Rím 23. júna (VaticanNews) Pápež Lev XIV. v pondelok 22. júna navštívil sídlo Svetového potravinového programu OSN (WFP) v Ríme a zdôraznil, že potraviny, voda a zdravotná starostlivosť nesmú byť podriadené geopolitickým záujmom. Zároveň vyzval národy na spoluprácu v duchu obnovenej multilaterálnej spolupráce.

„Spoločne máme naliehavú úlohu čeliť hladu a podvýžive a zároveň riešiť základné štrukturálne príčiny, ktoré ich udržiavajú. Aby sme túto úlohu mohli účinne naplniť, musíme preskúmať výzvy, ktoré stoja pred nami, ich príčiny a cesty k trvalým riešeniam.“

Týmito slovami sa pápež Lev XIV. prihovoril členom Výkonnej rady Svetového potravinového programu Organizácie Spojených národov počas pondelkovej návštevy jeho rímskeho sídla. Vo svojom prejave zdôraznil, že multilateralizmus je nevyhnutný a že základné potreby, ako sú voda, potraviny a zdravotná starostlivosť, nemôžu byť podriadené geopolitickým záujmom.

Pápež poďakoval tejto medzivládnej inštitúcii za jej odhodlanie zachraňovať životy v núdzových situáciách a poskytovať potravinovú pomoc počas konfliktov a prírodných katastrof. Poznamenal, že jej poslanie hlboko rezonuje s poslaním Katolíckej cirkvi chrániť ľudskú dôstojnosť a podporovať bratstvo, zakorenené v evanjeliovej výzve milovať blížneho.

Krízy sa stali trvalou realitou

Svätý Otec poukázal na to, že dnešné krízy už nie sú izolovanými udalosťami, ale stali sa pretrvávajúcou realitou charakterizovanou dlhotrvajúcimi konfliktmi, chronickou potravinovou neistotou, ekonomickou nestabilitou a rastúcou zraniteľnosťou spôsobenou klimatickými zmenami.

Táto situácia podľa neho vyvoláva zásadnú otázku:

„Aké usporiadanie svetového poriadku je schopné vytvárať, reprodukovať a niekedy dokonca normalizovať takéto podmienky?“ Problém už podľa neho nespočíva len v tom, ako zasiahnuť, ale aj v pochopení, prečo systém neustále vytvára problémy, ktoré je následne nútený riešiť.

Čoraz roztrieštenejší medzinárodný poriadok

Svätý Otec vyjadril poľutovanie nad tým, že medzinárodný poriadok sa stáva čoraz roztrieštenejším, čo súvisí aj s krízou multilaterálneho systému. Štáty podľa neho čoraz viac smerujú svoje zdroje na národnú bezpečnosť, hospodársky rast a vnútornú stabilitu, pričom zanedbávajú úzke prepojenie týchto oblastí s medzinárodnou spoluprácou.

Tento trend podľa pápeža odhaľuje zarážajúci paradox: bezprecedentná globálna výrobná kapacita existuje súčasne s rastúcimi oblasťami extrémnej zraniteľnosti. Povedal:

„Práve v medzere medzi uznaním v teórii a prioritami v praxi vidíme postupnú byrokratizáciu solidarity a tichú komercializáciu ľudského života.“ Na jednej strane je humanitárna pomoc stále viac zaťažovaná byrokratickými postupmi, ktoré môžu zdržiavať pomoc núdznym. Na druhej strane je prístup k základným potrebám, vrátane potravín, príliš často ovplyvňovaný ekonomickými alebo strategickými záujmami.

Konflikty sa „živia“ ľahšie než ľudia

Dôsledkom je podľa Leva XIV. to, že tí, ktorí negenerujú merateľnú ekonomickú hodnotu, sa stávajú neviditeľnými.

