Španielsko 29. mája (TK KBS) Desať kontemplatívnych kláštorov pripravuje tisíce ružencov na apoštolskú cestu pápeža Leva XIV. do Španielska. Tieto drobné ručne vyrobené predmety sa rodia v tichu, modlitbe, manuálnej práci a s pomocou mladých dobrovoľníkov.
Neviditeľná niť, utkaná z nádeje, drevených korálikov a rúk zodratých prácou, si v týchto dňoch ticho razí cestu Španielskom. Začína sa v kláštoroch roztrúsených po Kastílii, Navarre, Katalánsku a Andalúzii a tiahne sa až k davom pútnikov, ktorí čakajú na príchod pápeža Leva XIV.
Sú to ružence. Malé vreckové poklady vyrobené v tichosti kláštorov, ktoré sa stávajú jedným z najvýznamnejších symbolov sprevádzajúcich pápežovu návštevu. Za každým korálikom sa skrýva skrytý život, pokorný hlas a práca z lásky, ktorá sa nikdy neobjaví v oficiálnych programoch či televíznych záberoch. Práve v týchto kláštoroch však možno zazrieť svet, ktorý Španielsko kedysi dôverne poznalo a dnes sa zdá, že naň takmer zabudlo.
„V našej krajine je viac ako sedemsto kláštorov. Sme jednou z najväčších mníšskych realít na svete,“ vysvetľuje Alejandro Simón z Fundación Contemplare, siete, ktorá už roky pomáha kontemplatívnym komunitám udržať sa prostredníctvom remeselnej práce a duchovného putá s ľuďmi.
Účasť na púti pápeža
Kláštory nie sú izolované od sveta, no existujú mimo dominantnej logiky zhonu a hluku. Zostávajú na okraji politického a spoločenského kriku. Paradoxne, vďaka prípravám na návštevu pápeža sa ocitli v centre pozornosti.
Myšlienka ružencov sa zrodila prirodzene. Fundación Contemplare oslovila kláštory v celej krajine s otázkou, či by bolo možné vyrobiť niekoľko tisíc ružencov za pár týždňov. Odpoveď bola okamžitá. „Všetky povedali áno,“ hovorí Simón. „Nie pre veľkosť požiadavky, ktorá je pre komunity s veľmi malým počtom členov obrovská, ale preto, že pochopili, že je to spôsob, ako sa zúčastniť na púti pápeža.“
Od tej chvíle sa rytmus práce v kláštoroch zmenil. V dielňach voňajúcich voskom a drevom, v šijacích dielňach a malých ateliéroch mnísi a rehoľné sestry znásobili hodiny svojej práce. Niektorí skladajú koráliky jeden po druhom, iní pripravujú krížiky alebo malé látkové vrecúška.
Spolupráca s dobrovoľníkmi
V mnohých kláštoroch prišli na pomoc aj mladí dobrovoľníci. Vysokoškoláci, rodiny a farníci prekročili prahy kláštorov, aby v tichosti spolupracovali s rehoľnými komunitami. Pre mnohých z nich sa to stalo prvým priamym stretnutím s kontemplatívnym životom.
„Objavujú svet, ktorý nepoznali,“ vysvetľuje Simón. „Svet, kde má čas iný rytmus, kde sa pracuje bez úzkosti a kde ticho nie je prázdnotou, ale prítomnosťou.“
Ružence nie sú luxusný tovar. Väčšina je vyrobená z jednoduchého dreva, šnúrky a malých kovových krížikov. Ich hodnota však spočíva práve v tejto jednoduchosti. Každý v sebe nesie čas potrebný na jeho vytvorenie, modlitbu a skrytú obetu človeka, ktorý ho vyrobil.
Pre kontemplatívne komunity sa pápežova návšteva stala viac než len národnou udalosťou. Je to príležitosť pripomenúť spoločnosti, že kontemplatívny život stále existuje – často ticho, diskrétne a s ťažkosťami, ale stále je živý.
Siete modlitby
Napriek svojej krehkosti tieto kláštory naďalej udržiavajú neviditeľnú sieť modlitby, ktorú mnohí veriaci považujú za nevyhnutnú. „Ľudia nás neustále prosia o modlitby,“ hovorí Simón. „Za choroby, rodinné situácie, nezamestnanosť, osamelosť. Kláštory nesú obrovské duchovné bremeno, ktoré často zostáva skryté.“
V najbližších dňoch tisíce pútnikov dostanú jeden z týchto ružencov do rúk. Málokto bude vedieť, odkiaľ pochádza. Málokto si predstaví ticho kláštora, trpezlivú prácu starších rúk alebo tiché rozhovory, ktoré sprevádzali jeho vznik. Ale v každom ruženci zostane niečo z tohto skrytého sveta: modlitba kláštorov, ktoré spoza svojich múrov neustále sprevádzajú putovanie Cirkvi.
Zdroj: VaticanNews, anglická redakcia, redakčne upravené
