Rím 26. júna (TK KBS) V Ríme sa skončilo stretnutie zástupcov kontinentálnych orgánov k Synode biskupov. Otvoril ho kardinál Mario Grech, generálny tajomník Synody biskupov. „Nikdy predtým synodálny proces nevyvolal takú horlivosť, takú vážnosť,“ poznamenal. Pápež Lev XIV. sa na konci stretnutia stretol s účastníkmi.
Kardinál Grech začal krátkym zhrnutím doterajšieho vývoja, pričom pripomenul jedinečnosť súčasného procesu: „Nikdy predtým neexistoval synodálny proces, ktorý by vyvolal takýto elán, takúto vážnosť.“ Miestne cirkvi už realizovali množstvo iniciatív (školy synodality zriadené na podporu formácie; sympóziá, konferencie, procesy načúvania a rozlišovania) s cieľom zapojiť veriacich. Kardinál však pripomína: „Budem skutočne šťastný až vtedy, keď uvidím vzniknúť široké misijné hnutie, nový elán, ktorý povedie Cirkev k tomu, aby vyšla von, riskovala, priblížila sa ľuďom a svedčila o evanjeliu slobodne a tvorivo. Lebo, ako sa už mnohokrát opakovalo, konečným cieľom tohto synodálneho obrátenia nie je len zlepšiť vnútorné procesy alebo zvýšiť participatívnosť našich štruktúr.“
Cieľom je totiž zvestovať osobu Ježiša Krista, ako pripomína Záverečný dokument (14) 16. riadneho všeobecného zhromaždenia Synody biskupov. Podľa kardinála Grecha „ak synodalita nevyústi do obnovenej misie, ak nezapáli srdcia a nepodnieti k činom, ak nevytvorí spoločenstvá, ktoré zvestujú Krista s radosťou a odvahou, potom hrozí, že zostane nedokončená.“
Generálny tajomník synody pripomína, že táto misia úzko súvisí s premenou, ktorou Cirkev prechádza už od Druhého vatikánskeho koncilu, ktorý predložil model Cirkvi, ktorý zohľadňuje rôzne sociálne a kultúrne kontexty, v ktorých každá miestna Cirkev žije. „Táto rozmanitosť – teologická, liturgická, pastoračná, disciplinárna – nie je hrozbou pre jednotu, ale jej životnou podmienkou. Zabraňuje tomu, aby sa cirkevný život zredukoval na jedinú formu, jedinú citlivosť, jediný kultúrny model. Synodalita v tomto zmysle nie je organizačnou metódou, ale cestou, prostredníctvom ktorej sa Cirkev učí rozpoznávať, prijímať a integrovať pluralitu ako dar Ducha.“ Podporuje túto víziu, perspektívu Cirkvi ako mnohostena, nielen ako navrhol pápež František (EG, 236), ale aj ako ju opísal pápež Lev XIV. v nedávnej encyklike Magnifica humanitas (MH 25).
Podľa generálneho tajomníka synody „obraz mnohostena, ktorý prevzali obaja pápeži, sa tak stáva skutočnou ekleziologickou ikonou: jedinečná pravda evanjelia sa odráža z mnohých uhlov pohľadu, bez toho, aby stratila svoju jednotu, ale obohacuje sa o pluralitu kultúr, skúseností a chariziem. V súvislosti so synodalitou sa táto logika stáva obzvlášť výrečnou.
Synodálna cesta nemá za cieľ obsadiť inštitucionálne priestory ani prehodnotiť mocenské rovnováhy, ale vytvoriť dynamiku počúvania, rozlišovania a spoluzodpovednosti, ktorá v priebehu času premieňa Cirkev zvnútra. Je to proces, ktorý sa nebojí rozmanitosti, ale prijíma ju ako priestor, v ktorom môže pravda evanjelia rezonovať novými a neočakávanými spôsobmi.“ Podľa generálneho tajomníka synody „obraz mnohostena, na ktorý poukázali obaja pápeži, sa tak stáva skutočnou ekleziologickou ikonou: jedinečná pravda evanjelia sa odráža z mnohých uhlov pohľadu, pričom nestráca svoju jednotu, ale obohacuje sa o rozmanitosť kultúr, skúseností a chariziem. V súvislosti so synodalitou je táto logika obzvlášť výrečná.
Synodálna cesta nemá za cieľ obsadiť inštitucionálne priestory ani prehodnotiť mocenské rovnováhy, ale vytvoriť dynamiku počúvania, rozlišovania a spoluzodpovednosti, ktorá v priebehu času premieňa Cirkev zvnútra. Je to proces, ktorý sa nebojí rozmanitosti, ale prijíma ju ako priestor, v ktorom môže pravda evanjelia rezonovať novými a neočakávanými spôsobmi.“ Kardinál Grech na záver svojho prejavu pripomenul aj ekumenický rozmer synodálneho procesu. Práce pokračujú aj dnes v rámci plenárnych zasadnutí a pracovných skupín, pričom účastníci si vymieňajú skúsenosti o hlavných pokrokoch pri implementácii záverečného dokumentu (významné skúsenosti, vzniknuté ťažkosti, pastoračné priority) a o úlohe kontinentálnych orgánov pri sprevádzaní miestnych cirkví a zoskupení cirkví, so zvláštnym dôrazom aj na úlohu komunikácie.
Zdroj: Generálny sekretariát Synody biskupov
