Madrid 5. júna (TK KBS) V kňazskom seminári Redemptoris Mater v Madride sa v utorok večer 2. júna, konalo slávnostné uzavretie diecéznej fázy procesu blahorečenia a svätorečenia Božej služobnice, Carmen Hernándezovej, ktorá je spolu s Kikom Argüellom spoluzakladateľkou Neokatechumenálnej cesty. Slávnosti predsedal kardinál José Cobo Cano, arcibiskup madridskej diecézy, ktorý podpísal dekrét o uzavretí diecéznej fázy procesu.

V rozkvitnutej záhrade kňazského seminára Redemptoris Mater v Madride sa za prítomnosti asi 650 účastníkov konalo slávnostné uzavretie diecéznej fázy procesu blahorečenia a svätorečenia Božej služobnice Carmen Hernándezovej Barrerovej, ktorá je spolu s Kikom Argüellom spoluzakladateľkou Neokatechumenátnej cesty. V areáli seminára sa nachádza jej hrob, obklopený vitrážami, pri ktorom mnohí zúčastnení pred začiatkom slávnosti, aj po nej pokľakli, na znak modlitby a vďaky Pánovi: hmatateľný znak starostlivosti o jednotlivcov, ktorú Carmen preukazovala počas svojho života. Nebola teda len iniciátorkou Neokatechumenátnej cesty, nebola len misionárkou viac ako 52 rokov, nebola len teologičkou, hlbokou znalkyňou a šíriteľkou obnovy Druhého vatikánskeho koncilu. Ale bola predovšetkým ženou, ktorá milovala: milovala Krista, Cirkev, pápežov, ale aj jednotlivcov, tých, ktorých jej Boh konkrétne postavil do – niekedy náročnej – cesty života.

Takmer desať rokov po jej smrti (19. júla 2016 v Madride), sa uzatvára diecézna fáza procesu, ktorá začala 4. decembra 2022. Slávnostnému aktu predsedal kardinál José Cobo Cano, arcibiskup Madridu, ktorý vo svojom príhovore vyzval, aby sme sa v nasledujúcej fáze procesu zverili do rúk Pána. Následne vyzval k prehĺbeniu vlastného krstu, aby sme žili svätosť, ktorá je cestou, „ku ktorej sme všetci povolaní“, a vyjadril želanie, aby „svätosť naďalej zostala zástavou našej Cirkvi“.

Na slávnosti boli prítomní aj kardinál Antonio Maria Rouco Varela, emeritný arcibiskup madridskej arcidiecézy, kardinál Paolo Romeo, emeritný arcibiskup Palerma, niektorí biskupi a príbuzní Carmen, ako aj mnohí členovi z Neokatechumenátnej cesty, ktorí sú s ňou osobitne spojení a ktorí pred pár dňami oslávili 60. výročie svojho vzniku v španielskom hlavnom meste.

Takmer štyri roky po začatí sa teda uzatvára diecézne šetrenie jej povesti svätosti, takže proces môže pokračovať v „rímskej fáze“ na Dikastériu pre kauzy svätých. Pred účastníkmi na pódiu sedeli kardinál Cobo Cano, biskupský delegát pre kauzy svätých, otec Alberto Fernández a ďalší. V prvom rade sedeli Kiko Argüello, otec Mario Pezzi a Ascensión Romerová, ktorí tvoria medzinárodný tím Neokatechumenátnej cesty a sú členmi navrhovateľskej strany kauzy spolu s predsedami nadácií „Nazaretská rodina“ v Ríme a Madride.

Metola: prosby o milosti a príhovor nielen od ľudí z Neokatechumenátnej cesty

Carmen, ktorá sa narodila v Ólvege v roku 1930, „počas 52 rokov na spôsob misionárky zvestovala evanjelium v mnohých diecézach po celom svete“, pripomenul v úvode ceremoniálu postulátor pre diecéznu fázu Carlos Metola, pričom osobitne zdôraznil jej apoštolskú horlivosť a lásku k Ježišovi Kristovi. Hrob Carmen, vysvetlil Metola, sa stal cieľom mnohých návštev veriacich, prichádzajúcich s prosbou o príhovor a milosť od Boha prostredníctvom jej príhovoru. O milosti prosili aj mnohí ľudia, ktorí nepatrili k Neokatechumenálnej ceste. „K dnešnému dňu,“ povedal, „prišlo [k jej hrobu] 120-tisíc ľudí zo 107 rôznych krajín“, medzi nimi asi 3-tisíc kňazov a 70 biskupov. V knihe návštevníkov sa nachádzajú aj poďakovania za prijaté milosti a prosby. Celkovo sa tam nachádza asi 74-tisíc záznamov.

