Vatikán 8. mája (VaticanNews) Redakčný riaditeľ VaticanNews Andrea Tornielli sa zamýšľa nad posolstvom a dopadom prvého roku pontifikátu pápeža Leva XIV. Červenou niťou magistéria Leva XIV. o misii sú Ježišove slová: „Podľa toho všetci spoznajú, že ste moji učeníci: ak sa budete navzájom milovať.“
Pokoj a jednota Cirkvi sú dvoma opakujúcimi sa a základnými témami prvého roku pontifikátu pápeža Leva XIV., ktorý neustále prosí o modlitby za tieto úmysly. Ak sa mier stal naliehavou prioritou pre množiace sa nezmyselné konflikty a postupné oslabovanie medzinárodného práva, jednota Cirkvi predstavuje niť, ktorá prechádza celým magistériom rímskeho biskupa, ktorý sa narodil v Chicagu a pôsobil ako misionár v Peru.
Spôsob, akým pápež Lev opakovane vyzýva k jednote veriacich v Krista, je mimoriadne významný a nemá nič spoločné s požiadavkou na „normalitu“ či pokoj, ktorý by otupoval rozdiely a možno aj rozrieďoval rozpory.
Pápež to jasne vysvetlil vo svojom príhovore ku kardinálom počas mimoriadneho konzistória 7. januára 2026, keď pri predstavení koncilovej perspektívy, ktorá bola prijatá počas pontifikátov jeho predchodcov, hovoril o príťažlivosti a citoval slová zosnulého pápeža Benedikta XVI. z Brazílie. „Cirkev,“ povedal Benedikt, „nepraktizuje prozelytizmus. Rastie skôr príťažlivosťou: tak ako Kristus ‚priťahuje všetkých k sebe‘ silou svojej lásky, ktorá vrcholí v obete kríža, tak aj Cirkev napĺňa svoje poslanie natoľko, nakoľko v spojení s Kristom uskutočňuje každé svoje dielo v duchovnom i praktickom napodobňovaní lásky svojho Pána.“
Pápež Lev po pripomenutí, že jeho bezprostredný predchodca pápež František „s tým bol v úplnom súlade a viackrát to zopakoval v rôznych súvislostiach“, dodal: „Dnes sa k tejto téme s radosťou vraciam a zdieľam ju s vami. Pozývam nás, aby sme pozorne vnímali to, čo pápež Benedikt označil za ‚silu‘, ktorá poháňa tento pohyb príťažlivosti. Touto silou je totiž Charis, je to Agapé, je to Božia láska, ktorá sa stala telom v Ježišovi Kristovi...“
V tomto príhovore pápež Lev XIV. zdôraznil, že „Kristova láska nás pohýna natoľko, nakoľko nás napĺňa, obklopuje a priťahuje. Toto je sila, ktorá priťahuje všetkých ku Kristovi... Jednota priťahuje, rozdelenie rozptyľuje. Zdá sa mi, že to potvrdzuje aj fyzika – v mikrokozme i makrokozme.“ Pápež potom dodal: „Aby bola Cirkev skutočne misionárska a schopná svedčiť o príťažlivej sile Kristovej lásky, musíme predovšetkým uskutočňovať jeho prikázanie, jediné, ktoré nám dal po umytí nôh učeníkom: ‚Ako som ja miloval vás, aj vy sa milujte navzájom.‘“ Ježišove slová v tejto veci ukazujú jadro misie: „Podľa toho všetci spoznajú, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať.“
Jednota Cirkvi sa teda prejavuje v schopnosti žiť z milosti nové vzťahy s bratmi a sestrami. Prejavuje sa v schopnosti milovať sa navzájom a odpúšťať si, aby sa mohla zaskvieť jednota, ktorá v autenticky prežívanom kresťanskom živote prevyšuje každý rozdiel a každé rozdelenie.
Prejavuje sa v schopnosti prekonať napätia a konflikty, uznávajúc, že všetci sme povolaní, všetci sme hriešnici, ktorým bolo odpustené a potrebujú milosrdenstvo, všetci sme nehodní služobníci, rovnako zaplavení nekonečnou láskou, ktorú sme si nezaslúžili. Prejavuje sa to v schopnosti žiť synodalitu, ktorá nie je ničím iným ako konkrétnym spôsobom života v spoločenstve Cirkvi.
Práve vtedy, ak kresťanské spoločenstvo takto žije, je príťažlivé. A priťahuje vtedy, keď nie je zahľadené do seba, keď si nemyslí, že žiari vlastným svetlom alebo napodobňuje marketingové stratégie reklamných agentúr, keď nepodporuje ideologickú polarizáciu.
Kresťanské spoločenstvo priťahuje, a tak je misionárske, keď prostredníctvom svojej jednoty odráža svetlo Niekoho iného a dokáže všetkým ponúknuť objatie milosrdenstva, ktoré samo najprv zakúsilo a stále zakusuje deň čo deň v stretnutí s Kristom.
Jednota Cirkvi nie je uniformitou ani obyčajným pokojným spolunažívaním, ale ovocím lásky, ktorá nás obklopuje a chce vyžarovať všade, aby spoločné dobro prevládlo nad individuálnym protagonizmom, spoločenstvo nad rozdelením, miernosť nad aroganciou a slová pokoja nad jazykom nenávisti, ktorý, žiaľ, zaplavuje veľkú časť digitálneho sveta.
Jednota Cirkvi sa netýka iba kresťanov a dokonca ani iba veriacich. Pápež Lev to vysvetlil počas svätej omše na začiatku svojho úradu ako nástupcu sv. Petra, keď vyjadril „veľkú túžbu“ po „zjednotenej Cirkvi, znamení jednoty a spoločenstva, ktorá sa stane kvasom zmiereného sveta“. Pozval svet, aby hľadel na Krista, priblížil sa k nemu a počúval „jeho jedinú rodinu: ‚v jednom Kristovi sme jedno‘. Toto je cesta, po ktorej máme kráčať spoločne, medzi sebou navzájom, ale aj s ostatnými kresťanskými cirkvami, s tými, ktorí kráčajú inými náboženskými cestami, s tými, ktorí hľadajú Boha, so všetkými ženami a mužmi dobrej vôle, aby sme budovali nový svet, v ktorom bude vládnuť pokoj!“ V dramatickej hodine dejín ľudstva, vo svete roztrhanom vojnami, je jednota Cirkvi proroctvom pokoja pre všetkých.
Andrea Tornielli – VaticanNews
Preklad sr. Jana Pavla Halčinová DKL
