Vatikán 29. apríla (TK KBS) Cesta k 266. nástupcovi svätého Petra vedie cez túto inštitúciu, ktorá bola vytvorená s cieľom zabrániť predlžovaniu obdobia sede vacante. Na voľbu pápeža je potrebná kvalifikovaná väčšina dvoch tretín hlasov.

Na niekoľko dní sa Sixtínska kaplnka uzatvára pred očami sveta. Od 7. mája sú kardináli voliči povolaní, aby zvolili nového pápeža. Konkláve, ktoré sa blíži, bude v poradí sedemdesiate šieste v dejinách Cirkvi a dvadsiate šieste, ktoré sa koná pod Michelangelovým Posledným súdom.

Cum clave

Termín konkláve pochádza z latinského cum clave („s kľúčom“) a označoval vyhradený a uzamknutý priestor. V cirkevnom jazyku sa používa na označenie miesta, kde sa uskutočňuje voľba pápeža, ako aj celého kolégia kardinálov, ktoré sa na voľbe zúčastňuje.

Voľba pápeža

To, čo nás čaká, je 76. konkláve v podobe, ako ju poznáme dnes – od roku 1274, keď ho zaviedol pápež Gregor X. Pred týmto dátumom sa hovorilo jednoducho o voľbe pápeža.

Klérus posudzoval kandidátov navrhovaných veriacimi a samotný pápež bol volený biskupmi. V období od 4. do 11. storočia bola voľba ovplyvňovaná aj svetskými zásahmi: rímski cisári, karolínski panovníci a iní sa rôznymi spôsobmi pokúšali ovládnuť proces výberu pápeža.

Korene konkláve

V priebehu stáročí došlo k sérii zmien, ktoré formovali štruktúru konkláve do dnešnej podoby.

Prvým, kto do procesu zásadne zasiahol, bol pápež Mikuláš II., ktorý v roku 1059 vydal bulu In nomine Domini. Tá stanovila, že rímskeho pápeža môžu voliť iba kardináli. Toto nariadenie bolo potvrdené konštitúciou Licet de vitanda od Alexandra III. v roku 1179, ktorá zaviedla požiadavku dvojtretinovej väčšiny hlasov – pravidlo, ktoré platí dodnes.

Voľba v roku 1268

V roku 1268 sa odohrala udalosť, ktorú spomínajú mnohé historické pramene. V pápežskom paláci vo Viterbe sa zišlo 18 kardinálov, aby zvolili nového pápeža.

 Išlo o najdlhšie trvajúce konkláve v histórii – trvalo dva roky a deväť mesiacov. Počas tohto obdobia zúfalí obyvatelia Viterba zamkli kardinálov v paláci, zamurovali dvere a dokonca odstránili strechu. Nakoniec bol zvolený Gregor X., arcijáhen z Lutychu, ktorý sa v tom čase nachádzal vo Svätej zemi.

V roku 1274 vydal ústavu Ubi periculum, ktorou konkláve oficiálne ustanovil. Okrem iného nariadil, že voľba sa musí konať na mieste uzamknutom zvnútra aj zvonka.

Prvé konkláve v histórii

Na základe týchto ustanovení sa prvé oficiálne konkláve po vyhlásení konštitúcie Ubi periculum uskutočnilo v Arezze v roku 1276, keď bol zvolený pápež Inocent V.

V roku 1621 zaviedol Gregor XV. povinnosť tajného a písomného hlasovania. Pius X. v roku 1904 zrušil akékoľvek výhradné práva (tzv. jus exclusivae). Zaviedla sa tiež povinnosť mlčanlivosti o priebehu konkláve aj po jeho skončení a pravidlá uchovávania dokumentácie, prístupnej len pápežovi.

Zmeny od 20. storočia do súčasnosti

Po druhej svetovej vojne vydal Pius XII. v roku 1945 konštitúciu Vacantis Apostolicae Sedis, ktorá priniesla viacero zmien. Od momentu uvoľnenia pápežského stolca prestávajú všetci kardináli – vrátane štátneho sekretára a prefektov kongregácií – vykonávať svoje funkcie, s výnimkou camerlenga, veľkého penitenciára a rímskeho vikára.

V motu proprio Ingravescentem Aetatem pápež Pavol VI. rozhodol, že kardináli môžu byť voliteľmi iba do dovŕšenia 80 rokov.

Pravidlá pre voľbu pápeža

V súčasnosti platí legislatíva ustanovená apoštolskou konštitúciou Universi Dominici Gregis, ktorú vydal Ján Pavol II. v roku 1996 a ktorú v roku 2013 upravil Benedikt XVI. Tá stanovuje, že konkláve sa musí konať v Sixtínskej kaplnke, nazývanej Via Pulchritudinis – cestou krásy, ktorá vedie myseľ a srdce k Večnosti.

Motu proprio Benedikta XVI. De Aliquibus Mutationibus in Normis de Electione Romani Pontificis ďalej ustanovuje, že po 34 neúspešných hlasovaniach budú kardináli hlasovať už len za dvoch kandidátov, ktorí v predchádzajúcom kole získali najviac hlasov – pričom aj v tomto prípade musí byť zachovaná dvojtretinová väčšina.

V očakávaní 267. nástupcu svätého Petra

Nad voľbou rímskeho pápeža bdie Michelangelovo umenie.  

V Sixtínskej kaplnke sa otvára nová kapitola dejín Cirkvi. K tejto Via Pulchritudinis, ktorá zostáva pre verejnosť uzavretá počas trvania konkláve, smerujú pohľady a nádeje celého sveta, ktorý očakáva, kedy uvidí tvár nového rímskeho biskupa a dozvie sa meno 267. nástupcu svätého Petra.

Zdroj: VaticanNews, česká redakcia, redakčne upravené