Vatikán 26. marca (TK KBS) Na 4. veľkonočnú nedeľu zaznieva každý rok pri bohoslužbách časť z 10. kapitoly Jánovho evanjelia, kde o sebe Ježíš hovorí ako o Dobrom pastierovi. Táto nedeľa je Svetovým dňom modlitieb za povolania, a to tento rok už po šesťdesiaty tretí raz. Ku dňu modlitieb za povolania vydávajú rímski biskupi svoje posolstvá; tento rok pripadla táto úloha po prvýkrát na Leva XIV.

Pápež Lev vychádza z pôvodného gréckeho znenia evanjeliového textu, v ktorom zaznieva výraz „kalos“. Ten možno viac než ako „dobrý“ v mravnom zmysle preložiť aj ako „krásny“. „Ježiš je Pastier, ktorý fascinuje; kto sa naňho zahľadí, objavuje, že život je skutočne krásny, keď ho nasleduje,“ píše pápež Lev. V tejto súvislosti cituje pravoslávneho teológa Pavla Florenského: „Asketika (t. j. úsilie o skutočne duchovný život) nevytvára človeka ‚dobrého‘, ale človeka krásneho. Rozlišujúca črta svätosti nie je otázka ‚dobroty‘, ale duchovnej krásy, ktorá vyžaruje z toho, kto žije v Kristovi.“

Aj svätý Augustín, pripomína Lev XIV., poznáva krásu tohto svetla od Boha, ktorý je „vnútornejší než moje vnútro“, doslova „intímnejší než moja intimita“. Vlastné vnútro je „priestorom pre vzťah s Kristom, v ktorom možno zakúšať Božiu krásu a dobrotu vo vlastnom živote“. Tento vzťah umožňuje prijímať a prežívať dar povolania. Tento dar však nie je hotovou danosťou, „vopred danou schémou“, ale „projektom lásky“. A úlohou „rodín, farností, rehoľných komunít, biskupov, kňazov, diakonov, katechétov, vychovávateľov a veriacich laikov“ je vytvárať vhodné prostredie pre „rozkvet a zrenie tohto daru“.

Vzájomné poznanie a dôvera

Každé povolanie sa začína „povedomím a skúsenosťou s Bohom, ktorý je láska (1 Jn 4, 16)“, pripomína pápež. Toto poznanie musí byť vzájomné: „sme pozvaní, aby sme poznali Boha“, pričom „nejde o abstraktné intelektuálne vedomosti či učené znalosti, ale o osobné stretnutie, ktoré premieňa život“, cituje Lev XIV. svojho predchodcu Benedikta XVI. Povolanie je „intímny dialóg“, teda vzájomný rozhovor s Bohom, odpoveď tomu, ktorý povoláva; je to „spôsob, ako darovať seba samého“ v odpovedi Bohu, ktorý sa úplne daruje človeku.

Z poznania sa potom rodí dôvera „v Pána dejín sveta i osobného životného príbehu“, dodáva Lev XIV. S odkazom na list pápeža Františka pripomína príklad svätého Jozefa: „V každej okolnosti svojho života dokázal Jozef vysloviť svoje fiat, ako Mária pri Zvestovaní a Ježiš v Getsemanoch.“ Svätý Jozef je „ikonou úplnej dôvery v Boží plán“, v Pánovo svetlo, ktoré „prežaruje všetky naše temnoty“.

Dozrievanie

Práve vo svetle a v moci Ducha môžeme vidieť svoje povolanie dozrievať. Povolanie totiž „nie je statickým cieľom, ale dynamickým procesom zrenia“, vracia sa Lev XIV. k téme rozvoja vo vzťahu s Bohom: „Byť s Ježišom, nechať konať Svätého Ducha v srdciach a v životných situáciách, znovu a znovu čítať všetko vo svetle získaného daru znamená rásť v povolaní.“ Povolanie nie je „okamžité vlastníctvo, danosť raz navždy“, ale životná cesta, podobná ľudskému životu s jeho procesom zrenia, rastu a prinášania plodov.

Mladých ľudí chce pápež Lev povzbudiť k neustálej starostlivosti o osobný vzťah s Bohom v každodennej modlitbe a rozjímaní nad Písmom: „Zastavte sa, počúvajte, dôverujte: Takto bude dar vášho povolania dozrievať, robiť vás šťastnými a umožní vám prinášať plody v hojnosti pre Cirkev i pre svet.“ Podobne ako dar života, ktorý treba živiť každodenným stretávaním sa s Bohom, aby mohol rásť a stávať sa plodným.

Zdroj: VaticanNews, česká redakcia