Vatikán 2. februára (VaticanNews) Pápež Lev XIV. pred nedeľnou modlitbou Anjel Pána hovoril o blahoslavenstvách, ktoré osvetľujú temné miesta ľudských dejín a odhaľujú Boží plán spásy uskutočňovaný v Kristovi. Ježiš v ňom predstavuje nový zákon zapísaný do sŕdc, ktorý premieňa pohľad na šťastie, moc i úspech, a ukazuje, že pravá radosť pramení z dôvery v Boha, z milosrdenstva a z nádeje, ktorá obstojí aj uprostred utrpenia a skúšok.
–
Drahí bratia a sestry, požehnanú nedeľu!
V dnešnej liturgii zaznieva nádherné posolstvo Radostnej zvesti, ktoré Ježiš ohlasuje celému ľudstvu: evanjelium o blahoslavenstvách (porov. Mt 5, 1 – 12). Tie sú svetlom, ktorým Pán osvetľuje pološero dejín a ktoré odhaľuje plán spásy, uskutočňovaný Otcom skrze Syna v moci Ducha Svätého.
Na vrchu Kristus odovzdáva učeníkom nový zákon – ten, ktorý je zapísaný v srdciach, už nie je zapísaný do kameňa. Je to zákon, ktorý obnovuje náš život a robí ho dobrým, aj keď sa svetu môže javiť ako neúspešný a úbohý. Iba Boh môže skutočne nazvať blahoslavenými chudobných a plačúcich (porov. v. 3 – 4), pretože on je najvyšším dobrom, ktoré sa všetkým daruje s nekonečnou láskou. Len Boh môže nasýtiť tých, ktorí túžia po spravodlivosti a pokoji (porov. v. 6, 9), lebo on je spravodlivým sudcom sveta a pôvodcom večného pokoja. Iba v Bohu nachádzajú radosť tichí, milosrdní a tí čo majú čisté srdcia (porov. v. 5, 7 – 8), pretože on je naplnením ich očakávania. V prenasledovaní je Boh prameňom vykúpenia, v lži je kotvou pravdy. Preto Ježiš hlása: „Radujte sa a jasajte!“ (porov. v. 12).
Tieto blahoslavenstvá zostávajú paradoxom len pre tých, ktorí si myslia, že Boh je iný, než ako ho zjavuje Kristus. Kto očakáva, že mocní budú vždy pánmi sveta, je prekvapený Pánovými slovami. Kto si zvykol veriť, že šťastie patrí bohatým, môže považovať Ježiša za akéhosi rojka. No naopak, skutočnou ilúziou je práve nedostatok viery v Krista: on je chudobný, ktorý sa delí o svoj život so všetkými; on je tichý, ktorý vytrváva v utrpení; on je tvorca pokoja, prenasledovaný až na smrť na kríži.
Takto Ježiš osvetľuje zmysel dejín – nie tých, ktoré píšu víťazi, ale tých, ktoré Boh napĺňa záchranou utláčaných. Boží Syn sa pozerá na svet realisticky, vo svetle Otcovej lásky; opakom sú, ako povedal pápež František, „odborníci na ilúziu. Nenasledujme ich. Nie sú schopní dať nám nádej.“ (Modlitba Anjel Pána, 17. februára 2019). Boh však túto nádej dáva predovšetkým tým, ktorých svet odpisuje ako úbožiakov.
Preto sa, drahí bratia a sestry, blahoslavenstvá pre nás stávajú ukazovateľom skutočného šťastia a vedú nás k otázke, či ho považujeme za niečo, čo si možno kúpiť alebo za dar, o ktorý sa delíme; či ho hľadáme v pominuteľných veciach alebo vo vzťahoch, ktoré nás sprevádzajú. Práve „pre Krista“ (porov. v. 11) a vďaka nemu sa horkosť skúšok premieňa na radosť vykúpených: Ježiš nehovorí o vzdialenej úteche, ale o stálej milosti, ktorá nás neustále posilňuje, najmä v hodine utrpenia. Blahoslavenstvá povyšujú ponížených a rozptyľujú tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú (porov. Lk 1, 51 – 52). Preto prosme o orodovanie Pannu Máriu, služobnicu Pána, ktorú všetky pokolenia nazývajú blahoslavenou.
Preklad: Beáta Dorková
