Vatikán 24. apríla (TK KBS) Smrťou pápeža sa začal rad udalostí, ktoré nakoniec vedú k otvoreniu konkláve a voľbe nového nástupcu svätého Petra. Postupne uvádzame udalosti, ktoré vedú k voľbe nového pápeža.
Pápežova smrť dáva do pohybu reťaz udalosti – tradícií, ktoré určujú momenty od pápežovho odchodu na večnosť až do jeho pohrebu a následne po zahájenie konkláve a voľbu jeho nástupcu.
Čo sa však v skutočnosti deje vo Vatikáne počas Sede Vacante?
Apoštolská konštitúcia Universi Dominici Gregis, ktorú vydal pápež Ján Pavol II. 22.februára 1996, na slávnosť Katedry sv. Petra, revidovala a aktualizovala do tej doby platné normy týkajúce sa apoštolského nástupníctva na Petrovom stolci, ktoré upravovala apoštolská konštitúcia Romano Pontifici Eligendo (1975) pápeža Pavla VI.
Dokument je rozdelený do dvoch častí:
– prvá čas upravuje obdobie uprázdneného apoštolského stolca tzv. Sede Vacante, teda obdobie medzi ukončením riadenia cirkvi pápežom a voľbou nového.
– Druhá časť upravuje postupy pre prípravu a priebeh voľby rímskeho pápeža.
Ako sa uvádza v úvode, revízia týchto noriem bola motivovaná „vedomím zmenenej situácie, v nej dnes Cirkev žije, a potrebou zohľadniť všeobecnú revíziu kánonického práva /…/ inšpirovanú Druhým vatikánskym koncilom. Pri formulácii nového predpisu som pri zohľadnení potrieb našej doby dbal na to, aby som sa v podstate neodchýlil od múdrej a úctyhodnej tradície, ktorú sme až doteraz dodržiavali.“ (S. 4 – 5 UDG)
Konštitúcia čiastočne potvrdzuje už skôr existujúce predpisy týkajúce sa voľby nového pápeža.
Kľúčové body:
Orgánom zodpovedným za voľbu pápeža a zostáva kardinálske kolégium, ktoré sa riadi tisícročnou tradíciou zakotvenou v presných Kanonický normách:
„Ak je skutočne učením viery, že plná moc pápeža pochádza priamo od Krista, ktorého je zástupcom na zemi, tak je tiež nesporné, že sa mu táto najvyššia moc v cirkvi udeľuje prijatím právoplatne vykonanej voľby spolu s biskupskou vysviackou“ (str. 5 UDG)
K 21. aprílu 2025 zahŕňa kolégium 135 kardinálov voliteľov (UDG stanovil limit 120 kardinálov voličov), z nich 133 menoval pápež František a 117 nevoličov.
Tí, ktorí v deň zahájenia Sede Vacante dosiahli už 80 rokov, sú z volieb vylúčení. Kardináli starší ako 80 rokov sa však stále môžu zúčastňovať prípravných stretnutí (generálnych kongregácií, ktoré predchádzajú voľbe)
Kolégium voliteľov sa výhradne skladá z kardinálov:
„Preto potvrdzujem normu platného Kódexu kánonického práva (porov. kán. 349 CIC), v ktorej sa odráža už tisícročná prax Cirkvi, a znovu potvrdzujem, že kolégium voličov pápeža pozostáva výlučne z kardinálov Svätej rímskej cirkvi. Ich prostredníctvom sa zároveň vyjadruje prekrásna syntéza oboch aspektov, ktoré charakterizujú osobnosť a úrad rímskeho pápeža: rímsky, lebo sa identifikuje s osobou biskupa cirkvi, ktorá sa nachádza v Ríme, a preto je v blízkom kontakte s klérom tohto mesta, reprezentovanom kardinálmi s titulom presbyterov a diakonov Ríma, a s kardinálmi – biskupmi s prímestskými sídlami. Pontifex univerzálnej cirkvi, lebo bol zvolený, aby viditeľne zastupoval neviditeľného Pastiera, ktorý vedie celé stádo na pasienky večného života. Univerzálnosť cirkvi týmto spôsobom nadobúda znamenitú podobu zložením samotného kardinálskeho kolégia, ktoré pochádza z nositeľov purpuru zo všetkých kontinentov”. (str. 6 UDG)
Konkláve, ako starobylá inštitúcia, je potvrdené ako dejisko voľby nového pápeža.
Ján Pavol II. potvrdil základnú štruktúru a nariadil, aby sa všetky volebné jednania konali výhradne v Sixtínskej kaplnke Apoštolského paláca: Úvodný dejinný prehľad nepotvrdzuje iba účelnosť tejto inštitúcie kvôli okolnostiam, ktoré viedli k jej vzniku a postupnému znormovaniu a konštituovaniu, ale potvrdzujú aj jej neprestajnú potrebu, aby samotné rokovania voľby prebehli organizovane, rýchlo a podľa stanoveného poriadku, najmä v okamihoch napätia a nepokoja.
