Vatikán 20. apríla (VaticanNews) „Veľká noc prináša dobrú správu, že hoci sa zdá, že veci vo svete sa zhoršujú, zlo už bolo porazené,“ povzbudil pápež František veriacich počas veľkonočnej vigílie, ktorej v jeho mene predsedal kardinál Giovanni Battista Re. Dekan kolégia kardinálov prečítal text, ktorý pripravil František. Počas liturgie sviatostí kardinál udelil sviatosti krstu a birmovania trom dospelým katechumenom: Albáncovi a dvom Talianom.

Počas liturgie slova sa vo francúzštine, portugalčine, španielčine, angličtine a taliančine čítali úryvky zo Starého a Nového zákona, ktoré rozprávali príbeh spásy, počnúc stvorením sveta, cez exodus Izraelitov z egyptského otroctva, proroctvá ohlasujúce Mesiáša až po evanjelium svätého Jána. Matúša, keď ženy prišli k Ježišovmu hrobu a zjavil sa im anjel Pánov. Každé čítanie bolo popretkávané spevom žalmov. Vzkriesenie Krista ohlasovali zvony Baziliky sv. Petra, ktorá odznela počas spevu „Sláva na výsostiach Bohu“.

Na záver liturgie veľkonočnej vigílie sa pred ikonou spievala mariánska antifóna Salus Populi Romani (Spása rímskeho ľudu): „Kráľovná nebies, raduj sa, aleluja“). Vedľa kardinála obrad celebrovalo 34 kardinálov, 24 biskupov a 260 kňazov. Zúčastnilo sa na ňom približne päťtisíc veriacich. Kvetinové dekorácie v Bazilike svätého Petra Peter pochádzajú tento rok zo Slovinska, zatiaľ čo kvety a plodiny, ktoré zdobia Námestie svätého Petra, sú z Holandska.

Na Veľkonočnú nedeľu bude svätú omšu o 10:30 na Námestí sv. Petra celebrovať v mene pápeža kardinál. Angelo Comastri, bývalý veľkňaz Baziliky svätého Petra Peter vo Vatikáne.

Pápež František vyjadril želanie byť zajtra prítomný na požehnaní Urbi et Orbi (Mestu a svetu).

Zdroj: VaticanNews

Homília Svätého Otca Františka
Veľkonočná vigília, 19. apríla 2025

Je noc, keď veľkonočná svieca pomaly napreduje k oltáru. Je noc, keď spev Veľkonočného chválospevu otvára naše srdcia radosti, pretože zem je „zaplavená toľkým jasom, lebo svetlo večného Kráľa vymanilo ťa z moci temnôt“ (Veľkonočný chválospev). Udalosti, o ktorých hovorí evanjelium, ktoré sme práve počuli (porov. Lk 24, 1 – 12), sa odohrávajú na konci noci: Božie svetlo Zmŕtvychvstania sa zažína a Pánova Pascha sa deje vo chvíli, keď sa slnko ešte len chystá vyjsť. Pri prvom svetle úsvitu vidieť, že veľký kameň, položený na Ježišovom hrobe, je odvalený. Niektoré ženy prichádzajú na toto miesto s pohrebným závojom smútku. Tma zahaľuje zmätok a strach učeníkov. Všetko sa deje v noci.

Veľkonočná vigília nám takto pripomína, že svetlo Zmŕtvychvstania krok za krokom osvecuje cestu, bez veľkého hluku preniká temnotami dejín a jemne žiari v našich srdciach. Zodpovedá mu pokorná viera, ktorá odmieta akýkoľvek triumfalizmus. Pánova Pascha nie je teatrálnou udalosťou, ktorou by Boh potvrdil seba samého a prinútil nás veriť v neho. Nie je to cieľ, ktorý by Ježiš dosiahol ľahkou cestou, obídením Kalvárie. Ani my ju nemôžeme prežívať povrchne, bez vnútorného váhania. Naopak, Zmŕtvychvstanie je podobné drobným zábleskom svetla, ktoré si ticho a postupne razia cestu, občas ešte ohrozené nocou a neverou.

Takýto Boží „štýl“ nás oslobodzuje od abstraktnej nábožnosti, ktorá by sa mohla mylne domnievať, že Pánovo zmŕtvychvstanie magicky vyrieši všetky problémy. Naopak, Veľkú noc nemôžeme sláviť bez toho, aby sme sa vysporiadali s nocami v našom srdci a s tôňami smrti, ktoré sa stále zhromažďujú vo svete. Kristus zvíťazil nad hriechom a zničil smrť, ale v našich pozemských dejinách sa sila jeho zmŕtvychvstania ešte stále završuje. A toto završovanie, ako malý výhonok svetla, je zverené nám, aby sme ho chránili a nechali rásť.

