Vatikán/Ukrajina 21. apríla (TK KBS) Od vypuknutia plnej ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022 prejavoval pápež František hlboký súcit s „utýraným“ ukrajinským národom. Pravidelne odsudzoval vojnu a vyzýval celý svet k solidarite s Ukrajinou. Počas generálnych audiencií a modlitieb Anjel Pána vo Vatikáne opakovane vyzýval na modlitbu za mier. Dokonca aj z nemocničného lôžka sa 2. marca 2025 modlil: „Modlím sa predovšetkým za mier. To spôsobuje, že vojna sa zdá byť ešte absurdnejšia. Modlime sa za trpiacu Ukrajinu, Palestínu, Izrael, Libanon, Mjanmarsko, Sudán a Kiwu.“

Humanitárne gestá a osobné stretnutia

Podpora pápeža Františka nebola len slovná, ale aj praktická. Vatikán pod jeho vedením posielal humanitárnu pomoc – lieky, potraviny i finančné prostriedky – do postihnutých oblastí. Jeho vyslanec, kardinál Konrad Krajewski, opakovane osobne navštevoval vojnovú zónu. Pápež povzbudzoval katolícke spoločenstvá na celom svete, aby prijímali a pomáhali ukrajinským utečencom. V mnohých európskych krajinách vznikli utečenecké centrá práve pri katolíckych kostoloch. Ešte v roku 2016 zorganizoval pápež veľkú charitatívnu zbierku „Pápež pre Ukrajinu“, v rámci ktorej sa vyzbieralo viac než 16 miliónov eur.

Osobné väzby s Ukrajinským gréckokatolíckym cirkvou

Pápež František mal hlboký a osobný vzťah k Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi (UGKC), ovplyvnený aj výchovou ukrajinským kňazom Stepanom Chmilom. V roku 2018 navštívil Baziliku sv. Sofie v Ríme, kde sa modlieval pred ikonou Panny Márie, ktorú mu daroval arcibiskup Svjatoslav Ševčuk. V roku 2015 uznal hrdinské čnosti metropolitu Andreja Šeptyckého, čo bol dôležitý krok k jeho blahorečeniu. A napokon v decembri 2024 povýšil do hodnosti kardinála Mykolu Byčoka, biskupa UGKC v Melbourne, čo posilnilo postavenie ukrajinskej katolíckej komunity na svetovej úrovni.

Zdroj: E-kai, redakčne upravené