Vatikán 29. apríla (VaticanNews) Boli to práve sväté omše slávené sedem rokov v tejto vatikánskej kaplnke, ktoré už od začiatku pomohli predstaviť duchovný a pastoračný profil pápeža a silu inovatívneho jazyka, ktorý bude charakteristický pre jeho učenie.

Nastal čas bilancovania, mediálnych rozprávaní o pontifikáte a analýz hlavných tém, ktoré charakterizovali pápeža nádeje a bratstva, odmietnutých a milosrdenstva. Pri pohľade na sedem rokov homílií v Kaplnke Domu svätej Marty – od marca 2013 do mája 2020 – nie je ťažké vystopovať prvé vyjadrenia, prvé formy a prvé dôrazy, ktoré pápež Bergoglio vtlačil témam jemu najbližším, neskôr plne rozvinutým v jeho príhovoroch a dokumentoch.

Blízky pápež

Práve vo „farskej“ tichosti tejto kaplnky, ktorá mu 23. apríla naposledy vzdala poctu, František, „farár“ sveta, začína naplno ukazovať svoj pastoračný štýl. Pápež bez odstupu, ako to dokazovalo slávenie omší niekoľkokrát do týždňa pred obyčajnými ľuďmi, zakončené osobným pozdravom a podaním ruky každému jednému účastníkovi pri východe z kaplnky. A ako to dokazoval jeho jazyk plný spontánnosti, blízky ľuďom a vzdialený od hmlistých koncepcií, často okorenený výrazmi prevzatými z jeho rodného jazyka.

Prví Františkovi boli poslední

Pre pastiera, ktorý chce „vôňať po svojich ovciach“ – a ktorý bude učiť hľadieť na stred z periférií, s chuťou iniciatívy narušujúcou protokoly –, bolo úplne prirodzené, že obdobie ranných liturgií sa začalo nenápadne, pozvaním kategórie ľudí takých vzácnych, a pritom málo oceňovaných na čestných miestach. O siedmej ráno 22. marca 2013, keď ešte Rím zahalila tma, zaplnili kaplnku vatikánski záhradníci a upratovači a počúvali prvú Františkovu homíliu. Na druhý deň prišli ďalší zamestnanci Svätej stolice, pracovníci skleníkov, rehoľné sestry... A tak ďalej, týždeň za týždňom, až po veriacich rímskych farností. To, čo sa zdalo byť jednorazovou omšou, sa v priebehu rokov stalo udalosťou pre stovky „obyčajných“ ľudí, ktorí by si nikdy neboli pomysleli, že raz budú s pápežom tvárou v tvár.

Nikdy nepočuté slová

Boh „ktorý nemá čarovnú paličku“, ale zachraňuje s vytrvalosťou; „Ježiš, ktorý nikoho nevylučuje“; „Cirkev, ktorá nie je pestúnka“ ani „neziskovka“, ale „príbeh lásky“; Duch, „ktorý sa nedá skrotiť“; „viera, ktorá nie je podvod“ (hoci sú „ideológovia, ktorí falšujú evanjelium“); „kariéristickí pastieri“, ktorí sa niekedy „menia na vlkov“; kresťania ako ľudia radosti, nie „kyslé tváre ako nakladané papričky“; uzavreté komunity, ktoré „nepoznajú pohladenie, ale iba povinnosť“; varovanie pred ohováraním a „úpravou života naoko“; „milosť sĺz“; pokoj „ktorý nemá cenu“; spovednice „ktoré nie sú čistiarňou“, ale miestom, kam treba pristupovať s „požehnanou hanbou“ – všetky tieto pojmy a výrazy, ktoré sa postupne stanú znakom pápežovho učenia, zaznievajú v tých prvých týždňoch po jeho zvolení. Rodí sa evanjelium „podľa Františka“, prístupné, živé, bezprostredné, ktoré provokuje myseľ a dotýka sa srdca, ktoré si získava aj ľahostajné uši.

