Vatikán 25. apríla (TK KBS) Biblické texty a modlitby pohrebnej liturgie za pápeža Františka majú osobitný význam. Katolícka tlačová agentúra (KNA) vysvetľuje, čo znamenajú.
Po úvodných obradoch svätej omše nasleduje prvá hlavná modlitba, ktorá je adresovaná Bohu a prosí za zosnulého, ktorý ako pápež niesol veľkú zodpovednosť, aby sa mu dostalo uznania a odmeny vo večnosti – ako prejav Božej spravodlivosti za jeho službu a nasadenie.
Potom nasleduje čítanie zo Skutkov apoštolov. V tomto úryvku hovorí Peter o svojej viere. Bol jedným z prvých nasledovníkov Ježiša a jeho hrob sa nachádza v Bazilike sv. Petra. Preto sú pápeži označovaní ako Petrovi nástupcovia. Peter v biblickom čítaní vyhlasuje, že Boh nerobí rozdiely medzi ľuďmi – bez ohľadu na ich pôvod alebo kultúru. Veriacim má byť tento postoj príkladom, pretože aj Boh nikoho nezvýhodňuje.
Následne Peter rozpráva o svojom vzore – Ježišovi: priniesol posolstvo pokoja pre všetkých. Preto ľuďom pomáhal, konal dobro, uzdravoval chorých a osobitne sa venoval tým, ktorí najviac trpeli.
Biblický úryvok zhŕňa, o čo by malo v kresťanstve ísť predovšetkým: nie o moc alebo pravidlá, ale o ľudskosť, súcit a nádej. Tento text pripomína to, za čím pápež František podľa mnohých stál: kresťanstvo, ktoré nikoho nevylučuje.
Po medzispeve nasleduje druhé čítanie, tentoraz z Listu Filipanom. Apoštol Pavol týmto listom povzbudzuje kresťanov, aby sa aj v ťažkých časoch držali dobra. Ústredná myšlienka je: „Naša skutočná vlasť nie je tu – je v nebi.“ Pavol týmto vyjadruje kresťanskú nádej, že život pokračuje aj po smrti. Verí, že Ježiš umožnil túto cestu do večnosti – že to, čo je ľudsky krehké a smrteľné, môže premeniť na niečo dokonalé.
Tento Pavlov text je častou voľbou pri pohreboch. Pripomína, že aj niekto ako pápež – akokoľvek významný na zemi – je napokon človek ako každý iný, s „pominuteľným telom“, ako hovorí Pavol. No kresťania veria, že smrť nie je koniec. Text je tiež výzvou pre smútiacich: Držte spolu – v láske, spoločenstve a v dôvere v niečo väčšie.
Nasledujúce evanjelium podľa Jána opisuje stretnutie vzkrieseného Ježiša s Petrom. V tejto scéne, čítanej na Námestí sv. Petra, Ježiš osobne oslovuje Petra. Trikrát sa ho pýta: „Miluješ ma?“ A Peter zakaždým odpovedá: „Áno, ty vieš, že ťa milujem.“ Nato mu Ježiš zveruje úlohu starať sa o ľudí vo svete („Pas moje ovce…“). Tento výrok je zapísaný aj vo vnútri Baziliky sv. Petra na obrovskej nápisovej freske okolo kupoly.
Ježiš sa nepýta na tituly – len: „Miluješ ma?“ Kto odpovie „áno“, má sa nasadzovať za iných – to je hlavná myšlienka textu. Nejde o moc, ale o starostlivosť o druhých – najmä o tých, ktorí sú slabí alebo potrebujú pomoc.
Nasadenie pre chudobných a vylúčených
Mnohí veria, že pápež František tento príkaz bral veľmi doslovne. Opakovane sa staval na stranu chudobných a vylúčených. Jeho spôsob byť pápežom bol skôr pastiersky než panovnícky. Na záver zaznie Ježišov výrok: „Nasleduj ma.“ Aj to vystihuje úrad pápeža, ktorý sa chápe ako Kristov zástupca na zemi.
V eucharistickej modlitbe je špeciálna prosba, ktorá sa výslovne vzťahuje na pápeža Františka. Obracia sa k Bohu a pripomína, že pápež František – ako každý človek – musel jedného dňa zomrieť. Prosí Boha, aby ho prijal do neba. Text sa opiera o kresťanské vyznanie viery vo vzkriesenie mŕtvych. Znamená to, že Boh všetkých zosnulých opäť privedie k novému životu.
Liturgické spevy a texty pohrebu sú dostupné na stránke Vatikánu:
https://www.vatican.va/news_services/liturgy/libretti/2025/20250426-libretto-esequie-sepoltura.pdf
