Libanon 2. decembra (VaticanNews) Na námestí pred Maronitským patriarchátom v Bkerké sa 1. decembra stretli tisíce mladých, aby privítali pápeža Leva XIV. počas jeho apoštolskej cesty do Turecka a Libanonu. Svätý Otec ich pozdravil slovami „Assalamu lakum!“ a vyzval ich, aby boli nositeľmi nádeje, tvorcami pokoja a živými koreňmi novej budúcnosti svojej krajiny.
Príhovor Svätého Otca
Stretnutie s mládežou, Námestie pred Maronitským patriarchátom Antiochie, Bkerké (1. december 2025)
Assalamu lakum!
Drahí mladí ľudia Libanonu, pokoj s vami! „assalamu lakum!“ (pokoj s vami!)
Toto je pozdrav Zmŕtvychvstalého Ježiša (porov. Jn 20, 19) a on udržiava radosť nášho stretnutia. Nadšenie, ktoré cítime v srdciach, vyjadruje Božiu láskyplnú blízkosť, ktorá nás spája ako bratov a sestry, aby sme sa delili o svoju vieru v neho a o vzájomné spoločenstvo.
Ďakujem vám všetkým za srdečné prijatie, ako aj Jeho Blaženosti za jeho láskavé slová privítania. Osobitný pozdrav adresujem mladým zo Sýrie a Iraku a Libanončanom, ktorí sa vrátili domov zo zahraničia. Všetci sme sa tu zhromaždili, aby sme sa navzájom počúvali a prosili Pána, aby inšpiroval naše budúce rozhodnutia. V tejto súvislosti svedectvá, ktoré nám predniesli Anthony, Maria, Elie a Joelle, skutočne otvárajú naše srdcia aj mysle.
Ich príbehy hovoria o odvahe uprostred utrpenia. Hovoria o nádeji tvárou v tvár sklamaniu a o vnútornom pokoji počas vojnových čias. Sú ako žiariace hviezdy na nočnej oblohe, ktoré nám umožňujú zazrieť prvé lúče úsvitu. Vo všetkých týchto konfliktoch mnohí z nás dokážu rozpoznať vlastné skúsenosti, dobré i zlé. Dejiny Libanonu sa prelínajú so slávnymi chvíľami, no poznačené sú aj hlbokými ranami, ktoré sa pomaly hoja. Tieto rany majú príčiny, ktoré presahujú štátne hranice a sú prepojené s veľmi zložitou sociálnou a politickou dynamikou.
Drahí mladí, možno vás zarmucuje, že ste zdedili svet rozorvaný vojnami a znetvorený sociálnou nespravodlivosťou. No nádej existuje – a je vo vás! Máte dar, ktorý my dospelí neraz strácame: máte nádej! Máte čas! Máte viac času snívať, plánovať a konať dobro. Ste prítomnosťou a budúcnosť sa už teraz rodí vo vašich rukách! Máte nadšenie zmeniť smer dejín! Skutočným protikladom voči zlu nie je ďalšie zlo, ale láska, ktorá je schopná uzdraviť vlastné rany a zároveň sa starať o rany iných.
Odhodlanosť Anthonyho a Marie ľuďom v núdzi, Elieho vytrvalosť a Joellina štedrosť sú proroctvami nového budúcna, ktoré prinesie zmierenie a vzájomná pomoc. Tak sa napĺňajú Ježišove slová: „Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme.“ „Blahoslavení tvorcovia pokoja, lebo ich budú volať Božími deťmi“ (Mt 5, 5.9). Drahí mladí, žite vo svetle evanjelia a budete požehnaní v Pánových očiach!
Vaša vlasť, Libanon, opäť rozkvitne, krásna a mocná ako céder – symbol jednoty a plodnosti ľudu. Dobre viete, že sila cédra spočíva v jeho koreňoch, ktoré sú zvyčajne rovnako veľké ako jeho konáre. Počet a sila konárov zodpovedajú počtu a sile koreňov. Tak aj mnohé dobré veci, ktoré dnes v libanonskej spoločnosti vidíme, sú výsledkom pokorného, skrytého a čestného úsilia mnohých ľudí dobrej vôle – mnohých dobrých koreňov –, ktorí nechcú nechať vyrásť len jeden konár libanonského cédra, ale celý strom, v celej jeho kráse. Čerpajte z dobrých koreňov tých, ktorí slúžia spoločnosti bez toho, aby ju využívali pre vlastný prospech. S veľkorysým odhodlaním pre spravodlivosť plánujte spoločne budúcnosť pokoja a rozvoja. Buďte zdrojom nádeje, na ktorý krajina čaká!
