosti – a nie redukovať ich na čísla a štatistiky –, prijímať ľudský zmysel pre obmedzenie, ktoré sa AI snaží poprieť, a brániť dôstojnosť práce.
V tomto rámci mnohé skupiny hovorili o hodnote spoločného dobra ako o niečom ťažko pochopiteľnom a ťažko uchopiteľnom, čo politika často nehľadá, a o tom, že na prekonanie konformizmu, korupcie a pocitu nemožnosti – vyvolaného tým, že prostriedky na jeho dosiahnutie sú v rukách mála – je potrebný jazyk srdca. Viaceré skupiny zdôraznili, že zmysel pre spoločné dobro pramení z viery – z viery v Boha a v transcendentno prítomné v každom človeku. Viery, ktorá vedie človeka k prekračovaniu každej hranice, predovšetkým tej, čo ho vedie vychádzať zo seba samého: k solidarite s chudobnými ako odpovedi na individualizmus, k plnému prežívaniu katolíckosti, k budovaniu bezodplatných vzťahov – nie inštitúcií – na každej úrovni a k hľadaniu jazyka schopného komunikovať s prostredím vzdialeným kresťanskej viere. V tomto je kľúčová úloha politiky a angažovanosť cirkevných inštitúcií vo formácii budúcich verejných služobníkov, ako aj potreba poznávať a študovať sociálnu náuku Cirkvi ako liek na rozdelenie. Protijed na individualizmus a rozdelenia, zhodli sa mnohé skupiny, je evanjelium a Cirkev, ktorá dáva pocit príslušnosti, je schopná liečiť rany nášho času, obnovuje sa vyhýbajúc sa integralizmu a polarizácii a zviditeľňuje svoju samaritánsku tvár – kresťania nie sú ako nečinní diváci spoločenského úpadku, ale múdri architekti, ktorí znovu budujú mesto všetkých. V tomto rámci je znamením nádeje uznanie, že v mnohých oblastiach a častiach sveta čelíme rovnakým výzvam a že spoločenstvo s Kristom nás robí menej závislými od mienky ostatných.
Viaceré skupiny v tejto súvislosti zdôrazňovali hodnotu synodality ako cesty načúvania a dialógu, ako aj cirkevnej zodpovednosti. Po skončení správ dostali priestor niektorí kardináli, ktorí sa k témam zasadnutia vyjadrili osobnejšie. Iní vyjadrili vďačnosť pápežovi za jeho nedávne apoštolské cesty a záväzok v prospech mieru. Zasadnutie sa skončilo o 12:45 modlitbou Anjel Pána, ktorú viedol Svätý Otec.
Preklad: Sr. Jana Pavla Halčinová DKL
