Vatikán 16. apríla (TK KBS) Hlavným dedičstvom Josepha Ratzingera je plné ohlasovanie Ježiša Krista – domnieva sa P. Roberto Regoli, nedávno vymenovaný predseda vatikánskej Nadácie Josepha Ratzingera. Zdôrazňuje, že takéto integrálne ohlasovanie evanjelia prináša ovocie aj dnes. Pri koreňoch mnohých obrátení mladých ľudí stojí práve stretnutie s myšlienkami Benedikta XVI. alebo s cirkevnými společenstvami, ktoré ponúkajú, ako si to prial on, komplexný návrh kresťanstva s jeho krásou aj nárokmi.

V rozsiahlom rozhovore, ktorý minulý mesiac priniesol portál The Pillar, P. Regoli pripomína, že Josephovi Ratzingerovi už od mladosti záležalo predovšetkým na tom, aby sa k súčasnému človeku dostala pravda o Ježišovi. Tento cieľ ho sprevádzal aj ako pápeža, keď písal trojdielne dielo Ježiš Nazaretský.

Plná pravda o Kristovi, s krásou aj nárokmi

„Kristus predstavený bez kompromisov, to znamená plne a integrálne, spolu s nárokmi a krásou nasledovania. Nebol nikdy pastierom ani teológom, ktorý by predstavoval Ježiša ‚pohodového‘ a nevýrazného, ani prísneho, vždy pripraveného odsúdiť. Joseph Ratzinger predstavuje Ježiša v plnosti, s nárokmi a krásou stretnutia viery a pravdy. Ratzingerovým odkazom pre dnešnú a budúcu Cirkev je plné ohlasovanie Krista.“

P. Regoli zdôrazňuje, že úsilie, ktoré vynaložil Joseph Ratzinger, prináša plody dodnes. „Vždy nanovo ma prekvapí skutočnosť, že práve on a jeho diela stoja za mnohými obráteniami,“ dodáva predseda vatikánskej nadácie.

Kontinuita cirkevnej tradície

Pripomína, že Joseph Ratzinger bol garantom celej teologickej a magisteriálnej tradície, ale mal tiež osobné tvorivé schopnosti vďaka svojej inteligencii a viere, ktoré mu umožňovali navrhovať novátorské riešenia. Usiloval sa o syntézu starého a nového, presadzoval reformu, zachovával však kontinuitu cirkevnej tradície. Za to sa mu dostalo obrovskej kritiky. „Bola to však cena, ktorú zaplatil za pokus o zachovanie katolíckej jednoty bez ústupkov, pričom neprestal hovoriť všetko, čomu je potrebné veriť.“

Bez znalosti prameňov evanjelium banalizujeme

Predseda Nadácie Josepha Ratzingera poznamenáva, že Benedikt XVI. bol človekom, ktorý dokonale poznal pramene a korene kresťanskej viery. Práve vďaka tomuto východisku boli možné reformy II. vatikánskeho koncilu. Vychádzali z predchádzajúceho štúdia prameňov: Svätého písma, liturgie a cirkevných otcov. Neskôr, po koncile, sa objavili ľudia, ktorým už takáto príprava chýbala, a v snahe prispôsobiť sa novej dobe posolstvo evanjelia banalizovali.

„Kreativita založená na pevnej znalosti koreňov je kreativitou, ktorá nám umožňuje ďalej obohacovať poklad viery. Keď kreativita nie je zakorenená, stáva sa trivializáciou kresťanského posolstva, ktoré potom úplne stráca svoju príťažlivosť,“ hovorí P. Regoli.

Pozrime sa, kde dochádza k obráteniam

Zdôrazňuje, že iba tam, kde existuje dobre zakotvená teológia, možno formulovať solídnu pastoračnú ponuku. Potvrdením toho sú cirkevné spoločenstvá, v ktorých dnes dochádza k obráteniam. „Ak sa pozrieme na Francúzsko, škandinávske krajiny a samotné Spojené štáty, kde máme živé, dynamické spoločenstvá, kde sa ľudia modlia, kde existuje teologická ponuka, tam dochádza aj k obráteniam. Inými slovami, bohatstvo Ratzingerovej ponuky sa prenieslo na mnoho miest po celom svete, pretože to je jediný spôsob, akým môže Cirkev dnes žiť,“ dodáva predseda Ratzingerovej nadácie.

Myslenie Josepha Ratzingera nie je múzeum, stále inšpiruje

V súvislosti so stým výročím narodenia Josepha Ratzingera, ktoré pripadne na budúci rok, poznamenáva, že to bude dobrá príležitosť ukázať živé dedičstvo jeho myslenia. „Nezaujíma nás múzeum ani archeologický park, ale aktuálna kultúrna debata. Ratzinger je podnetom pre mnohých intelektuálov a naďalej zostáva referenčným bodom pre mnohých mladých ľudí, ktorí sa vo svojich teologických a filozofických štúdiách zaujímajú o hľadanie kresťanskej pravdy.“

Zdroj: VaticanNews, česká redakcia