Práve preto a napriek prehodnocovaniu zo strany teológov a kanonistov všetkých čias, ktorí túto inštitúciu v jej podstate jednomyseľne nepovažujú za potrebnú na platnú voľbu pápeža, potvrdzujem touto konštitúciou jej existenciu v jej základnej štruktúre s doplnením niekoľkých modifikácií, aby sa poriadok prispôsobil dnešným požiadavkám. (s. 8 UDG)
Vzhľadom na posvätný charakter úkonu, a teda aj vhodnosti, aby mohla voľba prebehnúť na primeranom mieste, na ktorom sa na jednej strane dajú spojiť liturgické úkony s právnymi formalitami a na druhej strane sa voličom uľahčí, aby sa pripravili na prijatie vnútorných vnuknutí Ducha Svätého, zároveň nariaďujem, aby sa voľba naďalej konala v Sixtínskej kaplnke, kde všetko prispieva tomu, aby sa posilnilo povedomie prítomnosti Boha, pred tvár ktorého musí raz každý predstúpiť, aby bol súdený. (str. 9 UDG)
Rovnako ako v minulosti, aj teraz sa uznáva, že je potrebné chrániť voľbu rímskeho pápeža pred vonkajšími vplyvmi a zveriť ju do rúk kvalifikovanému a určenému volebnému orgánu.
Okrem toho majú procedúry v konkláve za cieľ nielen zaistiť slobodu, ale tiež zaručiť nezávislosť úsudku každého kardinála voliteľa a chrániť ho pred nepatričnou zvedavosťou a nevhodnými tlakmi.
Konštitúcia Universi Dominici Gregis zaviedla tri hlavné zmeny:
1. Rezidencia kardinálov voliteľov a osôb, ktoré sa podieľajú na zaistení riadneho priebehu voľby, sa po celú dobu voľby nachádzajú v Dome svätej Marty vo Vatikáne (str. 42 UDG). V minulosti nesmeli kardináli po celú dobu volebného procesu opustiť Sixtínsku kaplnku.
2. Kardináli voliči môžu hlasovať za nového pápeža iba prostredníctvom tajného hlasovania (s. 9 UDG). Tak sa rušia možnosti, ktoré poskytovali predchádzajúce predpisy pre voľbu aklamáciou alebo inšpiráciou, ktoré už neboli považované za vhodné pre vyjadrenie myšlienok tak rozsiahleho a rôznorodého volebného zboru. Taktiež bola zrušená voľba kompromisom (per compromissum), ktorá mohla viesť v určitej miere k nezodpovednosti voličov, ktorí by v tomto prípade nemuseli hlasovať osobne. Pri tomto spôsobe voľby, pokiaľ by ani niekoľko kôl hlasovania neprinieslo kandidáta s požadovanou väčšinou, mohli sa kardináli voliči jednomyselne dohodnúť na kompromise, pričom prijali iné väčšinové kritérium.
3. Pokiaľ ide o počet hlasov potrebných k platnej voľbe nového pápeža, odstavec 7 UDG pôvodne stanovil, že po 33. alebo 34. kole hlasovania, pokiaľ by nebola úspešná voľba, mohlo by hlasovanie pokračovať, pričom by postačovala iba nadpolovičná väčšina. Toto ustanovenie však pápež Benedikt XVI. zmenil prostredníctvom Motu Proprio Aliquibus mutationibus in normis de electione Romani Pontificis, podpísaného 11. júna 2007 a uvedeného do platnosti 26. júna. Tým bolo obnovené tradičné pravidlo, že k platnej voľbe nového pápeža je vždy potrebná kvalifikovaná dvojtretinová väčšina prítomných kardinálov voliteľov.
Uvoľnený stolec
Termínom “Sede vacante” sa označuje obdobie medzi ukončením riadenia cirkvi pápežom a voľbou jeho nástupcu.
Toto obdobie upravuje apoštolská konštitúcia „Univerzsi Dominici Gregis“, ktorú vydal pápež svätý Ján Pavol II. 22.februára 1996.
Kto spravuje uvoľnený stolec?
V dobe neobsadeného apoštolského stolca riadenie Cirkvi je zverené kolégiu kardinálov. Ich právomoc je však obmedzená na zariaďovanie iba bežných alebo naliehavých záležitosti a na prípravu voľby nového pápeža.
Kolégium kardinálov preberá taktiež civilné právo moci pápeža týkajúce sa správy Vatikánu.
