Vatikán 8. apríla (TK KBS) V nedávnom rozhovore pre taliansky štvrťročník „Dialoghi“ štátny sekretár Vatikánu, kardinál Pietro Parolin, hovorí o krehkosti diplomacie, vzostupe logiky silnejšieho, dôležitosti Organizácie Spojených národov a potrebe vyprázdniť jadrové arzenály.

„Je utópiou myslieť si, že mier je zaručený zbraňami a rovnováhou nastolenou silnejšími, a nie medzinárodnými dohodami.“ Kardinál Pietro Parolin, štátny sekretár, uvažuje o krízach a vojnách spaľujúcich svet v rozhovore pre „Dialoghi“, kultúrny štvrťročník talianskej Katolíckej akcie. Jeho slová obsahujú aj silné odsúdenie opätovného zbrojenia.

„Pevne veríme, že arzenály musia byť vyprázdnené, počnúc tými jadrovými.“ Pripomína tiež zlyhanie pri obnove dohôd o postupnom znižovaní počtu atómových zbraní, čo podľa kardinála „uvoľnilo ruky konštrukcii vražedných nástrojov schopných vyhladiť život na Zemi“.

„Je potrebných viac hlasov za mier, viac hlasov proti šialenstvu pretekov v zbrojení, viac hlasov,“ nalieha, „pozdvihnutých v prospech našich najchudobnejších bratov a sestier, viac hlasov a viac návrhov — myslím napríklad na svet katolíckych univerzít — pre nové ekonomické modely inšpirované spravodlivosťou a starostlivosťou o najslabších, namiesto modloslužby peňazí.“

„Rana“ rusko-ukrajinskej vojny

„Je potrebný nárast ľudskosti a zodpovednosti zo strany všetkých. Namiesto toho,“ pokračuje kardinál, „je bolestné konštatovať, že v mnohých prípadoch je jedinou odpoveďou opätovné zbrojenie.“

Pripomínajúc nádej svätého pápeža Jána Pavla II., ktorý sníval o zjednotenej Európe, kardinál Parolin zdôrazňuje, že história „sa vybrala iným smerom a namiesto slobodnejšieho a jednotnejšieho sveta sme svedkami vzniku nestabilnejšieho sveta, v ktorom sa nezaviedli účinné nápravy strašných nespravodlivostí spôsobujúcich utrpenie miliónov ľudí hladom, smädom, nedostatkom čo i len minimálnej zdravotnej starostlivosti a nedôstojnými pracovnými podmienkami.“

Jeho myšlienky smerujú k Ukrajine, vojne v srdci kresťanskej Európy, k „rane“, ktorá nás volá. „Mám dojem,“ poznamenáva kardinál, „že ničivosť, ktorú táto vojna na Ukrajine spôsobila, nie je dostatočne vnímaná: obrovské ľudské obete, zničenie miest a infraštruktúry.“

Primát moci

Od Ukrajiny po Gazu kardinál Parolin uvádza: „Mnohé vlády vyjadrili rozhorčenie nad útokmi ruských rakiet a dronov na ukrajinských civilistov a uvalili na agresorov sankcie. Nezdá sa, že by sa to isté stalo v súvislosti s tragédiou ničenia Gazy.“

Poukazuje na „používanie dvojakého metra“, spojené s „primátom moci“, dominanciou vlastnej krajiny nad ostatnými, ospravedlňovanou medzinárodným právom a dovolávanou „len vtedy, keď sa to hodí“, no v mnohých iných prípadoch ignorovanou.

Koreňom je podľa štátneho sekretára kríza diplomacie, ktorá sa javí ako „nemá, neschopná aktivovať alternatívne nástroje“, nahradená logikou silnejšieho. „Zdá sa, že sa vytráca vedomie hodnoty mieru, tragédie vojny a dôležitosti spoločných pravidiel — a ich rešpektovania.“

OSN a Rada mieru

„Diplomacia,“ vysvetľuje kardinál, „je umenie možného a nikdy nemôže fungovať podľa vopred stanovených schém vnútených zhora alebo založených na abstraktných doktrínach.“

Kardinál Parolin hovorí, že musí vychádzať z reality, „aj keď je niekedy desivá“, a vyžaduje si trpezlivosť a pozornosť voči dosiahnuteľným výsledkom.

