Vatikán 25. apríla (TK KBS) Abraham Skórka, argentínsky spisovateľ a biofyzik, emeritný rabín Latinskoamerického rabínskeho seminára v Buenos Aires, napísal spomienku na zosnulého rímskeho biskupa pre vatikánsky denník L’Osservatore Romano. Spomína, že krátko po zvolení za pápeža mu František zavolal a dal mu svoju e-mailovú adresu, aby mohli ostať v kontakte. Odvtedy až do posledných dní si v korešpondencii navzájom hovorili „Drahý brat“.
Výnimočný dialóg
Skórka uvádza, že ich priateľstvo sa začalo v druhej polovici 90. rokov a bolo poznačené vzájomnou úctou a úprimným, čestným dialógom. Postupne si otvárali srdcia a „budovali otvorený dialóg, v ktorom boli nedorozumenia normálne a ticho často vypĺňalo prázdne miesta“.
Poznamenáva, že mali rozdielne názory na mnohé témy, no nikdy to neznižovalo intenzitu ich rozhovorov. „Naším cieľom bolo rozvíjať dialóg v najhlbšom zmysle tohto slova,“ píše Skórka. Zdôrazňuje, že „či už ako kardinál a arcibiskup Buenos Aires, alebo ako pápež, nikdy sa ku mne nesprával povýšenecky – ani pri súkromných stretnutiach, ani v synagóge, ani v jeho kancelárii v Buenos Aires, ani v malej izbe na prízemí Domu sv. Marty vo Vatikáne. Často opakoval: ‚Sme si rovní.‘“
Snívanie o lepšom svete
Podľa rabína Skórku nebol pápež František len autoritou, ale skutočným priateľom. „Počas našich prvých stretnutí sme zdieľali sen o budovaní lepšieho sveta. Bolo to dávno pred jeho zvolením za pápeža, a po začiatku pontifikátu sa so mnou podelil o mnohé svoje vízie a plány,“ píše.
Spomína na historickú udalosť z večera 11. októbra 2012 na Pápežskej katolíckej univerzite v Argentíne, kde bol arcibiskup Bergoglio veľkým kancelárom. „Po prvýkrát v histórii univerzita udelila čestný titul Židovi, rabínovi. Nikdy nezabudnem na ten okamih, najmä preto, že bol ústredným bodom osláv 50. výročia otvorenia Druhého vatikánskeho koncilu. Keď mi zavesil univerzitnú medailu na krk, zašepkal: ‚Ani nevieš, ako som o tejto chvíli sníval,‘“ spomína rabín Skórka. Zdôrazňuje, že touto ceremóniou chcel Jorge Mario Bergoglio „upevniť nový smer, ktorým sa Cirkev vydala vo vzťahoch medzi Židmi a katolíkmi“.
Kráčajúc po ceste pokoja
Rabín si tiež pripomína ich spoločnú cestu do Jeruzalema, kde sa bratsky objali pred Múrom nárekov – najposvätnejším miestom v židovskej tradícii. „Je to miesto, kde podľa kresťanskej tradície kázal Ježiš a podľa islamskej tradície vystúpil Mohamed do neba,“ pripomína Skórka a dodáva: „Spolu s naším priateľom Omarom Abboudom sme vytvorili obraz židovsko-kresťansko-moslimského priateľstva, ktoré – ako sme dúfali – inšpiruje mnohých kráčať cestou pokoja v budúcnosti.“
Láska k núdznym je dedičstvom pápeža Františka
Abraham Skórka sa láskavo vyjadruje aj k autobiografickým knihám pápeža Františka, vrátane „Môj príbeh v dejinách“, v ktorých pápež píše o význame ich priateľstva a zdôrazňuje, že „tento dialóg bol požehnaním pre oboch“. Podotýka, že „pápež František sa snažil očistiť svoju Cirkev aj svet. S veľmi ľudskou zmesou úspechov a chýb sa úprimne snažil vytvoriť cestu, na ktorej by bola Božia prítomnosť zreteľnejšia pre všetkých ľudí.“
„Láska, pokora a mimoriadna citlivosť pápeža Františka voči chudobným, slabým a núdznym budú naďalej žiariť v trvalom dedičstve, ktoré po sebe zanechal,“ uzatvára Abraham Skórka.
Zdroj: E-kai, redakčne upravené
