Vatikán 5. júna (VaticanNews) Od Madridu cez Barcelonu až po Kanárske ostrovy: výzvy púte pápeža Leva XIV. do Španielska pri príležitosti stého výročia smrti Gaudího, architekta Baziliky Sagrada Família.
Sedemdňová cesta, ktorú sa pápež Lev chystá uskutočniť v Španielsku a ktorá ho zavedie do hlavného mesta Madridu, následne do Barcelony a napokon na Kanárske ostrovy, je púťou do samotného srdca výziev Európy. Ešte presnejšie povedané, ide o cestu, ktorá v troch zastávkach zhŕňa hlavné výzvy Cirkvi na starom kontinente. Po návšteve Turecka a Libanonu, ktorá mala hlboký ekumenický rozmer a bola posolstvom pokoja pre krajinu cédrov, kde sa v posledných mesiacoch rozhorel ničivý konflikt zasahujúci civilné obyvateľstvo, po krátkej návšteve Monackého kniežatstva a po aprílovej jedenásťdňovej ceste do štyroch afrických krajín, ktorú si Lev želal uskutočniť ako prvú misijnú púť svojho pontifikátu, sa dnes Petrov nástupca stretáva s výrazne polarizovanou európskou spoločnosťou, akou je práve Španielsko.
Prvá zastávka v Madride bude výrazne poznačená stretnutím s členmi parlamentu. Pôjde o dôležitú príležitosť pripomenúť, akým pohľadom Cirkev vníma politiku a službu spoločnému dobru. Je to pohľad vzdialený akejkoľvek forme politického pripútania, ale aj redukcii kresťanskej viery na súkromnú záležitosť, ktorú presadzuje sekularistická ideológia.
Vzdialený od politického pripútania preto, lebo Cirkev, ak chce zostať sama sebou a ohlasovať evanjelium, sa nemôže a nesmie opierať o mocenské štruktúry, ktoré by nakoniec zatienili jej poslanie. Vzdialený od náboženského intimizmu preto, lebo viera je vtelená do života a kresťania sú povolaní vydávať svedectvo evanjelia konkrétnym úsilím o ľudskejšiu, spravodlivejšiu a citlivejšiu spoločnosť voči tým najzraniteľnejším. Španielska cirkev, povolaná svedčiť o jednote v čase polarizácie a rozdelení, prežila spolu s celým španielskym národom drámu občianskej vojny a niektoré z jej rán sa dodnes celkom nezahojili.
Ako dnes ohlasovať evanjelium v spoločnosti, ktorá bola formovaná veľkou kresťanskou tradíciou, no čoraz viac sa sekularizuje? To je otázka, ktorá bude sprevádzať celú púť rímskeho biskupa.
Práve v Barcelone, pri návšteve veľkolepej Baziliky Sagrada Família, kde pápež inauguruje najvyššiu vežu zasvätenú Ježišovi Kristovi, možno nájsť jednu z odpovedí: prostredníctvom jazyka krásy. Cirkev oddávna oslovovala všetkých prostredníctvom umenia, osobitne obrazov. Po stáročia boli fresky, mozaiky a sochy formou katechézy pre celé generácie veriacich. Sagrada Família, plod viery a génia katalánskeho architekta, ktorý zomrel pred sto rokmi a dnes je na ceste k povýšeniu na oltár, predstavuje mocný príklad tohto jazyka krásy. Každý, kto stojí pred touto bazilikou, je pozvaný na cestu do samotného jadra kresťanskej viery. Gaudího odkaz je preto mimoriadne aktuálny, najmä pre dnešnú Európu, kde sa prerušil prirodzený prenos viery v rodinách a kde už nemožno prvú evanjelizáciu považovať za samozrejmosť.
Napokon príde zastávka na ostrovoch Gran Canaria a Tenerife, kde sa pápež dotkne jednej z najdramatickejších rán súčasnosti: utrpenia migrantov. Tí, ktorí prežijú nebezpečnú plavbu cez more, klopú na brány Európy, no starý kontinent často nedokáže reagovať koordinovane a organizovane, pričom najviac zaťažené krajiny zostávajú osamotené. Medzi nimi je aj Španielsko. Je známe, že návšteva Kanárskych ostrovov bola túžbou už pápeža Františka, ktorú teraz jeho nástupca privádza k naplneniu.
Lev XIV. minulý rok publikoval apoštolskú exhortáciu Dilexi te, ktorá vznikala ešte počas predchádzajúceho pontifikátu. Dokument zdôrazňuje spojenie medzi Kristovou láskou a povolaním približovať sa k chudobným, trpiacim, vylúčeným a cudzincom, o ktorých hovorí evanjelium.
Vo svojej encyklike Magnifica humanitas pápež vyzýva, aby sme si osvojili iný pohľad na svet: „pozerať sa na svet zdola, očami trpiacich, nie optikou mocných; vnímať dejiny pohľadom malých a nie perspektívou veľkých; interpretovať udalosti očami vdovy, siroty, cudzinca, zraneného dieťaťa, vyhnanca a utečenca.“
Zastávka na Kanárskych ostrovoch preto vstupuje do živej reality utrpenia posledných a stáva sa výzvou k evanjeliovému svedectvu kresťanov. Zároveň je výzvou pre všetkých: prevziať zodpovednosť a zostať ľuďmi.
Andrea Tornielli
Preklad Martin Jarábek