Nemajú však právomoc rozhodovať o záležitostiach, ktoré boli výhradne výsadou pápeža za jeho života.
Čo sa stane s vedúcimi predstaviteľmi Rímskej kúrie v priebehu Sede Vacante?
Po smrti pápeža rezignujú všetci vedúci dikastérií rímskej kúrie s niektorými výnimkami, ich cieľom je zachovať bežnú prevádzku Vatikánu.
Medzi tými, ktorí si zachovávajú svoje funkcie, patrí napríklad: kardinál camerlengo (kardinál Kevin Farrell), jeho úlohou je dohliadať a spravovať majetky a práva apoštolského stolca v dobe jeho neobsadenia, hlavný peditenciár (kardinál Angelo De Donatis), kardinál generálny vikár pre rímsku diecézu (kardinál Baldassare Reina), kardinál arcikňaz Vatikánskej baziliky a generálny vikár pre Vatikán (kardinál Mauro Gembetti), almužník Jeho Svätosti (kardinál Konrad Krajewski), zástupca pre všeobecné záležitosti Štátneho sekretariátu (arcibiskup Edgar Peña Parra), sekretár pre vzťahy so štátmi (arcibiskup Paul Richard Gallagher), a ceremonár pápežských liturgických slávností (arcibiskup Diego Giovanni Ravelli).
Na svojich miestach zostávajú aj sekretári všetkých dikastérií.
Čo robí kardinálske kolégium počas doby uprázdneného stolca?
Počas Sede Vacante sa kardinálske kolégium schádza na dvoch typoch kardinálskych kongregácií:
1. Generálne kongregácie: Na nich sa schádza celé kardinálske kolégium (vrátane tých, ktorí prekročili vekovú hranicu pre veľbu nového pápeža). Tieto generálne kongregácie sa konajú v Apoštolskom paláci a predsedá im dekan kolégia (kardinál Giovanni Battista Re). Pokiaľ by dekan ani vicedekan nemohli predsedať, predsedníctvo preberá najstarší kardinál voliteľ.
2. Partikulárne kongregácie. Tie tvorí:
– Kardinál Camerlengo Svätej rímskej cirkvi a traja kardináli, jeden z každého stupňa (biskupi, kňazi, diakoni), vybraní losom z počtu kardinálov voliteľov,
– Títo traja asistujúci kardináli slúžia po dobu 3 dní, potom sú nahradení novým náhodný výberom. Tento proces pokračuje i počas voľby.
– Partikulárne Kongregácie zariaďujú každodenné bežné záležitosti, zatiaľ čo závažnejšie záležitosti musia byť postúpené generálnej kongregácii.
Aké najdôležitejšie rozhodnutia prijíma generálna kongregácia?
Generálna kongregácia (konaná pred začiatkom volebného procesu) musí prejednať nasledujúce kľúčové rozhodnutia:
– Pripraviť ubytovanie v Dome svätej Marty pre kardinálov a pripraviť Sixtínsku kaplnku pre volebnú procedúru.
– Poveriť dve významné cirkevné morálne autority úlohou predniesť kardinálom dve úvahy o súčasných výzvach Cirkvi a voľbe nového pápeža, a stanoviť dátum týchto úvah
– Zničiť rybársky prsteň a olovenú pečať, ktoré sa používali k potvrdzovaniu apoštolských listov,
– Stanoviť dátum a čas začatia konkláve.
Čo sa stane bezprostredne pred začatím voľby?
Voľbe predchádza slávnostná Eucharistická slávnosť s votívnou omšou Pro Eligendo Papa, ktorej sa zúčastnia kardináli volitelia. Popoludní sa kardináli volitelia vydávajú na slávnostný sprievod do Sixtínskej kaplnky, kde začne konkláve, ktoré zvolí nového pápeža.
Po skončení procesie do Sixtínskej kaplnky zloží každý kardinál volič prísahu podľa paragrafu 53 v UDG. Touto prísahu sa zaväzuje, že v prípade zvolenia bude verne plniť Munus Petrinum ako pastier univerzálnej Cirkvi. Ďalej sa zaväzuje zachovávať úplnú mlčanlivosť o všetkom, čo súvisí s voľbou rímskeho pápeža, a nepodporovať žiadne pokusy o vonkajšie zásahy do voľby.
V tomto okamžiku vyhlási ceremonár pápežských liturgických slávností extra omnes, čo znamená, že všetky osoby, ktoré nie sú súčasťou konkláve, musia opustiť Sixtínsku kaplnku. Zostáva iba ceremonár a cirkevný hodnostári určení k predneseniu druhej úvahy. Táto úvaha sa zameriava na vážnu zodpovednosť, ktorá spočíva na voličoch, a na nutnosti jednať s čistým úmyslom pre všeobecné dobro Cirkvi a mať pred očami len Boha (bod 52).
