Bratislava 1. apríla (TK KBS) Biskup Ordinariátu Ozbrojených síl a Ozbrojených zborov (OS a OZ) SR Mons. Pavol Šajgalík sa prihovoril veriacim v silových zložkách a ich rodinám prostredníctvom veľkonočného posolstva. V texte, ktorý nesie názov „Verte evanjeliu“, uvažuje nad symbolikou noci, prázdnotou hrobu a potrebou duchovnej bezpečnosti v živote človeka.

Veľká noc ako noc bojovníkov

Biskup Šajgalík sa v úvode obracia priamo na príslušníkov armády, polície a väzenskej stráže, ktorých nazýva „bojovníkmi stojacimi na rozhraní chaosu a poriadku“. Pripomína, že Boh do ľudských dejín biblicky vstupuje práve v noci – v čase neistoty, neschopnosti orientovať sa a ohrozenia. Táto noc však nie je len vonkajšia, ale má aj podobu vnútornú: je ňou naša bieda, váhanie či vina. Práve do tohto priestoru Boh vstupuje aktívne a vedome.

Duchovná bezpečnosť a vnútorné rany

V kontexte rezortov, kde je bezpečnosť prioritou, ordinár vyzdvihuje potrebu „duchovnej bezpečnosti“. Upozorňuje, že každodenné rozhodovanie medzi dobrom a zlom zanecháva v človeku stopy i rany.

„Tak sa buduje náš vnútorný cintorín. Pietne miesta, ktoré nám berú pozornosť, aby zaujali naše myšlienky a ovplyvňovali nás,“ uvádza biskup a dodáva, že sily na premáhanie týchto „pietnych miest“ v živote občas chýbajú, ak sa spoliehame len na seba.

Prázdnota a pokora Boha

Mons. Šajgalík reflektuje aj modernú túžbu po minimalizme a tichu. Varuje však, že kým prázdnota ako protest proti konzumu nás poteší len dočasne, ľudské srdce prirodzene túži po naplnení niečím hodnotnejším. Prázdny hrob podľa neho nie je len výsledkom „upratovania“, ale symbolom vzťahu.

Zmŕtvychvstalý je väčšou hodnotou než samotná prázdnota hrobu, pretože ponúka osobný vzťah s Bohom.

V súvislosti s jubilejným rokom sv. Františka z Assisi (800 rokov od jeho úmrtia) vyzdvihuje „pokoru Boha“. Pokora Boha podľa jeho slov prezerádza nepochopiteľnú lásku k ľudstvu, keď hanbu hrobu poráža víťazstvom zmŕtvychvstania.

Výzva k duchovnej hĺbke

Biskup Šajgalík v závere vyzýva k tomu, aby sme sa nenechali uspokojiť len prvoplánovou interpretáciou Veľkej noci ako sviatkov jari a prebúdzajúcej sa prírody. Hoci je symbolika jari krásna, skutočná hĺbka sviatkov spočíva v prekonaní vnútorného hrobu, ktorý sa týka každého z nás.

„Všetci môžeme zdieľať tento obdiv pokory, lebo nik z nás nemôže povedať, že vnútorný hrob sa ho netýka. Spoločne nás vedie k tomu, aby sme sa povzbudzovali rozprávaním o obdivuhodných skutkoch, ktoré Boh vykonal v živote každého jedného z nás.“

Svoje posolstvo uzatvára prianím požehnaných sviatkov Pánovho zmŕtvychvstania pre všetkých príslušníkov ordinariátu i civilnú verejnosť.

Spracované podľa veľkonočného príhovoru ordinára OS a OZ SR