Vatikán 27. apríla (VaticanNews) V Nedeľu Božieho milosrdenstva kardinál Pietro Parolin predsedal eucharistii za prítomnosti vyše 200 tisíc mladých, ktorí prišli na svoje Jubileum. Dnes bola druhá z deviatich svtätých omší za zosnulého pápeža Františka. Prinášame plné znenie príhovoru kard. Parolina.

Slávenie Eucharistie v druhý deň novendiál, Druhá veľkonočná nedeľa 27. apríla 2025

Drahí bratia a sestry,

Zmŕtvychvstalý Ježiš sa ukazuje svojim učeníkom, keď sú zavretí vo Večeradle so zamknutými dverami zo strachu (porov. Jn 20, 19). Ich vnútro je rozrušené a ich srdce naplnené smútkom, pretože Učiteľ a Pastier, ktorého nasledovali a pre ktorého opustili všetko, bol pribitý na kríž. Prežili hrozné veci a cítia sa ako siroty – opustení, zmätení, ohrození a bezbranní.

Úvodný obraz, ktorý nám evanjelium v túto nedeľu ponúka, môže dobre vystihovať aj naše rozpoloženie, stav Cirkvi i celého sveta. Pastier, ktorého Pán daroval svojmu ľudu – pápež František – ukončil svoj pozemský život a opustil nás. Bolesť z jeho odchodu, smútok, ktorý nás premáha, rozrušenie v srdci i pocit zmätenosti: toto všetko práve prežívame, podobne ako apoštoli zdrvení Pánovou smrťou.

A predsa, evanjelium nám hovorí, že práve v týchto chvíľach temnoty k nám Pán prichádza s jasom zmŕtvychvstania, aby osvetlil naše srdcia. Pápež František nám to pripomínal už od svojej voľby a často nám to opakoval, kladúc do centra svojho pontifikátu radosť evanjelia, ktorá – ako napísal v Evangelii gaudium:

„Napĺňa srdce a celý život tých, ktorí sa stretnú s Ježišom. Tí, ktorí sa nechajú ním zachrániť, sú oslobodení od hriechu, smútku, vnútornej prázdnoty a osamelosti. S Ježišom Kristom sa vždy rodí a znovu rodí radosť“ (č. 1).

Veľkonočná radosť, ktorá nás podopiera v hodine skúšky a smútku, je dnes na tomto námestí takmer hmatateľná. Vidno ju najmä na vašich tvárach, drahí mladí a dospievajúci, ktorí ste prišli z celého sveta sláviť Jubileum. Prišli ste z rôznych kútov: zo všetkých diecéz Talianska, z Európy, zo Spojených štátov, z Latinskej Ameriky, z Afriky, Ázie, zo Spojených arabských emirátov… S vami je tu prítomný na Námestí sv. Petra toto ráno naozaj celý svet!

Vám patrí môj osobitný pozdrav, ktorý rozširujem aj na biskupov, čo vás sprevádzajú, na kňazov, katechétov a animátorov. Tento osobitný pozdrav vám chce dať pocítiť objatie Cirkvi a lásku pápeža Františka, ktorý by si veľmi želal stretnúť sa s vami, pozrieť sa vám do očí a prejsť pomedzi vás, aby vás osobne pozdravil.

Tvárou v tvár početným výzvam, ktorým musíte čeliť – spomeniem napríklad výzvu technológií a umelej inteligencie, ktoré osobitne charakterizujú našu dobu – nezabúdajte nikdy živiť svoj život pravou nádejou, ktorá má tvár Ježiša Krista, živého a Zmŕtvychvstalého v jeho Cirkvi. S ním nič nebude priveľké ani príliš ťažké! S ním nikdy nebudete sami, nikdy neostanete opustení, ani v nepríjemných ani v najťažších chvíľach vášho života! Prichádza, aby sa s vami stretol tam, kde ste, aby vám dodal odvahu žiť, odvahu deliť sa o svoje skúsenosti, myšlienky, dary a sny, odvahu, aby ste v tvári blížneho – blízkeho či vzdialeného – videli brata a sestru, ktorých treba milovať a od ktorých sa môžete veľa naučiť i veľa im darovať a zároveň veľa od nich dostať. Aby ste mali odvahu byť veľkodušnými, vernými a zodpovednými v živote, ktorý vás čaká, a pochopiť, čo má v živote najväčšiu cenu: lásku, ktorá všetko znáša a všetko dúfa (porov. 1 Kor 13, 7).

