Vatikán 9. januára (TK KBS) Na záver druhého dňa mimoriadneho konzistória 8. januára pápež Lev XIV. vyjadril želanie pokračovať v nastúpenej ceste a nadviazať na podnety vzídené z generálnych kongregácií, ktoré predchádzali konkláve. Zároveň potvrdil konanie cirkevného zhromaždenia v októbri 2028.

O priebehu dopoludňajších i popoludňajších rokovaní informovali na tlačovom brífingu kardináli Stephen Brislin z Južnej Afriky, Pablo David z Filipín a Luis José Rueda Aparicio z Kolumbie.

Prvé zasadnutie mimoriadneho konzistória sa skončilo v stredu 8. januára večer, pričom ďalšie stretnutie bolo už stanovené na jún, v období okolo slávnosti svätých Petra a Pavla. Svätý Otec túto informáciu osobne oznámil vo svojom záverečnom prejave pri treťom a poslednom rokovaní kardinálskeho kolégia vo štvrtok popoludní. Konzistória sa zúčastnilo celkom 170 kardinálov, voliteľov i nevoliteľov.

Pápež vysvetlil, že dvojdňové stretnutie zodpovedá požiadavkám, ktoré zazneli počas generálnych kongregácií pred konkláve, a vyjadril želanie organizovať konzistória pravidelne každý rok. Podľa jeho predstáv by tieto zhromaždenia mali trvať tri až štyri dni. Vo svojom prejave označil práve skončenú konzistor za „predzvesť našej budúcej cesty“.

Lev XIV. rovnako potvrdil cirkevné zhromaždenie plánované na október 2028, ktorého konanie bolo oznámené už tento rok v marci.

Poďakovanie a blízkosť neprítomným

Na záver pápež poďakoval všetkým prítomným za účasť a podporu, so zvláštnym uznaním starším kardinálom, ktorí do Vatikánu pricestovali napriek ťažkostiam. „Vaše svedectvo je cenné,“ uviedol. Zároveň vyjadril duchovnú blízkosť kardinálom z rôznych častí sveta, ktorí sa konzistoru nemohli zúčastniť: „Sme s vami a sme vám blízko.“

„Netechnickou synodalitou“ označil pápež Lev skúsenosť z dvoch dní konzistória. Hovoril o hlbokej harmónii a spoločenstve, ktoré boli umožnené zvolenou metodikou zameranou na lepšie vzájomné poznanie, a to s ohľadom na rozmanité prostredie a skúsenosti jednotlivých účastníkov. Z tejto skúsenosti vyplynul odkaz na Druhý vatikánsky koncil ako základ cesty a obnovy cirkvi. Zároveň zaznelo upozornenie, že ďalšie dve navrhnuté témy, o ktorých zhromaždenie včera nehlasovalo – liturgia a Praedicate evanjelium – s koncilom úzko súvisia a nesmú byť zabudnuté.

Zo strany pápeža i všetkých členov kardinálskeho kolégia zaznelo v závere starostlivé hodnotenie globálnej situácie, ktoré robí reakciu Cirkvi „o to naliehavejšiu“. Táto Cirkev sa obracia predovšetkým k miestnym cirkvám, ktoré trpia v dôsledku vojen a násilia.

Myšlienka na Venezuelu

Hoci témy konzistória boli úplne odlišné, synodalita a misia vo svetle Evanjelii gaudium, zazneli aj zvláštne reflexie, najmä zo strany latinskoamerických kardinálov, venované situácii vo Venezuele. Túto myšlienku vyjadril kardinál Luis José Rueda Aparicio, arcibiskup Bogoty v Kolumbii, počas večernej tlačovej konferencie, na ktorej vystúpili aj kardinál Stephen Brislin, arcibiskup Johannesburgu v Južnej Afrike, a kardinál Pablo David, biskup Kalookana na Filipínach.

Kolumbijský kardinál pripomenul slová pápeža prednesené pri modlitbe Anjel Pána 4. januára, deň po dramatických udalostiach, keď pápež Lev XIV. vyjadril znepokojenie nad situáciou vo Venezuele a uistil o podpore dialógu a hľadaní konsenzu. Zároveň vyzval k mieru, mieru neozbrojenému a odzbrojujúcemu, ktorý sa usiluje o zjednotenie národov v úcte k ľudským právam a štátnej suverenite.

„Toto nedeľné posolstvo udalo tón mojim úvahám počas týchto dní,“ uviedol kardinál Luis José Rueda Aparicio. Napriek tomu, že nešlo o oficiálnu tému konzistória, bolo podľa neho „nevyhnutné“, aby členovia kardinálskeho kolégia pociťovali znepokojenie nad tým, čo sa deje, kládli si otázky ohľadom ďalšieho smerovania, premien geopolitiky Latinskej Ameriky i úlohy Cirkvi pri sprevádzaní obyvateľstva. Venezuela je podľa jeho slov otázkou, „ktorou nosíme v srdciach, ktorá nás všetkých ťaží a pri ktorej si prajeme, aby sa v blízkej budúcnosti vyvíjala čo najlepšie“.