Kiko: bez nej by Cesta neexistovala

Viditeľne dojatý sa potom ujal slova Kiko Argüello, ktorý spolu s Carmen viac ako päťdesiat rokov viedol toto misijné dielo evanjelizácie, „plod Druhého vatikánskeho koncilu“, „kresťanskú iniciáciu, ktorú Svätá stolica definitívne schválila v roku 2008 a ktorá zachránila tisíce rodín a dala Cirkvi toľko povolaní“, povedal za potlesku prítomných, čím vyjadril, že aj oni sú svedkami pravdivosti týchto slov. „Bez nej by Neokatechumenátna cesta neexistovala“, pokračoval a vysvetlil, že to bola práve ona, kto priniesol „bohatstvo Druhého vatikánskeho koncilu, Veľkonočnej vigílie a židovských koreňov kresťanstva“. Carmen, pripomenul, „bola teologičkou v neustálom hľadaní a prehlbovaní. Svoju mimoriadnu duchovnú inteligenciu veľkoryso dala do služieb Cesty, pričom vedela s nadšením odovzdať novosť koncilu. Celý jej život bol poznačený láskou ku Kristovi a k misii Cirkvi“.

Kiko tiež spomenul túžbu, ktorú mala Carmen, hlásať evanjelium chudobným: pracovala v najchudobnejších štvrtiach Barcelony a potom chcela odísť do Bolívie pomáhať baníkom, ale Boh na ňu čakal v roku 1965 v chatrčiach Palomeras Altas v Madride. Tam sa rozhodla, že bude spolupracovať s Kikom, keď vtedajší arcibiskup, Mons. Casimiro Morcillo, potvrdil túto misiu. Bola to výnimočná žena – uviedol ďalej Kiko – , mimoriadne veľkorysá, ktorá súhlasila, že zostane v úzadí. Za šírením Cesty „je skrytá láska, ktorú mala ku Kristovi“, uzavrel Kiko a zveril „matke Cirkvi túto novú rímsku etapu procesu blahorečenia a svätorečenia Carmen“.

Predstavenie spisov

Po úvodnej modlitbe a speve Príď, Duchu Svätý, boli predstavené spisy. Ide o 70 škatúľ – každá obsahuje 1200 strán – všetky zapečatené okrem jednej, tej poslednej, do ktorej sa vložia posledné dokumenty vyhotovené v priebehu ceremoniálu. Následne kardinál Cobo Cano podpísal dekrét o uzavretí diecéznej fázy. Na záver zhromaždenie zaspievalo pieseň, ktorú Kiko venoval Carmen a ktorá vychádza z Tagoreho básne, ktorá sa Božej služobnici veľmi páčila, pretože súvisela s jej rozhodnutím zanechať všetko pre misiu, ako si to želala už od detstva.

Farrell: uchovávajte a napodobňujte jej vieru

Svoj odkaz zaslal aj kardinál Kevin Farrell, prefekt Dikastéria pre laikov, rodinu a život, ktorý prečítala Ascensión Romerová. „Je veľkou útechou a povzbudením pre všetkých, ktorí patria k Neokatechumenátnej ceste, vidieť, že zakladateľka tejto cesty spolu s Kikom Argüellom bola miestnou cirkvou v Madride uznaná za príklad kresťanského života, viery, lásky k Cirkvi, vytrvalého cvičenia sa v čnostiach a horlivosti pre evanjelizáciu,“ napísal kardinál. A pripomenul mnohé svedectvá, ktoré sa v priebehu týchto rokov nazbierali a ktoré „svedčia o povesti svätosti, ktorou sa Carmen teší medzi ľuďmi, ktorí ju poznali“. „Mnohí,“ zdôraznil Farrell vo svojom posolstve, „si na ňu spomínajú pre jej úprimný charakter a neschopnosť predstierať, pre jej lásku k modlitbe a liturgii, pre jej sklon k teologickej reflexii, pre jej znalosť Svätého písma, pre jej synovskú oddanosť pápežom, živé uvedomenie si ústredného významu veľkonočného tajomstva v kresťanskom živote, úctu k svätým miestam spojeným s tajomstvami pozemského života Ježiša, jej nežnú a vrúcnu lásku ku Kristovi, považovanému za ženícha jej duše“.

Kardinál Farrell vyzýva všetkých členov Neokatechumenátnej cesty, aby si uchovali a napodobňovali „aspekty jej myslenia, jej náboženskej vnímavosti a jej čistej viery, ktoré tvoria duchovné dedičstvo“, a vyjadruje želanie, aby nasledovaním jej príkladu „rástli v svätosti, v synovskej láske k Cirkvi a v misijnom nadšení“, aby „mnohé semená, ktoré zasiala vo svojom veľkorysom apoštoláte formácie ku kresťanskému životu, priniesli hojné ovocie“.

Na záver zaznela pieseň Požehnaná si ty, Mária. V roku 1959, dávno predtým, ako sa celý tento príbeh začal, vo svojej izbičke v Madride, vo veku iba 20 rokov, pocítil Kiko inšpiráciu Panny Márie: „Treba vytvárať kresťanské spoločenstvá ako Svätá rodina z Nazareta, ktoré žijú v pokore, jednoduchosti a chvále; kde ten druhý je Kristus“.

Toto podujatie bol veľkou radosťou aj preto, že sa blíži návšteva pápeža Leva XIV. v Španielsku, ktorá začne cez víkend: prežívame týždeň plný radosti, povedal v rozhovore pre vatikánske médiá Carlos Metola.

Zdroj: VaticanNews, talianska redakcia