Vatikán 14. januára (VaticanNews) Generálny komisár agentúry OSN pre palestínskych utečencov sa v pondelok 12. januára po prvýkrát stretol s Levom XIV. Počas rozhovoru vo Vatikáne, ako uvádza v pre vatikánske médiá, sa hovorilo o dramatickej humanitárnej situácii v Pásme, ako aj o obavách o Palestínčanov na Západnom brehu.
V máji 2023 bol Philippe Lazzarini prijatý na audiencii u pápeža Františka vo Vatikáne. V rozhovore pre naše mikrofóny generálny komisár UNRWA, agentúry OSN pre Palestínčanov, už pripomenul, že izraelsko-palestínsky konflikt je „najstarším konfliktom na svete“, a vyjadril hlboké poľutovanie nad tým, že medzinárodné spoločenstvo odvrátilo pozornosť od palestínskych utečencov. O dva a pol roka neskôr, 12. januára, sa švajčiarsky diplomat vrátil do Apoštolského paláca, kde ho prijal na súkromnej audiencii pápež Lev XIV.
Medzi týmito dvoma stretnutiami uplynulo akoby celé storočie: od teroristického útoku 7. októbra bola Pásmo Gazy takmer úplne zničené izraelským bombardovaním a medzinárodné humanitárne právo bolo pošliapané. Na porušenie multilateralizmu minulý týždeň poukázal Lev XIV. vo svojom prejave pred diplomatmi akreditovanými pri Svätej stolici. Hoci intenzita vojny v Gaze po dohode dosiahnutej koncom októbra medzi Izraelom a Hamasom poklesla, humanitárna situácia zostáva dramatická. Nehovoriac o práci UNRWA na Západnom brehu, ktorú každý deň sťažuje izraelská vláda, ktorá vyvíja tlak na vyhostenie tejto agentúry OSN.
Komisár Lazzarini po stretnutí s pápežom v štúdiu Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News opísal svoje dojmy z tejto prvej audiencie s americkým pápežom a zhodnotil situáciu Palestínčanov v súčasnosti, keď sa Gaza stále menej objavuje na stránkach a v titulkoch novín.
Aké témy boli stredobodom audiencie s pápežom?
So Svätým Otcom sme hovorili o situácii palestínskych utečencov na Blízkom východe a o situácii Palestínčanov na Západnom brehu, ale aj v Pásme Gazy. Opísal som prevládajúcu biedu a ničenie napriek tomu, že vojna je už takmer tri mesiace pozastavená. V skutočnosti sme v tomto období videli, že konflikt pokračuje každý deň, že stále dochádza k zabíjaniu ľudí bombardovaním a že humanitárna pomoc napriek sľubom nedokáže uspokojiť potreby obyvateľov Gazy. Hovorilo sa aj o rozširovaní izraelských osád na Západnom brehu, o beztrestnosti osadníkov zodpovedných za násilie a potom o atmosfére úzkosti a strachu, v ktorej sú nútené žiť palestínske ženy na Západnom brehu.
Hoci prímerie v Gaze na konci októbra 2025 prinieslo určité zlepšenie, humanitárna situácia v Pásme Gazy zostáva naďalej mimoriadne vážna. Čo nám môžete povedať o súčasných životných podmienkach?
Životné podmienky sú absolútne biedne. Obyvateľstvo Gazy je sústredené na menej ako 50 % územia Pásma, ktoré je teraz rozdelené na dve časti. Jedna časť je pod kontrolou izraelskej armády, kde prakticky nie sú žiadni ľudia, a druhá časť je stále pod kontrolou Hamasu, kde sa sústreďuje väčšina obyvateľstva. Gaza je momentálne len hromada trosiek, všetko je potrebné znovu vybudovať a ľudia sa každý deň starajú o to, aby našli aspoň minimálnu pomoc pre svoje rodiny. Už niekoľko týždňov sa obávajú zimných podmienok, ktoré ešte viac zhoršili utrpenie obyvateľstva. Teraz, v rozhovore, ktorý sme mali so Svätým Otcom, som nadniesol otázku úlohy UNRWA. Je to agentúra, ktorá poskytuje obyvateľom hlavne verejné služby, t. j. základné a stredné vzdelávanie, ale aj zdravotnú starostlivosť a humanitárnu pomoc. Momentálne je agentúra pod obrovským politickým tlakom, aby ukončila svoju činnosť v Pásme Gazy. Poukázal som na to, že ak by sa tak stalo, v prípade absencie palestínskych inštitúcií by vznikla obrovská medzera a stratená generácia v oblasti vzdelávania. Vzdelávanie je jedinou vecou, ktorú Palestínčanom nikdy neodobrali. (...)
Dnes sú v Pásme Gazy všetky univerzity zničené, 80 % našich škôl je poškodených alebo úplne zničených. Okrem toho máme viac ako 600 000 detí v školskom veku, ktoré v súčasnosti žijú medzi troskami, v prachu, hlboko traumatizované touto vojnou, a ak ich nedokážeme čo najskôr vrátiť do vzdelávacieho prostredia, riskujeme, že stratíme celú generáciu. Ak stratíme túto generáciu, znamená to, že vytvárame podmienky pre väčší extrémizmus v budúcnosti.
