Samporo 16. júna (TK KBS) V piatok 12. júna 2026, na slávnosť Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, zložil brat Dominik Miškár OSB svoju večnú mníšsku profesiu počas slávnostnej svätej omše slávenej v kláštornom chráme Premenenia Pána v Sampore. Prečítaním a podpísaním listiny sľubov sa tak trvalo zaviazal k stálosti, spôsobu života a poslušnosti podľa Reguly svätého Benedikta a Konštitúcií benediktínskej Kongregácie Zvestovania v prioráte Premenenia Pána v Sampore.
Večnú profesiu brata Dominika prijal konventuálny prior samporského kláštora Vladimír Kasan OSB v prítomnosti svojich mníchov, ako aj mníšok benediktínskeho kláštora v Horných Orešanoch a mníchov benediktínskych kláštorov v Tynci (Poľsko), Rajhrade (Česko) a Pannonhalmy (Maďarsko). Na slávnostnej omši sa zúčastnili zvlášť príbuzní neoprofesa spolu s kňazmi a veriacimi z jeho domovskej farnosti v Novom meste nad Váhom, ako aj mnohí ďalší kňazi, zasvätené osoby a veriaci.
Večná profesia je vyvrcholením a zavŕšením vovedenia do mníšskeho života. Obrad večných mníšskych sľubov začína vzývaním Ducha Svätého, po ktorom dočasný profes verejne vyjadrí svoj zámer zložiť sľuby. Obrad pokračuje spevom litánií k svätým, ktorými sa celé zhromaždenie prihovára za nášho brata i za celú Cirkev, ktorej službe sa svojimi sľubmi zasväcuje. Po skončení litánií nasleduje ústredná časť obradu: prečítanie vlastnoručne napísanej listiny sľubov, po ktorom ju neoprofes podpíše a položí na oltár.
Starobylým latinským spevom žalmového verša: „Prijmi ma, Pane, podľa svojho výroku a budem žiť a nezahanbi ma v mojom očakávaní,“ vyjadrí svoju odovzdanosť a radostnú dôveru Bohu. Potom si nový mních zakryje hlavu a ľahne si na zem na znak svojej túžby po odpútaní sa od tohto dočasného sveta. Za zvukov veľkého zvona, ktorý ohlasuje smrť mnícha, kantori spievajú responzórium zložené zo slov svätého apoštola Pavla Kolosanom a žalmu 118: „Zomrel som a môj život je s Kristom ukrytý v Bohu. Ja nezomriem, budem žiť a vyrozprávam skutky Pánove.“
Potom kantor pristúpi k neoprofesovi a spieva verš — alúziu na slová svätého Pavla prebrané zo žalmu 44: „Prebuď sa ty, čo spíš, vstaň z mŕtvych a zažiari ti Kristus.“ Predstavený sa potom modlí slávnostné požehnanie spojené s prosbami za neoprofesa. Na záver obradu je neoprofesovi odovzdaná kukula — chórový odev, znak trvalej prináležnosti Kristovi a spoločenstvu mníchov; kniha liturgie hodín, ktorou pripojí svoj hlas k modlitbe chvály celej Cirkvi a nakoniec prijme od priora a všetkých mníchov bozk pokoja na znak prijatia do svojho spoločenstva.
Benediktínsky priorát Premenenia Pána v Sampore je nezávislým kláštorom patriacim do benediktínskej Kongregácie Zvestovania. Tento kláštor, v súčasnosti jediný samostatný benediktínsky kláštor na Slovensku, bol ustanovený dňa 24. mája 2010 ako fundácia benediktínskeho opátstva sv. Petra a Pavla v Tynci (Krakov, Poľsko) s povolením banskobystrického biskupa blahej pamäti Mons. Rudolfa Baláža. Mnísi žijúci v Sampore sa snažia obnoviť starobylú benediktínsku tradíciu, ktorá bola na území Slovenska prerušená od čias osvietenských panovníkov na približne 200 rokov.
Všetky benediktínske kláštory sa združujú do tzv. mníšskych kongregácií, ktoré vytvárajú priestor pre vzájomnú podporu, výmenu skúseností, ako aj spoločný právny rámec pri zachovaní typickej autonómie jednotlivých priorátov a opátstiev. Povolanie do mníšskeho života je vždy povolaním do konkrétneho spoločenstva, v ktorom mních za bežných okolností zotrvá do smrti. Na rozdiel od novších foriem zasväteného života skladajú mnísi sľuby stálosti, spôsobu života a poslušnosti, ktoré kodifikoval začiatkom 6. storočia svätý Benedikt z Nursie vo svojej Regule, ktorá sa stala pre západné mníšstvo hlavným zdrojom inšpirácie a špecifickej duchovnosti.
Zdroj: benediktini.sk
