Tenerife 12. júna (VaticanNews) Návšteva pápeža Leva XIV. v Centre prvého prijatia Las Raíces na Tenerife priniesla svedectvá o nádeji, utrpení a odvahe ľudí, ktorí sa vydali na nebezpečnú cestu za lepším životom. Počas stretnutia s migrantmi, pracovníkmi centra a predstaviteľmi verejných inštitúcií zazneli slová vďačnosti, ale aj výzva, aby sa na migrantov nehľadelo ako na čísla či administratívne prípady, ale predovšetkým ako na ľudí.

Riaditeľ centra vo svojom príhovore pripomenul, že zariadenie Las Raíces vzniklo v roku 2021 ako odpoveď na rastúci počet migrantov prichádzajúcich na Kanárske ostrovy. Od svojho otvorenia prijalo viac ako 54-tisíc ľudí.

„Za každým z nich sa skrýva príbeh, náročná cesta a predovšetkým nádej. Našou úlohou je poskytnúť dôstojné, ľudské a organizované prijatie v jednej z najťažších chvíľ ich života – bezprostredne po príchode cez more,“ povedal.

Zdôraznil tiež prácu takmer šiestich stoviek zamestnancov centra, ktorí podľa jeho slov premieňajú toto miesto na skutočný priestor prijatia. „Las Raíces je miestom stretnutia, kde sa pretínajú zložité životné osudy a kde sa snažíme ponúknuť prvú šancu na nový začiatok.“ 

Prvé svedectvo

„Vaša Svätosť, ďakujeme Vám, že načúvate migrantom a rodinám, ktoré opustili svoju krajinu a začali nový život ďaleko od domova.

Naša cesta je často náročná. Sprevádza ju strach, smútok i osamelosť. Vaše slová nám však dodávajú silu a nádej pokračovať ďalej. Prichádzame s jednoduchými snami: pracovať, starať sa o svoju rodinu a žiť dôstojný život.

Cítime, že sa na migrantov pozeráte s úctou a láskavosťou.

Ďakujeme Vám, že pripomínate svetu, že všetci sme ľudia a že všetci potrebujeme lásku, pokoj a príležitosti. Dnes Vám chceme s veľkou úctou povedať, že sa za Vás modlíme a že si vážime Vaše blízke a otvorené srdce.

Druhé svedectvo patrilo mladému migrantovi, ktorý hovoril v mene mnohých ľudí prichádzajúcich z krajín zasiahnutých vojnou, násilím či extrémnou chudobou.

„Nikto neopúšťa svoju krajinu, rodinu a korene dobrovoľne, ak môže žiť v pokoji,“ zdôraznil. Podľa jeho slov za sebou migranti nechávajú nielen svoj majetok, ale aj blízkych a časť vlastného života v nádeji, že nájdu bezpečie a budúcnosť.

Spomenul aj dramatické podmienky, ktorým musia čeliť počas cesty na Kanárske ostrovy:

„Preplaviť sa cez Atlantický oceán znamená čeliť hladu, chladu, zúfalstvu a často aj smrti. Mnohí naši bratia a sestry prišli na mori o život. Iní sa stali obeťami mafií, ktoré zneužívajú ľudské utrpenie.“

Napriek všetkým skúškam však jeho slová nevyznievali ako obžaloba, ale ako prosba o rešpekt a uznanie ľudskej dôstojnosti, keď povedal:

„Prosíme, aby sa hranice nestali múrmi ľahostajnosti. Nechceme, aby sa na nás pozeralo iba ako na migrantov, čísla alebo dokumenty. Sme ľudia so svojimi príbehmi, rodinami, snami a nádejou.“

Osobitné poďakovanie adresoval Cirkvi, dobrovoľníkom a organizáciám, ktoré migrantom pomáhajú po príchode do Európy:

„Ďakujeme všetkým, ktorí nám podali pomocnú ruku, keď sme prišli vystrašení, unavení a plní neistoty. Ďakujeme za prijatie, za vypočutie a za príležitosť začať odznova.“

Na záver z jeho úst zaznela výzva k rešpektovaniu ľudskej dôstojnosti:

„Nežiadame privilégiá. Nežiadame súcit. Žiadame rešpekt, ľudskosť a príležitosť žiť dôstojný život.“

Sr. Jana Pavla Halčinová – Vatican News