Vaše otázky nám umožňujú načrtnúť smer konania, ktorý je síce náročný, ale aj vzrušujúci.
Pýtali ste sa, kde nájsť pevný základ na vytrvalosť v záväzku k pokoju. Drahí priatelia, tento pevný základ nemôže byť iba myšlienka, zmluva či morálny princíp. Skutočným princípom nového života je nádej, ktorá pochádza zhora: je to Kristus sám! Ježiš zomrel a vstal z mŕtvych pre spásu všetkých. On, živý, je základom našej dôvery; je svedkom milosrdenstva, ktoré vykupuje svet zo všetkého zla. Ako pripomenul svätý Augustín, odvolávajúc sa na apoštola Pavla: „v ňom je náš pokoj a z neho čerpáme svoj pokoj“ (Komentár k Jánovmu evanjeliu, LXXVII, 3). Pokoj nie je pravý, ak je výsledkom záujmov rôznych strán. Úprimný je len vtedy, keď iným robím to, čo by som chcel, aby oni robili mne (porov. Mt 7, 12). Inšpirujúco kedysi povedal svätý Ján Pavol II., že „niet pokoja bez spravodlivosti, niet spravodlivosti bez odpustenia“ (Posolstvo k 35. svetovému dňu pokoja, 1. január 2002). A je to pravda: odpustenie vedie k spravodlivosti, ktorá je základom pokoja.
Na vašu druhú otázku možno odpovedať rovnakým spôsobom. Je pravda, že žijeme v dobe, keď sú medziľudské vzťahy krehké a používajú sa ako predmety. Aj medzi mladými môžu osobné záujmy niekedy prevážiť nad dôverou a starostlivosť o druhých býva nahradená vlastným úžitkom. Také postoje robia aj krásne skutočnosti – ako priateľstvo a láska – povrchnými a zamieňajú si ich s egoistickým uspokojením. Ak je v centre priateľstva či lásky „ego“, nemôže priniesť ovocie. A takisto, ak milujeme len dočasne – pokiaľ pocit trvá –, nie je to pravá láska. Naopak, priateľstvo je skutočné, keď dáva „teba“ pred „ja“. Tento rešpektujúci a prijímajúci pohľad na druhého umožňuje budovať väčšie „my“, otvorené celej spoločnosti a celému ľudstvu. Láska je pravá a môže trvať naveky iba vtedy, keď odráža večný jas Boha, ktorý je láska (porov. 1 Jn 4, 8). Pevné a plodné vzťahy sa budujú spoločne na vzájomnej dôvere, na tomto „navždy“, ktoré je tlkotom srdca každej rodinnej a zasvätenej životnej cesty.
Drahí mladí, čo vyjadruje Božiu prítomnosť vo svete viac než čokoľvek iné? Láska, dobročinnosť! Dobročinnosť hovorí univerzálnym jazykom, lebo prehovára ku každému ľudskému srdcu. Nie je to len pojem, ale príbeh zjavený v živote Ježiša a svätých, ktorí nás sprevádzajú v skúškach života. Pomyslite na mnohých mladých, ktorí sa – podobne ako vy – nedali odradiť nespravodlivosťami či zlými príkladmi, aj tými vnútri Cirkvi. Naopak, pokúšali sa hľadať nové cesty v ústrety Božiemu kráľovstvu a jeho spravodlivosti. Využívajte silu, ktorú dostávate od Krista, a budujte lepší svet, ako je ten, ktorý ste zdedili! Ako mladí dokážete ľahšie nadväzovať vzťahy, aj s tými, ktorí pochádzajú z iného kultúrneho či náboženského prostredia. Pravá obnova, ktorú túži mladé srdce, začína každodennými gestami: prijatím blízkych i vzdialených, podaním ruky priateľom i utečencom, odpustením nepriateľom – náročná, ale nevyhnutná úloha.
