Vatikán 17. júna (TK KBS) Dikastérium pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života nariadilo apoštolskú vizitáciu v cisterciánskom opátstve Heiligenkreuz v Rakúsku, ktoré patrí medzi najživšie a najprosperujúcejšie kláštorné komunity v Európe. Rozhodnutie vydalo nové vedenie dikastéria – prefektka sestra Simona Brambilla, vymenovaná v januári 2025, a sekretárka sestra Tiziana Merletti, ktorá nastúpila do funkcie v máji.
Opátstvo Heiligenkreuz, nachádzajúce sa vo Viedenskom lese na severovýchode Rakúska, je jedným z najstarších cisterciánskych kláštorov na svete – od svojho založenia v roku 1133 funguje nepretržite. Uchováva relikvie Svätého kríža a ročne ho navštívi približne 170 000 pútnikov a turistov. V roku 1802 bol pri opátstve založený inštitút pre filozofické a teologické štúdiá, ktorý v roku 1976 získal štatút univerzity. V roku 2007 mu pápež Benedikt XVI. udelil štatút pápežského aténea, čo univerzite umožňuje udeľovať akademické tituly s rovnakými právami ako rímske pápežské univerzity. Dnes Filozofická a teologická univerzita Benedikta XVI. patrí medzi najväčšie kňazské fakulty v nemecky hovoriacich krajinách.
Kláštorné spoločenstvo tvorí viac ako 90 mníchov. Ich život je zameraný na liturgiu, gregoriánsky chorál a duchovnú službu. Okrem toho niektorí pôsobia ako profesori na univerzite či správcovia farností, za ktoré je opátstvo zodpovedné. V opátstve sa nachádza aj teologický seminár pre mužov pripravujúcich sa na kňazstvo. Heiligenkreuz má výnimočné postavenie aj v rámci Cirkvi – jeho súčasný opát je členom tzv. Ratzingerovho kruhu. Jeden z mníchov pôsobí v Ríme ako generálny prokurátor rádu a zástupca pri Svätej stolici. Mnohé iné kláštory posielajú svojich mladších mníchov do Heiligenkreuzu na formáciu a štúdiá. Opátstvo patrí medzi priekopníkov digitálnej evanjelizácie – prevádzkuje viacero blogov a sociálnych sietí, čím výrazne zasahuje najmä mladých veriacich.
Opátstvo Heiligenkreuz navštívil aj pápež Benedikt XVI. počas svojej apoštolskej cesty do Rakúska v septembri 2007.
Zdroj: E-kai, redakčne upravené
