Vatikán 13. marca (VaticanNews) „Kto odloží zbrane pýchy a nechá sa neustále obnovovať Božím odpustením, stáva sa šíriteľom zmierenia v každodennom živote“. O tom hovoril Lev XIV. v príhovore účastníkom 36. kurzu o vnútornom fóre organizovanom Apoštolskou penitenciáriou.

Počas audiencie, ktorá sa konala v piatok 13. marca, pápež položil otázku: „Tí, kresťania, ktorí nesú vážnu zodpovednosť za ozbrojené konflikty, majú pokoru a odvahu na to, aby si svedomito spytovali svedomie a vyspovedali sa?"

Svätý Otec hovoriac o sviatosti zmierenia smutne skonštatoval, že častokrát tento „nekonečný poklad milosrdenstva Cirkvi zostáva nevyužitý“. Zároveň pripomenul, že v roku 1215 Lateránsky koncil stanovil, že kresťan má pristúpiť k sviatostnej spovedi aspoň raz za rok.

Laboratórium jednoty

„Uznanie našich hriechov, predovšetkým v tomto období Pôstu, znamená „zmieriť sa, zosúladiť sa“ s Bohom, zjednotiť sa s ním, vysvetlil pápež. Sviatosť zmierenia označil za „laboratórium jednoty“:

„Ona „obnovuje jednotu s Bohom prostredníctvom odpustenia hriechov a vliatia posväcujúcej milosti. To plodí vnútornú jednotu človeka a jednotu s Cirkvou; preto podporuje aj mier a jednotu v ľudskej rodine. Mohli by sme sa opýtať: tí kresťania, ktorí nesú vážnu zodpovednosť za ozbrojené konflikty, majú pokoru a odvahu na to, aby si svedomito spytovali svedomie a vyspovedali sa?“

Svätý Otec pripomenul, že človek i napriek hriechu zostáva totálne závislý od svojho Stvoriteľa, a uvedomenie si tejto závislosti mu môže otvoriť cestu ku konverzii.

„Hriech skôr narúša duchovnú jednotu s Bohom: je to ako obrátiť sa mu chrbtom, a táto dramatická možnosť je rovnako reálna ako dar slobody, ktorý dal ľuďom samotný Boh. Poprieť možnosť, že hriech skutočne narúša jednotu s Bohom, je v skutočnosti neuznaním dôstojnosti človeka, ktorý je – a zostáva – slobodný, a teda zodpovedný za svoje činy.“

Svätý Otec kňazom pripomenul, že Cirkev im prostredníctvom vysluhovania sviatosti zmierenia zveruje úlohu obnoviť jednotu ľudí s Bohom. Ako uviedol, príkladom toho, že život kňaza môže byť plne realizovaný usilovným a verným vysluhovaním tejto sviatosti, sú životy kňazov ako: sv. Ján Maria Vianney, sv. Leopold Mandić, sv. páter Pio z Pietrelciny i bl. Michal Sopoćko.

Cirkev je domom Milosrdenstva

Odvolávajúc sa na tohtoročnú tému kurzu o vnútornom fóre pápež konštatoval, že Cirkev je domom milosrdenstva. Vysvetlil, že keď sa kajúcnici zmierujú s Bohom, buduje sa samotná Cirkev, ktorá je obohatená o obnovenú svätosť svojich kajúcich synov a dcér, ktorým bolo odpustené. Pápež zdôraznil:

„V spovednici, drahí bratia, spolupracujeme na neustálom budovaní Cirkvi: jednej, svätej, katolíckej a apoštolskej; a tým dodávame novú energiu spoločnosti a svetu.“

Byť nástrojmi pokoja

„Jednota s Bohom a s Cirkvou je nakoniec predpokladom vnútornej jednoty ľudí, ktorá je dnes tak nevyhnutná v čase rozdrobenosti, v ktorom žijeme“, upozornil Petrov nástupca.

„Táto dynamika jednoty s Bohom, s Cirkvou a v nás samých je predpokladom pokoja medzi ľuďmi a národmi: len zmierený človek je schopný žiť spôsobom odzbrojeným a odzbrojujúcim! Kto odloží zbrane pýchy a nechá sa neustále obnovovať Božím odpustením, stáva sa šíriteľom zmierenia v každodennom živote. V ňom alebo v nej sa napĺňajú slová pripisované svätému Františkovi z Assisi: „Pane, urob ma nástrojom tvojho pokoja“.“

Zuzana Klimanová – VaticanNews