Žiť synodalitu ako „spoločníci na ceste“

Traja kardináli následne informovali o témach aj celkovej atmosfére rokovaní, ktoré začalo dopoludnia a pokračovalo popoludní. Priebeh konzistória bol prekladaný chvíľami spevu a modlitby, pričom poludňajšia prestávka sa konala v átriu Auly Pavla VI. Uviedli tiež, že pápež bol na rokovaní osobne prítomný a každému z účastníkov odovzdal pamätnú medailu svojho pontifikátu.

V jazykových skupinách sa diskusie sústredili predovšetkým na synodalitu a na potrebu žiť ju ako skutoční „spoločníci na ceste“. Tento prístup má podľa kardinálov nachádzať odraz vo výkone autority, vo formácii aj v práci apoštolských nunciov a má byť uskutočňovaný aj v rímskej kúrii, a to s dôrazom na „väčší presah do sveta“. Pozornosť bola venovaná aj exhortácii Evanjelii gaudium pápeža Františka, textu, ktorý „nevypršal“ s predchádzajúcim pontifikátom, ale naďalej predstavuje výzvu pre diecézy, rímsku kúriu i samotného pápeža.

Celkom vzniklo dvadsať pracovných skupín: jedenásť zahŕňalo kardinálov bez volebného práva a deväť kardinálov s volebným právom – diecéznych ordinárov a apoštolských nunciov doteraz v službe, spresnil riaditeľ Tlačového strediska Svätej stolice Matteo Bruni.

„Pápež si robil poznámky, bol veľmi pozorný“

Kardinál Brislin opísal svoju skúsenosť ako „veľmi obohacujúcu“ vďaka rôznym perspektívam, ktoré umožnili prehĺbiť porozumenie potrebám sveta, a tým aj príležitosť navzájom sa lepšie spoznať. Uviedol, že skutočnosť, že sa v júni uskutoční nové stretnutie, je známkou toho, že Svätý Otec berie veľmi vážne skutočnosť, že mu môžeme pomôcť v jeho úlohe nástupcu Petra.

„Osem mesiacov po konkláve nás pápež chcel zvolať, aby nás vypočul,“ zopakoval kardinál Rueda. To „nás posilňuje v poslaní Cirkvi“. Kardinál David hovoril pochválil formát rokovania a rozhovory v Duchu, vďaka ktorým mohol každý dostať slovo, a ocenil skutočnosť, že pápež „viac počúval ako hovoril“. „Robil si poznámky, bol veľmi pozorný; jeho príspevky boli pre nás všetkých veľmi obohacujúce.“

Dôležitosť vzájomného poznávania

Novinári sa následne pýtali, aké skutočne nové prvky konzistórium prinieslo, vzhľadom na to, že mnohé z preberaných tém boli už podrobne rozpracované počas dvoch zasadnutí synody o synodalite. Kardinál Stephen Brislin v odpovedi zdôraznil, že novosť nemožno hľadať „len v diskusiách“, ale predovšetkým v samotnej „príležitosti vzájomne sa spoznať a počúvať si“.

„To je dôležité,“ uviedol, „pretože pochádzame z rôznych častí sveta; niektorí sú novými kardinálmi, iní túto službu vykonávajú už dlhú dobu.“ Pápež sa podľa neho usiluje o skutočne kolegiálny štýl vedenia: „Chce počúvať, chce čerpať zo skúseností a znalostí kardinálov z rôznych častí sveta, pretože mu to môže pomôcť viesť Cirkev.“ Profily účastníkov sú podľa jeho slov rôznorodé, napriek tomu sa práca odohrávala „v harmónii, ktorá nie je uniformitou“, dodal kardinál Luis José Rueda Aparicio.

Laici a ženy

V tejto súvislosti sa novinári dotkli aj otázky účasti laikov a úlohy žien v Cirkvi. Kardinál Pablo David k tomu poznamenal: „Ako by sme mohli neuznať úlohu žien a ich služby v Cirkvi?“ Podľa jeho slov je téma žien „stálym predmetom záujmu“ a pripomenul tiež nedávno zverejnené výsledky Komisie pre štúdium ženského diakonátu.

Filipínsky kardinál sa dotkol aj problému klerikalizmu a znovu otvoril myšlienku „kňazstva“ Božieho ľudu, ktorá vychádza z Druhého vatikánskeho koncilu. „Hovoríme o tele Cirkvi,“ uzavrel. "Máme hlavu Cirkvi, ale nielen hlavu; máme tiež telo. Ľudia majú právo a schopnosť podieľať sa na živote a poslaní Cirkvi."

Zdroje: VaticanNews, poľská redakcia/Cirkev.cz