Monako 28. marca (VaticanNews) Pápež Lev XIV. sa počas apoštolskej cesty do Monackého kniežatstva prihovoril obyvateľstvu pred Kniežacím palácom. Zdôraznil osobitné poslanie malých štátov podporovať sociálne priateľstvo, spravodlivosť a ochranu ľudského života a vyzval na rozvíjanie sociálnej náuky Cirkvi ako svetla pre dnešnú sekularizovanú spoločnosť.

Prinášame plné znenie príhovoru Svätého Otca.

APOŠTOLSKÁ CESTA SVÄTÉHO OTCA LEVA XIV. DO MONACKÉHO KNIEŽATSTVA
28. marca 2026

Príhovor Svätého Otca obyvateľstvu
Kniežací palác

Najjasnejšia Výsosť,
drahí bratia a sestry!

Som rád, že môžem stráviť tento deň medzi vami a že som tak prvým z nástupcov apoštola Petra, ktorý navštívil Monacké kniežatstvo v moderných časoch, mestský štát, ktorý sa vyznačuje hlbokým putom s Cirkvou v Ríme a s katolíckou vierou.

Vaša krajina, obrátená k Stredozemnému moru a zasadená medzi štáty zakladateľov európskej jednoty, nachádza vo svojej nezávislosti povolanie k stretnutiu a k starostlivosti o sociálne priateľstvo, ktoré je dnes ohrozované rozšírenou atmosférou uzavretosti a sebestačnosti. Dar malosti a živé duchovné dedičstvo zaväzujú vaše bohatstvo slúžiť právu a spravodlivosti, najmä v historickej chvíli, keď okázalé predvádzanie sily a logika pretláčania sa poškodzujú svet a ohrozujú mier. V Biblii, ako viete, malí tvoria dejiny! Autentické duchovné tradície udržiavajú toto vedomie živé. Treba dôverovať Božej prozreteľnosti aj vtedy, keď prevláda pocit bezmocnosti alebo nedostatočnosti, pretože veríme, že Božie kráľovstvo je podobné malému semenu, ktoré vyrastie na strom (porov. Mt 13, 31 – 32). Samozrejme, táto viera mení svet len vtedy, ak nezanedbávame svoju historickú zodpovednosť.

Pluralitné zloženie vašej spoločnosti robí z tejto krajiny akýsi mikrosvet, na ktorého blahobyte sa podieľa aktívna menšina domácich obyvateľov a väčšina občanov pochádzajúcich z iných krajín sveta. Medzi nimi nemálo zastáva významné postavenie v hospodárskej a finančnej oblasti, mnohí vykonávajú služby a početní sú aj návštevníci a turisti. Žiť tu predstavuje pre niektorých privilégium a pre všetkých osobitné povolanie zamyslieť sa nad svojím miestom vo svete.

V Božích očiach sa nič neprijíma nadarmo! Ako naznačuje Ježiš v podobenstve o talentoch, to, čo nám bolo zverené, nemá zostať zakopané v zemi, ale má sa uvádzať do obehu a rozmnožovať v horizonte Božieho kráľovstva. Tento horizont je širší než súkromný priestor a netýka sa nijakého utopického sveta: Božie kráľovstvo, ktorému Ježiš zasvätil svoj život, je blízko, pretože prichádza medzi nás a otriasa nespravodlivými konfiguráciami moci, štruktúrami hriechu, ktoré vytvárajú priepasti medzi chudobnými a bohatými, medzi privilegovanými a vylúčenými, medzi priateľmi a nepriateľmi. Každý talent, každá príležitosť, každé dobro zverené do našich rúk má univerzálne určenie, vnútornú potrebu byť nie zadržiavané, ale rozdeľované, aby bol život všetkých lepší. Preto nás Ježiš naučil modliť sa: „Chlieb náš každodenný daj nám dnes“ (Mt 6, 11); a zároveň hovorí: „Hľadajte najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť“ (Mt 6, 33). Táto logika slobody a zdieľania je základom podobenstva o poslednom súde, ktoré kladie do stredu chudobných: Kristus Sudca, ktorý sedí na tróne, sa stotožňuje s každým z nich (porov. Mt 25, 31 – 46).

Patríte medzi nemnohé krajiny sveta, ktoré majú katolícku vieru ako štátne náboženstvo, a to nás stavia pred zvrchovanosť Ježiša Krista, ktorá zaväzuje kresťanov stať sa vo svete kráľovstvom bratov a sestier – prítomnosťou, ktorá neponižuje, ale pozdvihuje, ktorá nerozdeľuje, ale spája, pripravenou vždy s láskou chrániť každý ľudský život v každom čase a v každej situácii, aby nik nebol nikdy vylúčený od stola bratstva. To je perspektíva integrálnej ekológie, o ktorej viem, že vám veľmi leží na srdci.

Monackému kniežatstvu – pre jeho hlboké puto s Cirkvou v Ríme – zverujem celkom osobitné poslanie v prehlbovaní sociálnej náuky Cirkvi a v rozvíjaní dobrých miestnych i medzinárodných praktík, ktoré ukazujú jej premieňajúcu silu. Aj v málo náboženskej, veľmi sekularizovanej kultúre môže spôsob pristupovania k problémom typický pre sociálne učenie katolíckeho magistéria odhaliť veľké svetlo evanjelia pre našu dobu – dobu, v ktorej je pre mnohých ľudí tak ťažké dúfať.

Vďaka starobylej viere sa tak stanete znalcami nových skutočností: nie tým, že budete naháňať pominuteľné dobrá, často novoty, ktoré zostarnú v priebehu jednej sezóny, ale tým, že budete pripravení čeliť výzvam bez precedensu, ktoré možno zvládnuť len slobodným srdcom a osvieteným rozumom.

„Vy veľmi dobre chápete – hovoril svätý Pavol VI. pri 75. výročí encykliky Rerum novarum –, že na kráčanie je potrebné svetlo, na podporu sociálneho pokroku je potrebná náuka […]; je to myslenie, ktoré vedie život; a ak myslenie odráža pravdu – pravdu o človeku, o svete, o dejinách, o veciach –, potom môže cesta napredovať priamo a rýchlo; ak nie, cesta sa stáva pomalou, neistou, ťažkou alebo blúdivou.“ Sú to slová mimoriadne aktuálne!

Preto vzývame Pannu Máriu, Stolicu múdrosti a Príčinu našej radosti, aby nás vždy viedla mysľou, srdcom i rozhodnutiami ku Kristovi, Kniežaťu pokoja.

Pax vobis! Que la paix soit avec vous!

Preklad: Martin Jarábek