Od Rádia pápeža k svetu

Od toho momentu bol Vatikánsky rozhlas poverený veľkou zodpovednosťou: z pápežovho rozhodnutia vyberali reportéri zakaždým tri zvukové ukážky z homílie (jednu aj pre video), ktoré sa po súhlase Štátneho sekretariátu šírili po svete. Tak sa kaplnka Domu svätej Marty stala kľúčovým centrom pre pochopenie pontifikátu. A neskôr, počas pandémie COVID-19, sa stala „domovom“ útechy pre milióny ľudí po celom svete.

Účinnosť bezprostrednosti

Z homílií v Dome svätej Marty sa vynára „teológia každodennosti“. Pápež František vnáša evanjelium do každodenného života, ukazuje, ako vteliť Slovo do malých vecí, často pomocou príbehov a anekdot. Homílie sú krátke, ako to vždy odporúčal – majú byť jasné, nie nudné. Slovo má zasiahnuť ľudí priamo, byť kompasom na cestách života. Preto sú jeho slová plné živých obrazov a konkrétnych príkladov.

Pokora a klerikalizmus

Aj pri vyšších teologických témach používa tento štýl, napríklad keď 18. apríla 2013 vysvetľuje, že kresťanská viera je viera v tri osoby, „pretože náš Boh nie je nejaká nejasná rozptýlená sila ako aerosól.“ V júni toho istého roku hovorí o pokore ako nevyhnutnej podmienke na ohlasovanie Krista, a zdôrazňuje, že milosť je „poklad v hlinených nádobách“, ktorý si nik nemôže prisvojiť pre svoje osobné „CV“.

„Kriminálne“ ohováranie

Téma milosrdenstva, neskôr základná pre Jubileum milosrdenstva, zaznievala často: „Boh odpúšťa všetko, inak by svet neexistoval,“ hovorí František v decembri 2015. V roku 2017 pripomína, že „Ježiš plytvá milosrdenstvom pre všetkých“. Ohováranie nazýva „kriminálnym“, pretože „zabíja Boha i blížneho“.

Pokoj a „špinavý chlieb“ korupcie

Pápež František často hovorí o pokoji ako o každodennej práci. V roku 2017 pripomína, že olivová ratolesť je „znakom toho, čo Boh chcel“. V iných homíliách poukazuje na diabla ako „veľkého klamára“, ktorý „sľubuje všetko a necháva nás nahých“. Korupciu nazýva „špinavým chlebom“ – malá nepoctivosť, ktorá vedie k veľkým pádom.

Covid: nečakaná búrka

9. marca 2020 začali médiá Vatikánu na pápežovu žiadosť prenášať ranné omše z Domu svätej Marty. V čase pandémie, keď zomierali tisíce ľudí denne, sa tieto omše stali svetlom nádeje. František sa modlil za chorých, zdravotníkov, starých ľudí, väzňov, rodiny, učiteľov, bezdomovcov i za obete domáceho násilia.

Celosvetová odozva
Milióny veriacich sa cítili videní a vypočutí. Pápež pamätal na všetkých: farmaceutov, predavačov, vodičov, políciu, zdravotníkov, pracovníkov, ktorí pochovávali mŕtvych. Modlil sa za Európu, za novinárov, za tehotné ženy, za učiteľov, za umelcov.

Dedičstvo, ktoré zostáva

Homílie v Dome svätej Marty zostanú v dejinách pontifikátu a Cirkvi. Kto ich poznal, uchoval si ich ako poklad; iní ich ešte objavia. Kaplnka, kde roky ohlasoval evanjelium, mu napokon vzdala poslednú poctu. V tom priestore zostalo bohatstvo jeho slov, gest a chvíľ adorácie.

Alessandro De Carolis, Tiziana Campisi, Benedetta Capelli – VaticanNews
Preklad Martin Jarábek