Vatikán 25. apríla (TK KBS) Ceremónia pohrebu pápeža, jeden z najdôležitejších rituálov v Katolíckej cirkvi, prešla počas storočí značnými zmenami. Slávnosť najprv zdôrazňovala majestát a moc pápeža. Dnes sa sústredí na jeho úlohu pastiera a Kristovho učeníka. Výrazné zmeny zaviedol pápež Ján Pavol II.
Hoci sa predtým ako biskup a kardinál verejne nevyjadroval o pápežských pohreboch, jeho budúce rozhodnutia formovalo filozofické a teologické vzdelanie a tiež vzťah k liturgii. Ako Ján Pavol II. vďaka hlbokému poznaniu tradície a tiež potrieb moderného sveta zreformoval pápežskú pohrebnú liturgiu v duchu jednoduchosti, dôstojnosti a viery, čím určil smer na ďalšie desaťročia.
Vývoj pohrebnej ceremónie odzrkadľuje meniaci sa prístup Cirkvi k úradu pápeža. Tieto zmeny, od Druhého vatikánskeho koncilu cez Jána Pavla II. až po pápeža Františka, ukazujú, že Cirkev dokáže udržiavať tradície a zároveň ich prispôsobovať duchu doby, pričom kladie dôraz na duchovný rozmer, pokoru a univerzálne posolstvo Evanjelia.
Pohrebné obrady v priebehu desaťročí
Pápežské pohreby boli pred Druhým vatikánskym koncilom hlboko zakorenené v stredovekých a barokových rituáloch. Telo pápeža bolo vystavené na márach na verejnosti v Bazilike svätého Petra. Pápež bol tradične oblečený do úplného pápežského rúcha. Pohreb sprevádzali početné dvorné a svetské obrady súvisiace s postavením Vatikánu ako svetskej mocnosti. Povinnou súčasťou obradu bolo aj tzv. rogito (oficiálny dokument popisujúci život a pontifikát zosnulého pápeža). Táto tradícia je zachovaná dodnes.
Zjednodušenie Pavla VI.
Úprava pohrebných obradov pápeža súvisí s liturgickou reformou Druhého vatikánskeho koncilu. Tá viedla k zjednodušeniu symboliky a ku koncentrácii na obsahu modlitieb a omšových textov vrátane obradov zdôrazňujúcich vieru vo zmŕtvychvstanie a kresťanskú nádej. Dôraz sa tiež kládol na úlohu pápeža ako pastiera a Kristovho učeníka. Pápež Pavol VI. v duchu koncilu zjednodušil priebeh pohrebnej ceremónie. Odstránil prvky typické pre monarchistický model pápežstva a zaviedol časti symbolizujúce smrť ako prechod k večnému životu a zjednoteniu so zmŕtvychvstalým Kristom.
Reforma Jána Pavla II.
„Touto vecou sa opäť zaoberám, pretože som si vedomý zmenenej situácie, ktorou dnes žije Cirkev, a to najmä nutnosti zohľadniť generálnu revíziu kánonického práva, úspešne dovedenú do cieľa so súhlasom všetkých biskupov prostredníctvom zverejnenia a vyhlásenia najprv Kódexu kánonického práva a následne Kódexu kánonov východných cirkví,“ napísal Ján Pavol II. v predhovore k Apoštolskej konštitúcii Universi Dominici Gregis, ktorá bola vyhlásená 22. februára 1996. Tento dokument upravil procedúru potvrdenia úmrtia pápeža a priebeh jeho pohrebu, obdobie 9-dňového smútku (novemdiales) a tiež záležitosti súvisiace s konkláve.
V súlade s predpismi tejto konštitúcie je príprava pohrebných obradov pápeža povinnosťou kardinálov, pričom uloženie do hrobu má prebehnúť medzi štvrtým a šiestym dňom po jeho smrti. Medzi najdôležitejšie predpisy týkajúce sa pohrebu patrí záznam o mieste pohrebu – telo pápeža má byť pochované v podzemí Baziliky svätého Petra, ak pápež neurčil inak. Tento dokument tiež upravuje otázku verejného vystavenia tela v Bazilike svätého Petra, aby si ho mohli veriaci ešte raz uctiť.
Navyše je v tomto dokumente zápis obsahujúci zákaz politického charakteru obradov. Ján Pavol II. dodržal cirkevnú tradíciu a potvrdil obdobie smútku a novemdiales – 9-dňové obdobie modlitieb po smrti pápeža, ktoré by mala dodržať celá Cirkev.
Fotografie zosnulého
Ján Pavol II. taktiež potvrdil zákaz fotografovania tela zosnulého pápeža. „Nik nesmie fotografovať pápeža ani robiť videozáznam v situácii, keď je chorý v lôžku alebo keď zomrie, ani nesmie nahrávať jeho slová. Ak by niekto chcel po smrti pápeža fotografovať jeho telo z dôvodu dokumentácie, musí o súhlas požiadať kardinála camerlenga Svätej rímskej cirkvi, ktorý môže povoliť vykonanie fotografií pápeža v pontifikálnom odeve,“ napísal pápež Ján Pavol II. v konštitúcii. Táto konštitúcia je prelomový dokument, pretože upravuje pohrebný obrad a zároveň odstraňuje niektoré archaické prvky a zavádza viac duchovný a na Boha zameraný prístup.
Druhým dôležitým dokumentom je liturgická kniha Ordo Exsequiarum Pontificis vydaná Jánom Pavlom II. v roku 2002. Je to prvá oficiálna publikácia v dejinách Cirkvi, ktorá obsahuje všetky obrady vykonávané po úmrtí pápeža a je zdrojom liturgického práva pre túto oblasť. Je najdôležitejším dokumentom týkajúcim sa pohrebu pápeža. Obsahuje modlitby a piesne pre celebrantov pohrebu. V duchu doby boli nové pohrebné predpisy verejne predstavené na tlačovej konferencii dňa 5. apríla 2005 – tri dni po úmrtí pápeža Jána Pavla II.
Zdroj: E-kai, redakčne upravené
Preložil: M. Hamada
