Rím 18. mája (TK KBS) Kniha Josefiny Ramón Bernáovej „Nerozdelené srdce – misia a panenstvo v živote Carmen Hernándezovej“ (Undivided Heart – Mission and Virginity in Carmen Hernández) vychádza v anglickom a francúzskom jazyku. Ide o vydanie symbolicky spojené s 8. májom, dňom spomienky a modlitby k Preblahoslavenej Panne Márii Pompejskej a pripomenutím počiatkov Neokatechumenálnej cesty.
Žena, ktorá v sebe nosí „továreň života“, má v spoločnosti zásadnú úlohu. S touto fyzickou skutočnosťou úzko súvisí aj význam panenstva, chápaného ako eschatologický znak, ktorý poukazuje na lásku nasmerovanú k nebu. Tieto témy sú jadrom knihy Undivided Heart: Mission and Virginity in Carmen Hernández („Nerozdelené srdce“: Carmen Hernándezová o misii a panenstve), ktorá nedávno vyšla v anglickom a francúzskom jazyku, v preklade Dina Furgioneho a Giuliana Bonomiho. V najbližších dňoch vyjde aj slovenský preklad tejto knihy.
Autorka knihy, Josefina Ramón Bernáová, ktorá je laickou misionárkou Neokatechumenálnej cesty, zozbierala okolo 400 citátov Božej služobníčky Carmen Hernándezovej, čím ponúka široký prehľad jej úvah o ženách a najmä o vzťahu medzi panenstvom a misiou. Text zdôrazňuje katechetickú a teologickú hĺbku myslenia Carmen. Medzitým v Madride prebieha diecézna diecézna fáza jej procesu blahorečenia a svätorečenia.
Zjednotení s Kristom
V úvode publikácie Kiko Argüello zdôrazňuje dar tohto povolania a dôležitosť zotrvania v jednote s Kristom, či už ako misionár na cestách (itinerant), rehoľná sestra pôsobiaca v Afrike, alebo niekto, kto sa stará v nemocnici o pacientov chorých na AIDS. „Panenstvo,“ píše, „je eschatologickým znakom tejto duchovnej a večnej lásky.“
Evanjelizácia a panenstvo
Jednou z ústredných tém, ktoré autorka zdôrazňuje, je úzka súvislosť medzi evanjelizáciou a panenstvom, rovnako ako sú neoddeliteľné panenstvo a materstvo, aj keď sa to môže zdať paradoxné. María Ascensión Romerová, členka Medzinárodného tímu Neokatechumenálnej cesty, sa v predslove zamýšľa nad týmto bodom.
Vysvetľuje, že panenstvo prináša ovocie prostredníctvom lásky k Ježišovi Kristovi, keďže autentická láska vždy plodí život. Mnohé plody, ako poznamenáva, vznikajú zo svedectva a ohlasovania tých, ktorí síce nemajú deti podľa tela, ale obetujú svoj život pre druhých. Kniha poukazuje na mnohé povolania k misijnej činnosti, kňazstvu a zasvätenému životu v rámci Neokatechumenátnej cesty, ako aj na obnovu manželstiev a otvorenosť voči životu, ktoré sú viditeľnými znakmi tejto plodnosti. María Ascensión Romerová tiež zdôrazňuje, že panenstvo je výlučne milosť – dar, ktorý nevychádza z moralizmu, ale od Boha.
Panenstvo v kresťanstve
Úvahy Carmen zozbierané v tomto diele tiež skúmajú rozdiel medzi kňažkami predkresťanského pohanského sveta, ktoré boli spojené s mystickými kultmi, a chápaním žien v judaizme, kde napríklad ženy v rodine zapaľujú šabatovú sviecu.
Už v Starom zákone jasne vyniká dôležitá úloha žien: postavy ako Debora, Judita a Ester sú predstavované ako ženy, ktoré pomohli zachrániť izraelský národ. Napriek tomu nie sú kňažkami. V kresťanstve – vysvetľuje autorka – panenstvo nie je spojené s kňazstvom, ale „je zamerané na plnosť, ktorej vzorom je Panna Mária, ktorá je v centre Cirkvi“. V tomto zmysle „panenstvo predstavuje Božiu tvorivosť. ”
„Továreň života“
Žena totiž disponuje niečím nesmiernym: maternicou, ktorú Carmen Hernándezová opisuje ako „továreň života a dejín“. Z tohto dôvodu, hovorí vo svojich úvahách, „sa smrť bude vždy snažiť zničiť ženu“. Tento zápas je možné vidieť v celom Svätom písme, od Evy v knihe Genesis až po ženu odetú slnkom v knihe Zjavenia svätého Jána.
Publikácia obsahuje početné odkazy na ženské postavy Starého i Nového zákona, na židovskú tradíciu, cirkevných otcov, dokumenty Druhého vatikánskeho koncilu a na magistérium pápežov. Spolu odrážajú šírku vzdelania a kultúry, ktorú má Carmen Hernández, popri jej vedeckom zázemí a päťdesiatich rokoch misijnej skúsenosti s hlásaním evanjelia po celom svete spolu s Kikom Argüellom.
Božie otcovstvo
Kniha sa zamýšľa aj nad Božím otcovstvom vo vzťahu k panenstvu, nad cudnosťou medzi mladými ľuďmi ako cestou k objaveniu vlastného povolania a nad kňazským celibátom. Ďalej skúma hĺbku hebrejského termínu rahamim – milosrdenstvo – odvodeného od rehem, čo znamená lono, vyjadrujúce lásku spojenú skôr s materským citom než so srdcom.
V centre tohto teologického a katechetického bohatstva je hlboké prepojenie medzi láskou ku Kristovi a misiou. Ako píše Josefina Ramón Bernáová, Carmen Hernándezová „chcela ísť na misiu po celý svoj život, pretože žila v intímnom vzťahu lásky s Kristom. Vychádzať a evanjelizovať bolo jednoducho dôsledkom neodolateľného volania lásky Ježiša Krista.“
Zdroj. Vatican News, anglická redakcia
