Vatikán 19. decembra (TK KBS) „Už istý čas dostávam množstvo e-mailov a listov so svedectvami o mimoriadnych udalostiach, ktoré sa udiali po modlitbách a vzývaní príhovoru pápeža Benedikta. Tieto svedectvá ku mne prichádzajú z celého sveta, sú veľmi podrobné a presné. Zhromažďujem ich priebežne,“ povedal v rozhovore pre denník Il Tempo bývalý osobný sekretár zosnulého pápeža a súčasný apoštolský nuncius v Litve, Lotyšsku a Estónsku arcibiskup Georg Gänswein. Rozhovor s ním viedol Francesco Capozza.
Il Tempo: Excelencia, je pravda, ako sa objavilo v médiách, že pred smrťou pápeža Františka došlo medzi vami k zmiereniu?
Gänswein: Zmiereniu je možno príliš silné slovo. Ako viete, krátko po pohrebe Benedikta XVI. rozhodol pápež František, že sa mám okamžite vrátiť do mojej rodnej diecézy vo Freiburgu im Breisgau. Čo však bolo pre sekretára zosnulého pápeža veľmi nezvyčajné, nebola mi pridelená žiadna úloha. Dokonca aj niektorí ľudia, ktorí mi neboli naklonení, povedali, že takéto zaobchádzanie bolo príliš tvrdé.
O rok neskôr, 31. decembra 2023, na prvé výročie smrti Benedikta XVI., som prišiel do Ríma sláviť svätú omšu pri oltári Baziliky sv. Petra a potom aj pri jeho hrobe vo vatikánskej krypte. Jedna z Memores Domini (zasvätené laické osoby, ktoré sa starali o Josepha Ratzingera počas celého pontifikátu až do jeho smrti – pozn. red.) mi poradila, aby som požiadal o audienciu u pápeža. Spočiatku sa mi to zdalo nereálne, keďže som chcel zostať v Ríme len dva dni. Po nočnom uvažovaní som však o audienciu požiadal.
Audiencia mi bola okamžite udelená a prišli so mnou aj štyri Memores. Hneď po usadení sa ma pápež spýtal: „Ako sa máte vo Freiburgu?“ Úprimne som odpovedal: „Zle, Svätý Otec. Po toľkých rokoch intenzívnej služby mi nečinnosť zraňuje srdce, dušu i ducha.“ Pápež mi povedal, že o tom bude premýšľať, a požiadal ma, aby som spísal krátku správu z nášho rozhovoru pre Štátny sekretariát. Urobil som tak a po niekoľkých mesiacoch ma informovali, že pápež František mi zveril misiu apoštolského nuncia.
Il Tempo: Bola to pre vás úplne nová skúsenosť, navyše v troch pobaltských republikách – Litve, Lotyšsku a Estónsku –, ktoré sú dnes veľmi citlivým regiónom…
Gänswein: Je pravda, že som neštudoval na Pápežskej cirkevnej akadémii, ktorá pripravuje diplomatov Svätej stolice, mám kánonicko-právne vzdelanie. No počas siedmich rokov po boku pápeža a ďalších deviatich rokov ako prefekt Pápežského domu som sa stretol s takmer všetkými svetovými lídrami a do istej miery som spoznal dynamiku medzinárodnej diplomacie. Túto výzvu som prijal s radosťou a v duchu služby.
Il Tempo: Aká je atmosféra v pobaltských krajinách, kde je vojna doslova za dverami a hrozba ruskej expanzie je stále prítomná?
Gänswein: Bývam vo Vilniuse v Litve, ktorá je hlavným krajinou misie Svätej stolice a má aj najväčší podiel katolíkov – približne 80 percent. V Lotyšsku je katolíkov asi 25 percent a v Estónsku len okolo osemtisíc, teda menej než jedno percento obyvateľstva. V politike všetkých troch štátov je cítiť nepokoj a obavy z otázky: budeme my ďalší? Napriek hrozbám a častému uzatváraniu vzdušného priestoru sa však snažia reagovať s rozhodnosťou a pokračovať ďalej bez podliehania najhorším scenárom.
Il Tempo: V posledných dňoch ste boli v Ríme na viacerých významných podujatiach, okrem iného pri predstavení druhého zväzku nepublikovaných kázní Benedikta XVI. Ako vznikla myšlienka tejto zbierky?
Gänswein: Joseph Ratzinger pokračoval v kázaní aj ako pápež emeritus. Robil to v kláštore Mater Ecclesiae, kde žil po abdikácii spolu so mnou a štyrmi Memores. Každú nedeľu od roku 2013 až do konca roka 2018, keď mu hlas výrazne zoslabol, prednášal homílie – a možno práve v týchto rokoch vznikli jeho najkrajšie a najhlbšie kázne. Spolu s Memores sme sa rozhodli ich nahrávať, hoci Benedikt XVI. o tom nikdy nevedel.
Il Tempo: Zhromažďujete svedectvá pre prípadný proces beatifikácie Benedikta XVI. Je to pravda?
Gänswein: Áno. Dostávam množstvo svedectiev o mimoriadnych udalostiach po modlitbách k Benediktovi XVI. Prichádzajú z celého sveta a sú veľmi precízne. Zhromažďujem ich, no keď som sa obrátil na Dikastérium pre kauzy svätých, odpovedali mi, že keďže neexistuje otvorený kanonizačný proces, mám materiály zhromažďovať sám. Cirkev múdro stanovuje, že pred začatím procesu treba počkať aspoň päť rokov od smrti kandidáta, s výnimkou prípadov, o ktorých rozhodne pápež.
Il Tempo: Tak to bolo aj pri svätom Jánovi Pavlovi II.
Gänswein: Áno, kardinál Stanisław Dziwisz požiadal Benedikta XVI. o výnimku a on ju ochotne udelil. Sám som bol svedkom svätosti Jána Pavla II., keď som žil po boku vtedajšieho prefekta Kongregácie pre náuku viery.
Il Tempo: Po dvadsiatich ôsmich rokoch v Ríme – chýba vám Večné mesto?
Gänswein: Veľmi. Po toľkých rokoch som, povedal by som, „zromanizovaný“. Mám tu veľa spomienok, priateľov a ľudí, za ktorými sa mi cnie. Moje diplomatické povinnosti mi však nedovoľujú vracať sa tak často, ako by som chcel.
Il Tempo: Nedávno vás prijal na oficiálnej audiencii pápež Lev XIV. Aký dojem na vás urobil nový pápež?
Gänswein: Už pri jeho prvom vystúpení na lodžii Baziliky sv. Petra som mal veľmi pozitívny dojem – vizuálne aj zvukovo – odlišný od toho, na čo sme boli zvyknutí posledných dvanásť rokov. Okamžite som cítil, že sa niečo skutočne zmenilo. Pápež Lev vyžaruje pokoj a vyrovnanosť a počas prvých mesiacov jeho pontifikátu som si všimol, že Kristus sa opäť stal ústrednou postavou jeho homílií a pastierskych slov Cirkvi.
Rozhovor viedol Francesco Capozza
Zdroj: E-kai, redakčne upravené