Keď je meditácia ukončená, prednášajúci duchovný aj ceremonár pápežských liturgických slávností odchádzajú. Potom kardináli voliči odriekavajú modlitby podľa Ordo Sacrorum Rituum Conclavis a vypočujú si kardinála dekana, ktorý sa ich opýta, či sú pripravení pristúpiť k hlasovaniu, alebo či je potrebné nejaké vysvetlenie ohľadom pravidiel a postupu uvedených v Universi Dominici Gregis.
Opatrenia k zaisteniu dôvernosti a zabráneniu vonkajších zásahov
Všetky volebné procedúry prebiehajú výhradne v Sixtínskej kaplnke v apoštolskom paláci vo Vatikáne, ktorá zostáva až do ukončenia volieb úplne uzatvorená.
Apoštolská konštitúcia pápeža Jana Pavla II. zdôrazňuje nutnosť zaistiť úplné utajenie všetkého, čo sa deje v priebehu konkláve, a všetkého, čo priamo či nepriamo súvisí s voľbou pápeža. Dokument podrobne popisuje všetky opatrenia, ktoré majú zaručiť dôvernosť a zabrániť vonkajšími zásahom (body 51 – 61).
Po celú dobu volebného procesu sa kardináli voliči musia zdržať posielania listov alebo vedenie rozhovorov, vrátane telefonických, s výnimkou mimoriadne naliehavých prípadov. Nesmú posielať ani príjmať akékoľvek správy, prijímať noviny alebo časopisy akéhokoľvek druhu, ani sledovať rozhlasové alebo televízne vysielanie.
Počet hlasov a väčšina potrebná k zvoleniu
K platnej voľbe nového pápeža je potrebná dvojtretinová väčšina prítomných voličov. Pokiaľ nie je celkový počet voličov rovnomerne deliteľný tromi, je nutný ďalší hlas.
Pokiaľ hlasovanie začne popoludní prvého dňa, bude sa hlasovať iba raz. V ďalších dňoch sa konajú 2 hlasovania odpoludnia a 2 popoludní
Postup hlasovania je podrobne popísaný v Universi Dominici Gregis, vrátane ustanovenia pre voličov, ktorí sa necítia dobre a potrebujú hlasovať zo svojich izieb z Domu sv. Marty. Po sčítaní hlasov sa všetky lístky spália.
Čo sa stane, pokiaľ nie je dosiahnutá požadovaná väčšina?
Pokiaľ sa voliči nedohodnú na kandidátovi ani po 3 dňoch bezvýsledného hlasovania, je povolená až jednodňová prestávka na modlitbu, voľnú diskusiu medzi voličmi a krátke duchovné povzbudenie kardinála protodiakona.
Potom sa hlasovanie obnoví, ale pokiaľ ani po ďalších 7 hlasovaniach nedôjde k voľbe, nasleduje dlhšia prestávka.
Tento proces sa opakuje po ďalších 7 neúspešných hlasovaniach. V tomto okamžiku sa Kamerlengo poradí s kardinálmi o ďalšom postupe.
Čo sa stane bezprostredne po zvolení nového pápeža?
Akonáhle prebehla voľba, posledný z kardinálov diakonov povolá do Sixtínskej kaplnky sekretára kardinálskeho zboru a ceremonára pápežských liturgických slávností.
Dekan kolégia menom všetkých voličov požiada zvoleného kandidáta o súhlas nasledujúcimi slovami: „Súhlasíš so svojím kánonickým zvolením za najvyššieho veľkňaza?“
Po obdržaní súhlasu sa opýta: „Aké meno si praješ používať?“
Funkciu notára s 2 dceromonármi ako svedkami vykonáva ceremonár pápežských liturgických slávností, ktorý spíše listinu o prijatí voľby a zapíše zvolené meno.
Od tohto okamžiku získava zvolený kandidát plnú a najvyššiu autoritu nad univerzálnou cirkvou. Konkláve sa týmto okamžikom hneď skončí. Kardinál protodiakon potom oznámi veriacim voľbu a meno nového pápeža slávnou vetou: „Annuntio vobis gaudium magnum, Habemus Papam!“
Hneď potom nový pápež udelí z balkóna svätopeterskej baziliky apoštolské požehnanie Urbi et Orbi. (UDG s 87 – 91)
Posledným požadovaným krokom je, aby po slávnostnom obrade inaugurácie pontifikátu a vo vhodnej dobe nový pápež formálne prevzal Arcibiskupskú baziliku svätého Jana Lateránskeho podľa predpísaného obradu.
Poznámka: V texte sú využité informácie z
https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/universi-dominici-gregis
Zdroj: VaticanNews, česká redakcia
Preložila: sr. Hermana Matláková, SMVS
