Vatikán 20. mája (VaticanNews) „Čas je trpezlivý učiteľ a lieči rany. Nie všetko, čo končí, je porážka: niekedy je to len nevyhnutný krok k rastu.“
Takto píše pápež Lev XIV. v odpovedi na list 18-ročného Pietra z talianskeho mesta Reggio Calabria, ktorý mu napísal tesne pred ukončením gymnázia o svojich neistotách a obavách týkajúcich sa priateľstiev, budúcnosti a túžby po rodine založenej na Kristovej láske. Odpoveď Svätého Otca bola zverejnená v májovom vydaní časopisu Piazza San Pietro, ktorý vydáva Bazilika sv. Petra.
Odpoveď Svätého Otca Leva XIV. prinášame v plnom znení:
Drahý Pietro,
s dojatím som si prečítal tvoj list. Vidím v ňom srdce mladého človeka, ktorý sa neuspokojí s máličkom a berie svoj život vážne. Chcel by som ti predovšetkým povedať jedno slovo, ktoré je dôležitejšie ako všetky ostatné: Ježiš ťa miluje. Nie nejako abstraktne, ale osobne, takého, aký si dnes, s tvojimi otázkami a snami, s tvojimi obavami a túžbami. Táto láska ťa predchádza a bude ťa vždy sprevádzať, nezávisí od rozhodnutí, ktoré urobíš, ani od ciest, po ktorých sa vydáš.
Ježiš dobre pozná skúsenosť priateľstva. Svojich učeníkov nazval priateľmi, s nimi sa delil o chlieb i o cestu, bol priateľom Lazára, Marty a Márie. Prežíval skutočné a autentické vzťahy až do tej miery, že zažil bolesť odlúčenia a zrady. Preto by Ježiš ako prvý pochopil tvoj strach zo straty priateľstiev, ktoré poznačili tieto roky. Pre teba nezostane všetko rovnaké, avšak to, čo bolo autentické, sa nestratí, ba naopak, skutočná láska sa nerozplynie a zostáva navždy, dozrieva aj keď mení podobu. Túžby tvojho srdca, nie tie prechodné, ktoré sa roztápajú ako sneh na slnku, ale tie, ktoré pretrvávajú v čase, ti dávajú zakúsiť hlboký pokoj a smerujú ťa k rozhodnutia sa pre dobro, k darovaniu seba samého a k zdieľaniu života. Odtiaľ pramení rozlišovanie. Neponáhľaj sa, aby si hneď všetko pochopil. Čas je trpezlivý učiteľ a lieči rany. Každodenná modlitba, aj keď jednoduchá a skromná na slová, počúvanie Božieho slova, slávenie sviatostí a konfrontovanie sa s múdrymi ľuďmi ti pomôžu rozpoznať, ktoré vzťahy si máš uchovať a rozvíjať a ktoré máš odstrániť, avšak bez odsudzovania. Nie všetko, čo končí, je porážka: niekedy je to len nevyhnutný krok k rastu. Tvoj sen o rodine založenej na Kristovej láske je vzácnym darom aj pre Cirkev, s dôverou ho chráň. Pán nesklame túžby, ktoré on sám zapálil v srdci. Nepokoj, o ktorom mi hovoríš, nie je negatívnym znamením. Často je to miesto, kde Boh v hĺbke pôsobí. Je ako pôda, ktorú roľník zoral a ktorá je pripravená prijať nové semeno.
Pozývam ťa, aby si načúval s úprimnosťou, a uisťujem ťa o mojej modlitbe. Vyprosujem ti milosť vnútorného pokoja, dôvery a jasného pohľadu na tvoj život. Zverujem ťa Márii, ktorá sa už v mladosti naučila dôverovať, hoci v srdci nosila otázky väčšie ako ona sama.
Lev PP XIV.
Zuzana Klimanová – VaticanNews