Obráťme zrak na mnohé krásne príklady svätých! Pomyslite na Piera Giorgia Frassatiho a Carla Acutisa, dvoch mladých, ktorí boli v tomto Jubilejnom roku kanonizovaní. Pomyslite na mnohých libanonských svätých. Aká jedinečná krása sa odkrýva v živote svätej Rafqy, ktorá celé roky znášala utrpenie z choroby so silou a nehou! Koľko skutkov milosrdenstva vykonal blahoslavený Jacub El-Haddad, keď pomáhal tým, ktorých všetci opustili!
A aké mocné svetlo vychádza z temnoty, do ktorej sa rozhodol stiahnuť svätý Charbel, ktorý sa stal jedným zo symbolov Libanonu na celom svete. Jeho oči sú vždy zobrazené ako zatvorené, akoby zahalili nekonečne väčšie tajomstvo. Cez oči svätého Charbela, zatvorené, aby mohol jasnejšie hľadieť na Boha, vnímame Božie svetlo ešte jasnejšie. Nádherná je pieseň zasvätená jemu: „Ó ty, ktorý spíš a ktorého oči sú svetlom pre naše, na tvojich viečkach rozkvitlo zrnko kadidla.“ Drahí mladí, nech božské svetlo žiari aj vo vašich očiach a nech rozkvitne kadidlo modlitby. Vo svete rozptýlenia a márnosti si každý deň nájdite čas zavrieť oči a hľadieť len na Boha. Niekedy sa zdá tichý či neprítomný, no zjavuje sa tým, ktorí ho hľadajú v tichu. Keď sa usilujete konať dobro, prosím vás, buďte kontemplatívni ako svätý Charbel: modlite sa, čítajte Sväté písmo, zúčastňujte sa na svätej omši a trávte čas v adorácii. Ako povedal pápež Benedikt XVI. kresťanom Blízkeho východu: „Pozývam vás pestovať skutočné a trvalé priateľstvo s Ježišom prostredníctvom sily modlitby“ (Post-synodálna apoštolská exhortácia Ecclesia in Medio Oriente, 63).
Moji drahí priatelia, Mária, Božia Matka a naša Matka, žiari medzi všetkými svätými ako Najsvätejšia. Mnohí mladí nosia ruženec stále so sebou – vo vrecku, na zápästí či na krku. Aké krásne je hľadieť na Ježiša očami Máriinho srdca! Aj odtiaľto, kde sa teraz nachádzame, aké sladké je pozdvihnúť zrak k Panej Libanonu s nádejou a dôverou!
Drahí mladí, chcel by som vám zanechať jednoduchú a prekrásnu modlitbu pripisovanú svätému Františkovi z Assisi:
„Pane, urob ma nástrojom svojho pokoja: kde je nenávisť, nech prinesiem lásku, kde je urážka, nech prinesiem odpustenie, kde je nesvornosť, nech prinesiem jednotu, kde je pochybnosť, nech prinesiem vieru, kde je blud, nech prinesiem pravdu, kde je zúfalstvo, nech prinesiem nádej, kde je smútok, nech prinesiem radosť, kde je tma, nech prinesiem svetlo.“
Nech táto modlitba udržiava vo vašich srdciach radosť evanjelia a kresťanské nadšenie. „Nadšenie“ znamená „mať Boha v duši“. Keď v nás Pán prebýva, nádej, ktorú nám dáva, prináša ovocie vo svete. V skutočnosti je nádej „chudobná“ čnosť, pretože sa predstavuje s prázdnymi rukami: jej ruky sú vždy pripravené otvárať dvere, ktoré sa zdajú byť zatvorené únavou, bolesťou či sklamaním.
Pán bude vždy s vami a môžete si byť istí podporou celej Cirkvi v rozhodujúcich výzvach vášho života a dejín vašej milovanej vlasti. Zverujem vás pod ochranu Božej Matky, našej Panej, ktorá z výšin tohto vrchu hľadí na toto nové rozkvitnutie. Mladí ľudia Libanonu, vzrastajte mocne ako cédre a nechajte svet rozkvitnúť nádejou!
Ďakujem všetkým! Shukran.
Preklad Martin Jarábek