Bratia a sestry, toto povolanie musíme silno cítiť vo svojom vnútri, zvlášť v Jubilejnom roku: nechajme vyklíčiť nádej Veľkej noci v našom živote a vo svete!

Keď ešte cítime vo svojom srdci ťažobu smrti, keď vidíme tiene zla hlučne kráčať svetom, keď cítime vo svojom tele aj v spoločnosti rany egoizmu či násilia, nestrácajme odvahu, ale vráťme sa k posolstvu tejto noci: svetlo pomaly svieti, hoci sme ešte v tme. Čaká nás nádej nového života a sveta konečne oslobodeného; nový začiatok nás môže prekvapiť, hoci sa to niekedy zdá nemožné, pretože Kristus premohol smrť.

Táto zvesť, ktorá rozširuje srdce, nás napĺňa nádejou. V zmŕtvychvstalom Ježišovi máme istotu, že náš osobný príbeh a cesta ľudstva, aj keď sú ešte ponorené do noci, v ktorej sa svetlá zdajú slabé, sú v Božích rukách. On nás vo svojej veľkej láske nenechá zakolísať a nedovolí, aby zlo malo posledné slovo. Táto nádej, už naplnená v Kristovi, zostáva pre nás cieľom, ktorý máme dosiahnuť. Bola nám zverená, aby sme boli jej dôveryhodnými svedkami a aby sa Božie kráľovstvo šírilo v srdciach mužov a žien dneška.

Svätý Augustín nám pripomína: „Vzkriesenie nášho Pána Ježiša Krista znamená nový život pre všetkých, ktorí v neho veria. Toto tajomstvo jeho smrti a vzkriesenia musíte hlboko poznať a prenášať do svojho života“ (Discursus 231, 2). Žime Veľkú noc vo svojom živote a staňme sa poslami nádeje, tvorcami nádeje v čase, keď na nás stále vanú mnohé vetry smrti.

Môžeme to robiť svojimi slovami, každodennými drobnými gestami a rozhodnutiami inšpirovanými evanjeliom. Celý náš život sa môže stať prítomnosťou nádeje. Buďme ňou pre tých, ktorým chýba viera v Pána, ktorí stratili cestu, ktorí rezignovali alebo sú zohnutí pod ťarchou života; pre tých, čo sú sami a uzavreli sa vo svojej bolesti; pre všetkých chudobných a utláčaných zeme; pre ženy ponižované a zabíjané; pre nenarodené deti a pre tie, ktoré sú týrané, či; pre obete vojen. Všetkým prinášajme nádej Veľkej noci!

Rád by som spomenul mystičku z 13. storočia Hadewijch z Antverp, ktorá inšpirovaná Piesňou piesní a opisujúc bolesť z neprítomnosti milovaného, prosí o návrat lásky slovami: „Nech v mojej temnote nastane obrat“. (Hadewijch, Poesie Visioni Lettere, Genova 2000, 23).

Zmŕtvychvstalý Kristus je definitívnym obratom ľudských dejín. On je nádej, ktorá nezapadá. On je láska, ktorá nás sprevádza a drží. On je budúcnosťou dejín, konečným cieľom, ku ktorému kráčame, aby sme boli prijatí do nového života, kde „Boh zotrie každú slzu z našich očí a už nebude smrti ani žiaľu, ani náreku, ani bolesti viac nebude“ (Zjv 21,4). Túto veľkonočnú nádej, tento „obrat v temnote“, musíme ohlasovať všetkým.

Bratia a sestry, Veľká noc je obdobím nádeje. „Ešte stále cítime strach, ešte stále máme bolestné vedomie hriechu, no predsa už preniká svetlo. [...] Veľká noc prináša radostnú zvesť, že hoci sa môže zdať, že sa veci vo svete zhoršujú, zlo už bolo porazené. Veľká noc nám umožňuje vyznať, že hoci sa nám Boh niekedy javí ako veľmi vzdialený a my zostávame pohltení množstvom drobných starostí, náš Pán kráča po ceste spolu s nami. [...] Existuje veľa lúčov nádeje, ktoré osvecujú cestu nášho života.‘“ (H. Nouwen, Modlitby z ticha. Chodník nádeje, Brescia 2000, 55 – 56).

Dajme priestor svetlu Zmŕtvychvstalého a staneme sa tvorcami nádeje pre svet.

Preklad Martin Jarábek

Video: VaticanNews