Nemecko 24. júna (TK KBS) Teploty nad 30 stupňov Celzia si v súčasnosti vyberajú svoju daň na mnohých ľuďoch. Pre mníchov je tu ďalšia výzva: často nosia svoje habity aj v horúčavách. Známy nemecký benediktínsky mních a autor bestsellerov Anselm Grün sa v rozhovore pre katholisch.de delí o to, ako zvláda horúce letné dni, prečo majú staré kláštory v horúčavách výhodu a prečo by kostoly nemali byť len útočiskom pred páľavou.

Otec Anselm, Nemecko v súčasnosti zažíva jednu z prvých vĺn horúčav v roku s teplotami presahujúcimi 30 stupňov Celzia. Ako sa vy, ako benediktín, vyrovnávate s takýmito vysokými teplotami?

O. Anselm Grün: Našťastie sú budovy v našom kláštore stále pomerne chladné. Keď však idem von v habite na slnko, stáva sa to nepríjemným. Najmä náš čierny habit sa na slnku veľmi rýchlo rozpáli. Preto sa snažím čo najviac zostať vnútri.

Spomenuli ste čierny habit, tradičný benediktínsky odev. Pri takom intenzívnom teple vám niekedy napadne, že tento kláštorný odev by mohol byť skutočnou prekážkou?

Áno, samozrejme. (smiech) Je pravda, že v horúcom počasí nosíme pod habitom šortky, ktoré umožňujú prístup vzduchu. To síce poskytuje určité ochladenie, ale horná časť tela sa môže naozaj veľmi zahriať. Preto misionári v Afrike zámerne nosia biele habity.

Vyvinuli ste si v priebehu rokov nejaké stratégie alebo triky, ktoré vám pomáhajú lepšie zvládať vysoké teploty?

Pre mňa je najdôležitejšie predovšetkým dobré vetranie v noci, aby sa aspoň trochu ochladilo. Snažím sa tiež čo najviac zostať v tieni a vyhýbať sa priamemu slnečnému žiareniu. Okrem toho nenosím habit stále. Napríklad keď pracujem v administratíve, nosím krátku košeľu a obliekam sa primerane situácii. Keď však vykonávam úradné povinnosti alebo prednášam, habit je prakticky povinný. Vtedy môže byť poriadne horúco a podľa toho sa aj potím.

Raz som počul o mníchovi, ktorý si v horúcich dňoch na chvíľu dá habit do mrazničky. Bolo by to pre vás niečo?

To by bolo pre mňa trochu príliš komplikované. Okrem toho vôbec nemám mrazničku. (smiech)

Má váš kláštor nejaké špeciálne pravidlá alebo úpravy pre horúce dni, napríklad čo sa týka oblečenia alebo denného rozvrhu?

Nie, denný rozvrh zostáva v podstate rovnaký. Napoludnie si zdriemneme, ale to je aj tak náš zvyk. Aspoň polhodinová prestávka na odpočinok je nevyhnutná. Ak musíme pracovať v teple, snažíme sa vyhnúť práci na priamom slnku a namiesto toho pracujeme v tieni alebo v dielni. Dbáme na to, aby tam bolo relatívne chladno a aby boli miestnosti dobre zatemnené.

Mnoho ľudí podceňuje dôležitosť správnej hydratácie počas horúceho počasia. Musíte si aj vy niekedy vedome pripomínať, aby ste pili dostatok tekutín?

Áno, určite. Musím sa nútiť piť dostatok tekutín. Najčastejšie pijem len vodu z vodovodu. Je to jednoduché a vždy dostupné.

Už ste to naznačili: kláštory sa často považujú za miesta s hrubými múrmi a relatívne chladnými miestnosťami. Majú rehoľné domy výhodu oproti moderným budovám počas vĺn horúčav?

Áno, určite. Najmä staré budovy často zostávajú príjemne chladné. Samozrejme, aj naše izby sa zahrejú, keď slnko dlho svieti cez okná. S tým sa toho veľa nenarobí. Miestnosti ako kláštor alebo jedáleň však zvyčajne zostávajú aj v horúcom počasí dosť chladné.

Mnoho ľudí sa sťažuje na podráždenosť a únavu počas horúceho počasia. Akú úlohu môže zohrať modlitba, ticho a duchovné cvičenia pri pokojnejšom zvládaní takýchto tlakov?

Vo všeobecnosti sa odporúča vyhľadávať ticho a občas si dopriať prestávky. V tomto zmysle možno teplo vnímať aj ako pozvánku na spomalenie a odpočinok. Sedenie, meditácia a dovoliť si chvíľu nič nerobiť je dobré pre dušu aj telo.

Mnohé diecézy teraz povzbudzujú ľudí, aby v horúcich dňoch navštevovali chladné kostoly ako miesta útočiska a odpočinku. Čo si myslíte o tejto iniciatíve?

Kostoly sú skutočne zvyčajne chladnejšie, najmä tie staršie. Preto sú nepochybne dobrým miestom pre mnohých ľudí. Okrem toho ponúkajú priestor, kde sa môžete spojiť s Bohom. Kostoly sú vierou, ktorá sa prežíva denne. Keď sedíte v kostole, viete si predstaviť, že sa tam ľudia už mnoho rokov modlia a stretávajú s Bohom. To môže byť neuveriteľne posilňujúce. Ak by sa však kostoly používali len ako útočisko pred horúčavami, nestačilo by to. Myslím si však, že ľudia, ktorí chodia do kostola, vždy cítia niečo z jedinečnej atmosféry tohto miesta.

Ak by ste mohli dať ľuďom nejakú radu ohľadom súčasnej vlny horúčav: čo vám osobne najviac pomáha zachovať si chladnú hlavu, fyzicky aj psychicky?

Pre mňa je dôležité neprikladať príliš veľký význam vonkajším okolnostiam. To znamená nesťažovať sa, ale jednoducho ísť svojou vlastnou cestou a byť sám sebou. Potom ma horúčavy až tak netrápia.

Zdroj: E-kai, redakčne upravené