Maňa 15. júna (TK KBS) V Mani pri Nových Zámkoch si veriaci pripomenuli nedožité sté výročie narodenia svojho rodáka, arcibiskupa Dominika Hrušovského. Po svätej omši mu pred farským kostolom odhalili pamätnú tabuľu.
Uctiť si pamiatku arcibiskupa Dominika Hrušovského prišli do Mane apoštolský nuncius na Slovensku Nicola Girasoli a nitriansky pomocný biskup Peter Beňo. Pomodlili pri jeho hrobe a slávili svätú omšu za spásu jeho duše.
Nuncius v homílii hovoril o Dominikovi Hrušovskom ako o veľkom mužovi Cirkvi a Slovenska. Položil si otázku, čo by dnes odkázal svojim rodákom. „Milujte, milujte, milujte Pána Boha,“ povedal. Vysvetlil, že v praxi to znamená milovať Boha v Cirkvi, v pápežovi a vo vlastnom národe.
Bývalý politik Pavol Hrušovský si na svojho strýka spomína ako na kňaza, ktorý miloval Slovensko a ťažko znášal, že sa počas štyroch desaťročí nemohol vrátiť domov.
Kto bol Dominik Hrušovský?
Mons. Dominik Hrušovský (1. júna 1926, Veľká Maňa – 27. júla 2016, Nitra) patril medzi najvýznamnejšie osobnosti slovenského cirkevného života 20. storočia. Po maturite r. 1945 sa prihlásil za klerika do trnavského seminára. Najprv začal študovať na bohosloveckej fakulte v Bratislave, r. 1946 ho ako nadaného študenta poslal biskup P. Jantausch na bohoslovecké štúdia do Ríma, kde navštevoval Lateránsku univerzitu. Po prevzatí moci v republike komunistami sa už na Slovensko nevrátil. Kňazskú vysviacku prijal 23. 12. 1950.
Následne pôsobil ako profesor, vychovávateľ a významný organizátor duchovného života slovenských katolíkov v zahraničí. V rokoch 1973 – 1992 bol rektorom Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme, ktorý sa pod jeho vedením stal dôležitým centrom duchovnej, kultúrnej a národnej podpory Slovákov v exile. Aktívne sa venoval aj publikačnej činnosti ako redaktor časopisu Slovenské hlasy z Ríma.
Vykonával pastoračnú službu v severnom Taliansku, potom pôsobil ako profesor dogmatickej teológie, v rokoch 1955-1959 prednášal filozofiu a potom dogmatiku. V r. 1962-1966 pôsobil ako člen slovenskej katolíckej misie v Paríži. Od. R. 1966 pôsobil v Slovenskom ústave sv. Cyrila a Metoda v Ríme, 1. 3. 1973 sa stal jeho rektorom. V tejto funkcii zostal až do 31. 12. 1992. súčasne pracoval ako výkonný redaktor časopisu Slovenské hlasy z Ríma. Vzhľadom na bohaté skúsenosti so Slovákmi mimo vlasti ho Svätá stolica 17. 6. 1975 vymenovala za vedúceho duchovnej služby pre Slovákov v zahraničí. K jeho 50-ročnému jubileu ho pápež Pavol VI. povýšil na pápežského preláta.
Dňa 18. 12. 1982 ho pápež Ján Pavol II. vymenoval za titulárneho biskupa tubijského; biskupskú vysviacku prijal v Ríme z jeho rúk 6. 1. 1983. Pád komunistického režimu r. 1989 priniesol obrat v jeho živote. Dňa 24. 9. 1992 ho vymenovali za pomocného biskupa Trnavskej arcidiecézy, s osobitným pastoračným povolením pre hlavné mesto Slovenska – Bratislavu, 17. 12. 1992 bol slávnostne ustanovený za auxiliára a vikára Trnavskej arcidiecézy pre Bratislavu. Na prvom zasadaní samostatnej Konferencie biskupov Slovenska bol 4. 4. 1993 zvolený za generálneho tajomníka KBS a predsedu Komisie pre Slovákov v zahraničí.
Dňa 15. 4. 1996 ho pápež Ján Pavol II. vymenoval za apoštolského nuncia v Bielorusku a súčasne ho povýšil na arcibiskupa. Od júla 2007 žil v rodisku, Maňa, okr. Nové Zamky, neskôr v nitrianskom podhradí na Samovej ulici.
Svojím celoživotným pôsobením významne prispel k zachovaniu duchovných hodnôt, národnej identity a kultúrneho povedomia Slovákov doma i v zahraničí. Jeho život zostáva príkladom služby Cirkvi, vzdelanosti, viery, pokory a oddanosti človeku i spoločnosti.
Zdroj: Farnosť Maňa/Archív TK KBS
