Rím 21. apríla 2025 (TK KBS) Po smrti pápeža Františka Vatikán zatiaľ nezverejnil podrobnosti o usporiadaní pohrebných obradov. Už počas svojho života však František opakovane vyjadril želanie, aby jeho pozostatky neboli uložené v Bazilike sv. Petra vo Vatikáne, ale v pápežskej bazilike Santa Maria Maggiore v Ríme.
Bazilika Santa Maria Maggiore – známa aj ako Bazilika Panny Márie Väčšej – patrí k najvýznamnejším mariánskym chrámom v Ríme. Nachádza sa neďaleko hlavnej železničnej stanice Termini a jej história siaha až do obdobia neskorej antiky. V priebehu dejín tu boli pochovaní viacerí pápeži, vrátane Mikuláša IV. (1288 – 1292), prvého františkánskeho pápeža, ku ktorému mal František ako jezuita pravdepodobne duchovne blízko.
Santa Maria Maggiore bola tiež miestom posledného odpočinku pápežov Honoria III. (1216 – 1227), Pia V. (1566 – 1572), Sixta V. (1585 – 1590), Klementa VIII. (1592 – 1605), Pavla V. (1605 – 1621) a Klementa IX. (1667 – 1669). Hrobka Honoria III. bola počas neskorších rekonštrukcií zničená. V bazilike je pochovaný aj významný barokový umelec Gian Lorenzo Bernini (1598 – 1680), tvorca kolonád na Námestí sv. Petra.
Pápež František navštívil túto mariánsku svätyňu viac ako stokrát, často aj bezprostredne po svojom zvolení v marci 2013 a pred každou apoštolskou cestou i po jej návrate. Prichádzal sa modliť pred starobylou ikonou Panny Márie „Salus Populi Romani“ – „Záchrana rímskeho ľudu“, ktorá je v bazilike uctievaná a podľa tradície pochádza z obdobia neskorej antiky.
Voľba Mikuláša IV. v roku 1288, ktorého František duchovne vnímal ako svoj vzor, nasledovala po dlhom takmer jedenásťmesačnom období Sede Vacante. Kardináli boli vtedy rozdelení a viacerí zomreli alebo ochoreli počas rímskych horúčav. Mesto opustili – s výnimkou generálneho predstaveného františkánov, ktorý napokon prijal zvolenie za pápeža ako 60-ročný Girolamo Masci.
Väčšina pápežských hrobov sa dnes nachádza vo Vatikáne alebo v Taliansku, no niektoré sa nachádzajú aj mimo Ríma – vo Francúzsku (napr. Avignon, Cluny, Marseille), Španielsku, Nemecku (Hamburg, Bamberg) či dokonca na Kryme. Jedným z najvýraznejších príkladov je rímsky biskup Klement I. (88 – 97/101), ktorý bol podľa tradície vyhodený do mora s kotvou na krku počas vlády cisára Trajána.
Posledným pápežom, ktorý nebol pochovaný v Bazilike sv. Petra, bol Pius IX. (1846 – 1878). Jeho hrob sa nachádza v rímskej bazilike San Lorenzo.
Ak sa želanie pápeža Františka naplní, Santa Maria Maggiore sa stane jeho posledným pozemským príbytkom – miestom, kde počas pontifikátu hľadal útechu, inšpiráciu i mariánsku blízkosť.
Zdroj: E-kai, redakčne upravené