„Táto dvojitá dynamika vytvára vážny etický problém: ľudská osoba už nie je dôsledne stavaná do centra medzinárodného konania.“

V tejto súvislosti Rímsky biskup pripomenul slová pápeža Františka, ktorý upozorňoval, že zatiaľ čo projekty pomoci a rozvoja bývajú blokované komplikovanými politickými rozhodnutiami, ideologickými pohľadmi či colnými bariérami, pri zbrojení takéto prekážky neexistujú. Upozornil:

„V skutočnosti sa konflikty živia ľahšie, než sú sýtení ľudia. Táto realita neodráža len operačné nedostatky, ale aj hlbokú nerovnováhu v politických a morálnych prioritách.“

Hlad ohrozuje mier a stabilitu

Pápež pripomenul, že dôsledky hladu ďaleko presahujú bezprostredne postihnutých ľudí. Hlad totiž nenarúša len fyzické zdravie, ale aj spoločenskú súdržnosť, zvyšuje riziko konfliktov a podporuje nútenú migráciu.

Z tohto pohľadu zdôraznil, že humanitárna činnosť nie je niečím oddeleným od medzinárodného poriadku. Naopak, celosvetové spoločenstvo má zodpovednosť posilňovať solidaritu, odmietať vylučovanie a uznávať Bohom darovanú dôstojnosť každého človeka.

„Medzinárodné inštitúcie nie sú len nástrojom na zvládanie kríz. Predstavujú princíp spoločnej zodpovednosti a potvrdzujú, že medzinárodné spoločenstvo spája starostlivosť o tých najzraniteľnejších.“

V tomto zmysle Petrov nástupca označil Svetový potravinový program za viac než len politického, ekonomického alebo technického aktéra. Je podľa neho konkrétnym prejavom medzinárodnej solidarity. Tam, kde národné inštitúcie zlyhávajú a miestne komunity sa rozpadajú, pomáha jeho prítomnosť zabrániť tomu, aby sa humanitárne krízy zmenili na nezvratnú katastrofu.

Výzva na obnovu multilaterálnej spolupráce

Preto pápež vyzval vlády a národy celého sveta:

„Obnovte a posilnite svoje záväzky, zvýšte zdroje určené na boj proti hladu a jeho príčinám a odstráňte prekážky, ktoré bránia pomoci dostať sa k tým, ktorí ju potrebujú.“

Zároveň zdôraznil potrebu podporovať spoluprácu s Cirkvou a občianskou spoločnosťou. Posilnenie kapacít všetkých týchto aktérov podľa neho znásobí účinnosť boja proti hladu. Účinné naplnenie tejto výzvy si podľa Svätého Otca vyžaduje aj zníženie zbytočnej byrokracie, aby transparentnosť a zodpovednosť slúžili ľuďom a nebránili poskytovaniu pomoci.

Podpora humanitárnej práce Katolíckej cirkvi

Lev XIV. pripomenul, že Katolícka cirkev prostredníctvom farností, diecéz, organizácií Caritas a ďalších iniciatív často dokáže pomáhať zraniteľným skupinám aj v oblastiach, kam sa medzinárodné organizácie nedostanú. Preto povzbudil Svetový potravinový program a jeho partnerov, aby v podpore týchto aktivít pokračovali. Zdôraznil tiež, že zabezpečenie dostatku potravín nielen zmierňuje utrpenie, ale rieši aj hlbšie príčiny geopolitickej nestability.

„Potravinová bezpečnosť je nevyhnutnou súčasťou globálnej a integrálnej bezpečnosti.“

V tejto súvislosti Rímsky biskup ocenil, že WFP sa neobmedzuje iba na núdzové zásahy, ale realizuje aj dlhodobé projekty, napríklad programy školského stravovania.

V hre je dôveryhodnosť medzinárodnej spolupráce

Na záver svojho prejavu pápež upozornil:

„V stávke nie je len efektívnosť jednej agentúry, ale aj samotná dôveryhodnosť medzinárodnej spolupráce.“

Zdôraznil, že organizácia svojou činnosťou ukazuje, že nová cesta je možná. Vyžaduje si však odvahu zjednodušiť to, čo sa stalo príliš zložitým, uprednostniť to, čo je podstatné, a zabezpečiť, aby na nikoho nebolo zabudnuté.

Lev XIV. zakončil svoje vystúpenie modlitbou, aby Boh požehnal úsilie všetkých pracovníkov programu:

„Nech každý človek dostáva svoj každodenný chlieb a môže žiť v dôstojnosti.“

Deborah Castellano Lubov – VaticanNews
Preklad a spracovanie sr. Jana Pavla Halčinová DKL