Bratislava 19. apríla (TK KBS) V Piatok utrpenia Pána (Veľký piatok) sa v uliciach viacerých miest a obcí konali opäť verejné pobožnosti krížových ciest a ekumenické sprievody.

Piatok utrpenia Pána a krížová cesta ulicami v Nitre takmer ako na Veľkú noc pred 2000 rokmi v Jeruzaleme

Slávenie tohtoročného Piatku utrpenia Pána 18. apríla 2025, počas ktorého si kresťania na celom svete pripomínajú utrpenie, umučenie a smrť Ježiša Krista na kríži malo v Nitre zaujímavé vyvrcholenie.

Na tradičnú verejnú pobožnosť Krížovej cesty ulicami mesta, ktorá sa koná už viac ako dvadsať rokov sa vydali veriaci aj za osobnej účasti nitrianskeho biskupa Mons. Viliama Judáka, ktorý na jej začiatku uviedol jej zameranie slovami: „Už 2000 rokov trvá kresťanská éra… Ale kedy sa konečne staneme kresťanmi? Touto krížovou cestou budeme duchovne prechádzať svetom. Súčasným svetom hladu, utrpenia, chorôb a násilia, svetom lásky a nenávisti, bezhraničnej obetavosti i agresívneho egoizmu. Kiežby sme otvorili svoje srdcia a konečne vystúpili zo svojho obmedzeného a ľahostajného sebectva, ktoré často nevidí ďalej ako na dno vlastného taniera a ani nechce vidieť za plot svojej záhrady či obce, a ktoré je ochotné uznať nároky blížneho len vtedy, keď ho to nič nestojí. Na niekoľkých príkladoch sa chceme zastaviť nad desivým faktom zdeformovania evanjelia, ktoré sa azda nikde neprejavuje tak výrazne ako v otázke chudoby. Našimi sprievodcami a autormi väčšiny myšlienok i príkladov sú Matka Tereza z Kalkaty a „otec malomocných“ Raoul Follereau – kresťania, ktorí plne pochopili, že čokoľvek sme urobili jednému z tých najmenších, Kristovi sme urobili. Ale aj ďalší, ktorí svojím burcujúcim slovom i príkladom chcú prebudiť svedomie kresťanov i všetkých ľudí dobrej vôle a poukázať na to, ako žalostná je láska, ktorá netrpí s milovanými“.

Veriaci následne túto tému meditovali počas jednotlivých zastavení pod vedením správcu farnosti Nitra Kalvária P. Jána Štefanca, SVD, a prednese textov riaditeľom Starého divadla Karola Spišáka v Nitre Martina Kusendu. Zastavenia boli už tradične situované na miestach, ktoré mali symbolicky poukazovať na životné situácie, v ktorých sa ľudia vo svojich životoch ocitajú. Pobožnosť bola zakončená záverečnou modlitbou na nitrianskej Kalvárii.

Po nej pri poľnom oltári biskup Viliam s prítomnými kňazmi predsedal liturgickým obradom Piatku utrpenia Pána. V rámci bohoslužby slova vo svojej homílii adresoval prítomným veriacim myšlienky o slabostiach človeka, ktoré sa každý snaží zakrývať, ale uviedol aj príklady viacerých osobností ľudstva, ktoré urobili presný opak a svoju ľudskú slabosť a utrpenie neskrývali, ako boxer Muhammad Ali, sv. pápež Ján Pavol II., či súčasný pápež František.

Ako biskup Viliam ale povedal: „Dnes sa nám predstavuje zranený a slabý Boh v trpiacom Ježišovi. Boh neskrýva slabosť. Ježiš svoje telo vystavil fyzickému utrpeniu a duševným utrpením si nechal zlomiť srdce z lásky k nám. Ježišovo dielo je tak dokonané, ale v istom zmysle zostáva nedokončené. Čo z toho vyplýva pre nás? Že to, čo ešte zostáva vykonať v oblasti našej spásy musíme vykonať my. V nás pokračuje jeho poslanie na tejto zemi. Týmto spôsobom nám Boh ukázal cestu k väčšej dokonalosti. To je cesta našej spásy, nášho znovuzrodenia. Aj naša životná cesta plná problémov a ťažkostí, ktoré často život ponúka ako rôzne podoby kríža má byť prežiarená nádejou a istotou cieľa, ktorý sa nám ponúka z rúk toho, ktorý už túto cestu prešiel. Preto pri každom utrpení a skúške spojme sa s Bohom, aby náš kríž sme niesli s ním. Nie sme tuláci, ale pútnici nádeje, ktorých cesta vedie k večným hodnotám s trpiacim, ale aj osláveným Kristom.“

Po homílii biskupa Viliama počas slávnostnej modlitby veriacich sa zatiahla obloha a spustil sa hustý dážď s ľadom, počas ktorého sa prítomní veriaci rozpŕchli z priestranstva pred poľným oltárom, ako pred viac ako 2000 rokmi na Golgote v Jeruzaleme vo chvíľach, keď Ježiš Kristus na kríži zomrel, a presunuli sa do Kostola Nanebovzatia Panny Márie, kde obrady pokračovali poklonou Svätému krížu a svätým prijímaním.

