Vatikán 25. apríla (VaticanNews) Pápež František a jeho magistérium o chudobných: slová a gestá. A tak tí „poslední“ budú poslednými, ktorí ho privítajú na prahu Baziliky Santa Maria Maggiore, kde sa uchováva ikona Salus Populi Romani, pod jej materinským pohľadom, pri ktorom bude pápež František pochovaný. Na záverečnom úseku svojej pozemskej cesty ako rímsky biskup, ktorý prišiel takmer z konca sveta, ho nebudú obklopovať mocní, ale chudobní, migranti, bezdomovci a marginalizovaní – tí, ktorí boli postavení do centra mnohých stránok jeho magistéria a ktorí sú v centre každej stránky evanjelia.
Už slová, ktoré v pondelok veľkonočnej oktávy vyslovil kardinál komorník Kevin Joseph Farrell pri oznamovaní nečakanej smrti pápeža Františka, zdôraznili tento základný prvok jeho učenia: „Naučil nás žiť hodnoty Evanjelia s vernosťou, odvahou a univerzálnou láskou, osobitne v prospech najchudobnejších a marginalizovaných.“ „Ako by som si želal Cirkev chudobnú a pre chudobných,“ povedal na začiatku svojho pontifikátu. „Pre Cirkev je voľba pre chudobných teologickou kategóriou skôr než kultúrnou, sociologickou, politickou alebo filozofickou. Boh im udeľuje svoju ‚prvú milosť‘. Toto Božie vyvolenie má dôsledky v živote viery každého kresťana, ktorý je povolaný mať ‚rovnaké zmýšľanie ako Ježiš‘,“ napísal v apoštolskej exhortácii Evangelii gaudium, v dokumente, ktorému ešte stále musíme úplne porozumieť, a ktorý určil smer jeho služby Petrovho nástupcu.
Jeho slová boli vždy sprevádzané konkrétnymi gestami a rozhodnutiami. Prvý pápež, ktorý si zvolil meno assiského svätca, sa zaradil do línie učenia svojich predchodcov, ako bol svätý Ján XXIII., ktorý mesiac pred otvorením Druhého vatikánskeho koncilu povedal: „Cirkev sa predstavuje taká, aká je a akou chce byť: Cirkvou všetkých, a osobitne Cirkvou chudobných.“
Toto magistérium slov a gest bolo pre prvého pápeža z Južnej Ameriky zakorenené v Evanjeliu a v učení prvých cirkevných otcov. Ako povedal svätý Ambróz: „Nedaruješ chudobnému zo svojho majetku, vraciaš mu to, čo mu patrí. Veď si prisvojuješ to, čo bolo dané všetkým na spoločné užívanie. Zem bola daná všetkým, nie iba bohatým.“ Aj vďaka týmto slovám mohol svätý Pavol VI. v encyklike Populorum progressio vyhlásiť, že súkromné vlastníctvo nepredstavuje pre nikoho absolútne a neobmedzené právo, a že nikto nemá oprávnenie si výlučne privlastniť to, čo presahuje jeho potreby, keď iným chýba to nevyhnutné.
Alebo ako povedal svätý Ján Zlatoústy vo svojej známej homílii: „Chceš ctiť Kristovo telo? Nedovoľ, aby bolo vystavené pohŕdaniu v jeho údoch, teda v chudobných, ktorí nemajú šaty, aby sa zakryli. Neuctievaj Krista tu v chráme hodvábnymi látkami, zatiaľ čo vonku ho zanedbávaš, keď trpí zimou a nahotou. Ten, ktorý povedal: Toto je moje telo, povedal aj: Bol som hladný a nedali ste mi jesť.“
Cirkev, vzdialená od ideologických výkladov, nemá politické záujmy, ktoré by musela brániť, keď vyzýva na prekonanie toho, čo pápež František nazval „globalizáciou ľahostajnosti“. Poháňaný jedine slovami Evanjelia, podopieraný tradíciou cirkevných otcov, nás pápež pozýval uprieť svoj pohľad na „posledných“, ktorých si Ježiš zvlášť obľúbil. Títo „poslední“ ho dnes odprevadia svojím objatím na poslednom úseku jeho cesty.
Andrea Tornielli – VaticanNews
Preklad Martin Jarábek