Čo sa týka Európy, ktorá nie je schopná hovoriť jedným hlasom, je potrebné „oživiť v ľuďoch pocit európskej prináležitosti a u lídrov vedomie potreby spoločného postupu bez toho, aby sa kedykoľvek vzdali princípov, na ktorých stojí Európska únia.“

Pokiaľ ide o Organizáciu Spojených národov, kardinál opakuje, že „Svätá stolica naďalej verí v jej dôležitosť“, pričom medzinárodné organizácie považuje za nevyhnutné na „pribrzdenie logiky silnejšieho“. Iste, práva veta obmedzili ich vplyv, ale dodáva, že je nevyhnutné „neprejsť od sily práva k právu sily“.

Čo sa týka Rady mieru (Board of Peace), hoci sa k nej Svätá stolica nepripojila, hovorí, že „udržiava otvorený dialóg so zainteresovanými krajinami“, keďže je ochotná urobiť všetko možné na podporu mieru a obnovy v úzkej spolupráci s Katolíckou cirkvou vo Svätej zemi.

„Považujem za nevyhnutné,“ zdôrazňuje kardinál Parolin, „aby sa na tom podieľali medzinárodné orgány a samotní Palestínčania, pretože nie je možné rozhodovať o budúcnosti Pásma Gazy a ignorovať jeho legitímnych obyvateľov, ktorí sú občanmi Štátu Palestína — subjektu, ktorý musí byť chránený pred akýmkoľvek pokusom o anaxiu, čo je v rozpore s rezolúciami OSN a základnými princípmi spravodlivosti.

Podpora hlasu pápežov

Pri úvahe o hlase pápežov v časoch krízy kardinál Parolin pripomína, že ide o „hlas na púšti“, ak nie je podporený.

V súvislosti s odvolávaním sa Trumpovej administratívy na náboženské hodnoty poukazuje na určité nezrovnalosti: „Kresťanská viera nie je výstavný pult rôznych produktov, z ktorých si kupujúci môže vybrať. Nemôžeme tvrdiť, že milujeme a bránime život, ak sa staráme len o nenarodených a neuznávame, že životy migrantov, ktorí zomierajú v mori, sú tiež životmi.“

O Venezuele opätovne potvrdzuje minulé úsilie Svätej stolice nájsť riešenie, ktoré by zabránilo krviprelievaniu, a dodáva, že „bez ohľadu na to, čo sa stalo a ako sa to stalo, naďalej podporujeme mierové riešenie a žiadame, aby sa rešpektovalo sebaurčenie krajiny a dobro venezuelského ľudu.“

Medzinárodné scenáre

Pokiaľ ide o Grónsko, po hrozbe prezidenta Trumpa o jeho anexii kardinál Parolin poznamenáva, že hoci oceňuje spoločné úsilie dánskej vlády a autonómnej vlády Grónska dosiahnuť dohodu so Spojenými štátmi, to, čo sa stalo, „viedlo obyvateľov Grónska k obnovenému uvedomeniu si vlastnej identity.“

O Iráne opakuje potrebu rešpektovať ľudské práva a požiadavky obyvateľstva, „trpezlivo pestujúc dialóg a mier.“

Na otázku o Číne kardinál Parolin pripomína, že „dialóg pokračuje aj napriek ťažkostiam.“ Ešte raz zdôrazňuje, že „provizórna dohoda podpísaná v septembri 2018 nie je ani konkordátom, ani politicko-diplomatickou dohodou, ale týka sa výlučne postupu pri menovaní biskupov.“

„Skutočnosť, že dnes sú v Číne všetci biskupi v spoločenstve s pápežom,“ vysvetľuje, „je zásadná.“ Pokiaľ ide o Hongkong, „Cirkev sa naďalej zapája do dialógu s úradmi a zabezpečuje náboženskú slobodu.“

Nezabúdať na tvár druhého

Na záver uvažuje o obrovskom pokroku v technológiách a potrebe rešpektovať hranice. „Musíme brániť ľudskosť,“ uvádza kardinál Parolin, „a bojovať proti dehumanizácii.“

Na sociálnych sieťach kardinál odsudzuje „používanie nenávistného, pohŕdavého jazyka, ktorý neprejavuje žiadnu úctu k druhým“, čo vyvoláva strach a vedie k identifikácii domnelých nepriateľov.

„Ako kresťania,“ uzatvára vatikánsky štátny sekretár, „sa musíme postaviť proti tomuto úpadku prostredníctvom nášho každodenného svedectva: nenávisť, vojna a násilie začínajú vtedy, keď zabudneme na tvár druhého.“

Zdroj: VaticanNews, anglická redakcia