Bratislava 24. apríla (TK KBS) Tri otázky pre apoštolského nuncia Mons. Nicolu Girasoliho o pápežovi Františkovi, v ktorých približuje osobné spomienky na kardinála Bergoglia z čias svojho pôsobenia v Buenos Aires a hovorí o hlbokom odkaze, ktorý pápež zanechal Cirkvi a ľudstvu.
Excelencia, osobne ste spoznali Jorgeho Maria Bergoglia počas svojho pôsobenia v Argentíne, dávno predtým, než sa stal pápežom. Ktoré jeho osobnostné črty na vás urobili najväčší dojem?
Božia prozreteľnosť mi dovolila veľmi dobre spoznať pápeža Františka ešte predtým, než sa stal pápežom. V rokoch 2000 až 2005 som pôsobil na apoštolskej nunciatúre v Buenos Aires, keď bol kardinál Jorge Mario Bergoglio arcibiskupom tohto hlavného mesta Argentíny. S týmto obdobím ma spája mnoho spomienok, no osobitne ma zasiahol jeho pastoračný štýl.
Bol pastierom, biskupom, kardinálom, ktorý bol nesmierne blízky ľuďom. Jeho spôsob kráčania s ľudom, jeho pozornosť venovaná tým posledným, jeho vnímanie seba samého ako brata medzi bratmi – to všetko bolo viditeľné aj v jeho životnom štýle: jednoduchom, pokornom, príkladnom a najmä konzistentnom. Spomínam si na množstvo gest milosrdenstva, ktoré v tom čase prejavoval ako arcibiskup voči kňazom, veriacim, ale aj neveriacim. Bol mimoriadne milosrdný k tým, ktorých nebolo počuť, k chudobným. Vyzýval kňazov, aby boli blízko ľuďom, aby kráčali spolu s Božím ľudom, aby – výraz, ktorý neskôr poznal celý svet – „voňali po ovciach“. Spomínam si na neho ako na kardinála a arcibiskupa veľmi blízkeho Božiemu ľudu.
Tieto charakteristické črty neskôr preniesol aj do svojho pápežského magistéria, ktoré žil ako pastier celej Cirkvi od roku 2013. Priniesol do univerzálnej Cirkvi svoju skúsenosť pastiera blízkeho ľuďom.
Keď sa pozriete na jeho pontifikát, ktoré aspekty podľa vás najhlbšie poznačili univerzálnu Cirkev?
Osobne ma najviac zasiahli tri zásadné aspekty.
Prvým je Františkov dôraz na ochranu životného prostredia. Spomeňme si na jeho známu encykliku Laudato si’ s jemu vlastným štýlom, inšpirovanú Františkom z Assisi, ktorá nasmerovala pozornosť na ochranu našej matky Zeme.
Druhým aspektom je myšlienka univerzálneho bratstva. Všetci sme mužmi a ženami tohto sveta, ako napísal vo svojej encyklike Fratelli tutti. Všetci sme na jednej lodi. Povzbudzoval nás stavať mosty, nie múry, otvárať náruč, kde Cirkev je povolaná sprevádzať veriacich na ich ceste viery a spásy, nie ich odsudzovať.
Musíme sa snažiť pokračovať v jeho odkaze, zostať verní jeho učeniu, najmä čo sa týka synodálnej Cirkvi, Cirkvi, ktorá kráča spolu.
Tretím aspektom je to, že pápež dal hlas tým, ktorí ho nemali. Koľkokrát hovoril o chudobných, ktorých svet považuje za „odpad“ ľudstva, osoby, na ktoré sa zabudlo? Jeho pozornosť voči migrantom, chudobným a vylúčeným – tým, ktorí sa nezmestia do algoritmov globálnej ekonomiky. V tomto bol celosvetovým hlasom a obrancom ich dôstojnosti a práv.
Tieto tri aspekty ma veľmi oslovili.
Aké je podľa vás najhlbšie dedičstvo, ktoré pápež František zanecháva Cirkvi a ľudstvu?
Samozrejme, v týchto dňoch sme hlboko zarmútení jeho smrťou, ktorá prišla vo Veľkonočný pondelok — a to celkom nečakane, veď ešte vo Veľkonočnú nedeľu sme ho videli žehnať davu. Tento smútok je však zároveň momentom veľkej nádeje pre univerzálnu Cirkev i svet.
Musíme sa snažiť pokračovať v jeho odkaze, zostať verní jeho učeniu, najmä čo sa týka synodálnej Cirkvi, Cirkvi, ktorá kráča spolu. Cirkvi, ktorá musí kráčať zjednotená aj v rozličnosti názorov, uhlov pohľadov a spôsobov myslenia. Cirkvi, ktorá je otvorená svetu a ktorá prináša nádej pre svet a vie zahŕňať, nie vylučovať.
Františkov odkaz je veľký, aj čo sa týka úsilia o pokoj. Veľmi ho znepokojovali vojny, dokonca vymyslel výraz „tretia svetová vojna po kúskoch“. Bol pápežom, ktorý nás neustále vyzýval, aby sme sa zamýšľali nad mierom.
Jeho dedičstvo je teda toto: kráčať ako synodálna Cirkev otvorená svetu, prinášajúca svedectvo kresťanskej viery a ponúkajúca svetu nádej, odvahu a nadšenie.
Zdroj: nm.sk Cyril Dunaj (publikované so súhlasom redakcie)