Dnes, na II. veľkonočnú nedeľu, Bielu nedeľu (Dominica in albis), slávime sviatok milosrdenstva.

Práve milosrdenstvo Otca, ktoré je väčšie ako naše obmedzenia a plány, charakterizovalo magistérium pápeža Františka a jeho intenzívnu apoštolskú činnosť, spolu s túžbou ohlasovať a zdieľať túto radosť – ohlasovanie dobrej zvesti, evanjelizáciu –, ktorá bola programom jeho pontifikátu. Pripomínal nám, že „milosrdenstvo“ je samotným menom Boha, a preto nik nemôže klásť hranice jeho milosrdnej láske, s ktorou nás chce pozdvihnúť a urobiť z nás nových ľudí.

Drahí bratia a sestry, je dôležité prijať túto jeho výzvu ako vzácny poklad, na ktorý pápež František veľmi naliehal. A – dovolím si dodať – naša láska k nemu, ktorá sa v týchto hodinách tak živo prejavuje, by nemala ostať len chvíľkovým citom. Jeho dedičstvo máme prijať a pretaviť do života, otvoriť sa Božiemu milosrdenstvu a sami sa stať milosrdnými jedni voči druhým.

Milosrdenstvo nás privádza k jadru viery. Pripomína nám, že náš vzťah s Bohom a naše bytie Cirkvou nesmieme chápať v ľudských alebo svetských kategóriách, lebo dobrá správa evanjelia je predovšetkým objav, že sme milovaní Bohom, ktorý má milosrdné a nežné srdce pre každého bez ohľadu na naše zásluhy. Pripomína nám tiež, že náš život je pretkaný milosrdenstvom: môžeme sa postaviť po páde a pozerať do budúcnosti iba vďaka niekomu, kto nás nekonečne miluje a odpúšťa nám. Preto sme povolaní žiť naše vzťahy nie podľa logiky vypočítavosti či egoizmu, ale v otvorenosti na dialóg, v prijímaní toho, koho stretávame na ceste, a v odpúšťaní jeho slabostí a chýb. Iba milosrdenstvo uzdravuje, iba milosrdenstvo tvorí nový svet, zahasína oheň nedôvery, nenávisti a násilia: to je veľké učenie pápeža Františka.

Ježiš nám túto milosrdnú Božiu tvár ukazuje vo svojom učení a skutkoch. A ako sme počuli, keď sa po zmŕtvychvstaní ukazuje vo večeradle, ponúka dar pokoja a hovorí: „Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené; komu ich zadržíte, budú zadržané“ (Jn 20, 23). Takto Zmŕtvychvstalý Pán ustanovuje, aby jeho učeníci, jeho Cirkev, boli nástrojmi milosrdenstva pre ľudstvo, pre tých, ktorí chcú prijať Božiu lásku a odpustenie.

Pápež František bol žiarivým svedkom Cirkvi, ktorá sa s nežnosťou skláňa k zraneným a uzdravuje ich balzamom milosrdenstva; pripomínal nám, že nemôže byť pokoja bez uznania druhého, bez pozornosti voči najslabším a predovšetkým že nikdy nemôže nastať pokoj, ak sa nenaučíme navzájom si odpúšťať a medzi sebou používať to isté milosrdenstvo, aké Boh preukazuje nám.

Bratia a sestry, práve v Nedeľu Božieho milosrdenstva si s láskou spomíname na nášho milovaného pápeža Františka. Táto spomienka je zvlášť živá medzi zamestnancami a veriacimi Mestského štátu Vatikán, z ktorých mnohí sú dnes tu prítomní, a ktorým chcem vyjadriť vďaku za ich každodennú službu. Vám, nám všetkým, celému svetu pápež František posiela svoje objatie z neba.

Zverujeme sa pod ochranu Preblahoslavenej Panny Márie, ku ktorej mal František hlbokú oddanosť a pri ktorej, v Bazilike Santa Maria Maggiore, si želal odpočívať. Nech nás chráni, prihovára sa za nás, bdie nad Cirkvou a podopiera cestu ľudstva na ceste pokoja a bratstva. Nech sa tak stane. Amen.

Preklad Martin Jarábek