Vatikán 27. februára (TK KBS) Kňazi by sa mali už od mladosti pripravovať na to, že v starobe nebudú môcť byť takí aktívni, aby vedeli Bohu obetovať chvíle samoty, uviedol Lev XIV. v odpovedi na otázku jedného zo starších kňazov, ako sa majú vyrovnávať so samotou a chorobou. Mladších kňazov povzbudil, aby sprevádzali starších.

Počas audiencie sa jeden z rímskych kňazov spýtal Svätého Otca, čo môžu starší kňazi robiť, aby sa po rokoch aktívnej služby necítili na dôchodku alebo v chorobe osamelí a izolovaní. Dodal, že zo svojej skúsenosti – ako starší od pápeža – vie, že mnohí starší kňazi prežívajú samotu po živote úplne zasvätenom evanjeliu a Cirkvi. „Po toľkých stretnutiach s ľuďmi prichádza veľa samoty. Mnohí, postihnutí chorobou, sa museli stiahnuť ešte pred dosiahnutím dôchodkového veku,“ povedal. Zároveň sa opýtal, aké odporúčania môže pápež týmto kňazom ponúknuť a ako môžu starší kňazi pomáhať mladším pri horlivom ohlasovaní Božieho slova.

Pripraviť sa v mladosti na obdobie staroby

V odpovedi sa pápež najprv obrátil na všetkých kňazov a zdôraznil, že na starobu sa treba pripravovať – napríklad pestovaním dialógu a priateľstiev, aby človek neskôr nezostal bez spoločníkov. Varoval pred určitým druhom zatrpknutosti, ktorá už v mladosti spôsobuje, že niektorí neprežívajú priateľstvo, bratstvo a spoločenstvo.

„A preto už ako mladí alebo v strednom veku žijú s touto horkosťou, sú stále nespokojní a majú trochu negatívny postoj,“ povedal Svätý Otec.

Vyzval k pestovaniu duchovnosti v kňazskom živote, aby obdobie staroby a choroby mohlo byť zverené Bohu v modlitbe a trpezlivosti. Dodal, že je dobré prežívať život ako vedomú cestu s Božou milosťou, v duchu modlitby a ochoty prijať kríž a utrpenie, ktoré prichádza – tak, ako to vyjadril v deň svojej kňazskej vysviacky slovami: „Áno, Pane, chcem ťa nasledovať vo všetkom a prijmem to, čo mi život prinesie, ako súčasť tvojej vôle.“

„V tomto prípade je potrebná hlboká duchovnosť, ktorú treba pestovať už od čias seminára a potom ďalej. Nemôžem povedať 22-ročnému: ,Priprav sa na chvíľu, keď budeš mať 80 rokov,‘ – ale ide o celú cestu, o spôsob vstupovania do života s duchom vďačnosti,“ dodal Lev XIV.

Žiť vo vďačnosti za život a povolanie

Pápež povzbudil, aby sa veľké a krásne povolanie ku kňazstvu prežívalo neustále v duchu vďačnosti. „Pán nás povolal, aby sme boli jeho priateľmi, učeníkmi a služobníkmi celého jeho ľudu – a to je krásne! Život v duchu vďačnosti od prvého dňa môjho kňazstva mi pomôže žiť – aj ako staršiemu človeku, nesúcemu kríž choroby – so slovami: ,Ďakujem ti, Pane, za život, za dar, ktorý mi dávaš,‘“ zdôraznil.

Dodal, že vďačnosť za život a povolanie je aj svedectvom pre svet, ktorý dnes čoraz častejšie ponúka eutanáziu ľuďom zápasiacim s pocitom nezmyselnosti života či s chorobami. „To znamená, že práve my musíme byť prvými svedkami toho, že život má obrovskú hodnotu. A vďačnosť počas celého života je veľmi dôležitá,“ povedal.

„Aj pokora. Postoj uznania, že to nie ja, ale Pán Boh mi dal život; že Pán ma sprevádza a nesie v náručí, aj keď som najslabší. Pán je s nami. Život v tomto duchu prináša život a nádej,“ dodal Svätý Otec.

Blízkosť voči starším kňazom a zasväteným

Pápež apeloval na všetkých kňazov, aby pestovali blízkosť s bratmi v kňazskej a zasvätenej službe. „Určite všetci poznáme nejakého staršieho človeka, chorého, kňaza, laika či rehoľnú sestru, ktorí prežívajú chvíle veľkých ťažkostí. Zavolajme im, navštívme ich. Vynaložme úsilie pomôcť tým, ktorí trpia,“ vyzval.

Zdôraznil, že ide o službu, apoštolát a veľmi dôležitú formu pastorácie – žiť v blízkosti s tými, ktorí trpia.

Môžete slúžiť Bohu aj v starobe

Lev XIV. podčiarkol, že aj starší kňazi plnia svoju službu. Aj keď sú chorí a pripútaní na lôžko, ak prežili život v službe a obete, dobre vedia, že ich modlitba môže byť veľkou službou a veľkým darom.

„Ich život má stále veľký zmysel. Môžu pamätať a naďalej sprevádzať mnohých ľudí, situácie a spoločenstvá, ktoré potrebujú ich modlitbu. Ak však niekto štyridsať rokov neprežíval modlitbu a potom povie: ,Ležím v posteli, neviem, čo robiť, je to ťažké,‘ – aj v tomto prípade je potrebná neustála formácia duchovného života. Začína sa to prípravou ešte predtým, ako sa staneme – povedzme – starými a chorými,“ poučil Svätý Otec.

Duchovné sprevádzanie

Všetkých povzbudil, aby si pestovali prax duchovného sprevádzania a mali vo svojom živote niekoho, kto ich pozná – priateľa, dobrého spovedníka, kňaza alebo osobu s veľkou duchovnou múdrosťou, ktorá ich môže sprevádzať a pomáhať im v ťažkých chvíľach.

„Všetci sme ľudia, všetci prežívame ťažké chvíle a rozličné bolesti. Mať dôveryhodnú osobu, ktorá nás môže s veľkou blízkosťou sprevádzať v srdci a duchu, je veľký dar a pomoc v našom živote,“ dodal pápež.

„Nejde teda len o obdobie staroby, ale o celý život, ktorý máme prežiť ako spoločnú cestu – cestu s Ježišom a rast v duchu viery, nádeje a pravej lásky,“ uzavrel Lev XIV.

Zdroj: VaticanNews, poľská redakcia