Aj Západný breh Jordánu je samozrejme zdrojom obáv, ako sme mohli vidieť aj v posledných mesiacoch. Niektoré priestory UNRWA boli zabavené. Aká je situácia v okupovaných palestínskych územiach, kde je tlak zo strany Izraela obzvlášť silný? Ako sa vám darí pokračovať vo vašej práci napriek ťažkostiam?
V skutočnosti je potrebné rozlišovať medzi činnosťami v okupovanej časti východného Jeruzalema a zvyškom Západného brehu. V súčasnosti platia v Izraeli tri protieurópske zákony, ktoré sa zameriavajú na našu agentúru: prvý zakazuje akúkoľvek komunikáciu medzi izraelskými orgánmi a našimi vedúcimi pracovníkmi. Druhý zákon zakazuje akúkoľvek prítomnosť agentúry na suverénnom území štátu Izrael, ktorý považuje východný Jeruzalem za súčasť svojho územia. V tomto prípade teda v skutočnosti už nemáme žiadnu prítomnosť. Tretí zákon sa týka tiež východného Jeruzalema a zakazuje orgánom dodávať elektrinu a vodu, ako aj poveruje vládu zabaviť hlavné sídlo a odbornú školu UNRWA vo východnom Jeruzaleme.
Na Západnom brehu Jordánu však napriek všetkému násiliu, napriek rozširovaniu osád a napriek vojenským operáciám, ktoré prebiehali v táboroch, najmä na severe, napriek tomu, že sme boli svedkami najväčšieho presídlenia Palestínčanov od roku 1967, agentúra naďalej pôsobí prostredníctvom svojich škôl a zdravotníckych centier. Na Západnom brehu Jordánu máme len 6000 zamestnancov.
Pred niekoľkými dňami pápež pred veľvyslancami akreditovanými pri Svätej stolici vyjadril svoje obavy z porušovania medzinárodného humanitárneho práva. Predpokladám, že tieto vyhlásenia sú pre vás obzvlášť dôležité...
Áno, absolútne, sme mobilizovaní od začiatku vojny, keď som pripomenul členským štátom (OSN, pozn. red.), že aj vojny musia dodržiavať pravidlá. Medzinárodné právo bolo v posledných dvoch rokoch neustále porušované, až to viedlo k rozkolu vnímania medzi obyvateľstvom juhu a severu sveta. Na juhu prevláda dojem, že dohovory o ľudských právach alebo medzinárodné humanitárne právo stratili svoju univerzálnosť kvôli ich variabilnému a fragmentárnemu uplatňovaniu. Je pravda, že v kontexte Gazy a Palestíny bolo toto právo neustále porušované. Aj rozsudky Medzinárodného súdneho dvora sú dnes spochybňované izraelskými orgánmi. Neustále opakujem, že ak pripustíme, aby sa toto medzinárodné právo v kontexte Gazy prísne neuplatňovalo, vytvorí to precedens a oslabí ho aj inde. Dnes je medzinárodné právo choré a my musíme stáť pri jeho lôžku.
Ako je však možné, keď ste zodpovedný za agentúru OSN, ako je tá vaša, obhajovať myšlienku, že medzinárodné právo musí aj naďalej zostať jedným z pilierov medzinárodnej diplomatickej činnosti?
Nie je ničím novým, že medzinárodné právo je porušované. Novinkou je snaha porušovať ho systematicky, tak otvorene, bez toho, aby sa to aspoň snažili poprieť. A presne to sa stalo v kontexte Gazy. Je pravda, že sme svedkami oslabenia multilaterálneho systému, oslabenia systému svetového poriadku, ktorý bol zavedený po druhej svetovej vojne, ale myslím si, že je stále čas neustále a neúnavne pripomínať členským štátom Európy, že toto medzinárodné právo nie je „premenlivé“ a že sa nedá uplatňovať „à la carte“. Musíme požadovať jeho uplatňovanie rovnakým spôsobom v situácii na africkom kontinente, na Blízkom východe, v Európe. Ak tak neurobíme, stratíme mnohých spojencov, ktorí dlho verili, že toto medzinárodné právo je univerzálne. Dnes je medzinárodné právo choré a my musíme stáť pri jeho lôžku. Nesmieme ho však opustiť, lebo alternatívou, ak by sme nemali žiadne pravidlá, na ktoré by sme sa mohli odvolávať, by bolo barbarstvo. A tomu sa treba za každú cenu vyhnúť.
Posledná otázka týkajúca sa podpory pápeža a Cirkvi utrpeniu palestínskeho ľudu. Ako ľudia prijímajú tieto prejavy podpory?
Je to mimoriadne dôležitá podpora. Palestínsky ľud má dojem, že medzinárodné spoločenstvo sa k nemu v istom zmysle otočilo chrbtom. A myslím si, že toto posolstvo súcitu a solidarity Svätého Otca vyžaruje ďaleko za kresťanské obyvateľstvo tejto oblasti. Vyžaruje na všetky menšiny, pretože vždy ide o posolstvá mieru.
Olivier Bonnel – VaticanNews
Preklad: Zuzana Klimanová