Po prenesení Oltárnej sviatosti do symbolického Božieho hrobu sa obrady Veľkého piatku skončili a veriaci sa rozišli do svojich farností a domovov s duchovným zážitkom majúcim vplyv na prežívaní ďalších hodín bdenia a očakávania Kristovho zmŕtvychvstania.

Zdroj: Biskupstvo Nitra, Tibor Ujlacký

Metropola východu privítala na Veľký piatok 31. ekumenický pašiový sprievod (na titulnej snimke)

Ekumenické pašiové sprievody na Veľký piatok v Košiciach majú už 31-ročnú tradíciu. Tohtoročný sprievod, nesúci tému „Boh v Ježišovi dáva všetko“, sa na Veľký piatok 17. apríla pre nepriaznivé počasie výnimočne presunul do Dómu sv. Alžbety – jubilejného chrámu v Jubilejnom roku 2025.

Počas podujatia zazneli silné slová o tom, čo Boh dáva svetu skrze osobu Ježiša Krista. V biblickom a evanjeliovom kontexte sa hovorilo o viere, nádeji, láske, múdrosti, trpezlivosti, radosti i istote – všetko to, čo sa spája s krížom, symbolom ľudského utrpenia a zároveň znamením večného života v tajomstve trojjediného Boha.

Liturgický program obohatili pôstne piesne v podaní členov Apoštolskej cirkvi a duchovné zamyslenia predstaviteľov viacerých cirkví. Jedna z piesní výstižne vystihla duchovnú hĺbku Veľkého piatku slovami:  „Ty si zobral na svoje plecia neprávosti všetkých nás…“

Záverečné požehnanie prítomným udelil Mons. Bernard Bober, košický arcibiskup metropolita a predseda Konferencie biskupov Slovenska. Vo svojich slovách zdôraznil potrebu pokoja, ktorý Boh v Ježišovi Kristovi ponúka dnešnému svetu plnému nepokoja.

Účastníci si z tejto spoločnej modlitby odniesli silný odkaz ekumenickej jednoty a posilnenie pre duchovný život vo svojich rodinách a komunitách.

Zdroj: Marieta Koščíková

Stovky veriacich na Veľký piatok opäť smerovali do centra Prešova

Stovky veriacich na Veľký piatok opäť smerovali do centra Prešova, aby boli po 15. raz súčasťou Živej krížovej cesty. Kňaz a spoluautor tradičného podujatia Peter Gombita uviedol, že Ježiša Krista tento rok stvárnil gréckokatolícky farár Vladislav Marčák. Jednu z mnohých ďalších postáv, zločinca Barabáša zahral aj niekdajší bezdomovec zo združenia Oáza – nádej pre nový život.

„Krížová cesta je taká modlitba, nová evanjelizácia inou formou, aby sme viac pocítili prítomnosť Boha medzi nami. Cieľom je, aby si každý uvedomil, že ten príbeh je starý 2000 rokov a stále pokračuje, pretože je v nás. Snažíme sa ho napodobniť, ako to asi mohlo byť a ako to asi ľudia vtedy zažívali. Nie je to len nejaké predstavenie, nie je to o hereckých výkonoch, je to skutočne príbeh Boha a človeka. Vždy pri tom cítim takú atmosféru, energiu, silu lásky a tichej radosti,“ podotkol Gombita.

Podujatie je príležitosťou na spoločné veľkopiatkové stíšenie sa, zamyslenie a duchovné prežitie Kristovho utrpenia. V minulosti sa konalo napríklad aj vo Svidníku, vo Vranove nad Topľou či v Spišskom Podhradí. Živá krížová cesta sa začala na pešej zóne pred budovou mestského úradu, pokračovala cez Hlavnú ulicu a po Ulici hurbanistov až do Záhrady umenia. Na jej príprave a realizácii sa podieľali dobrovoľníci z farnosti Prešov – Nižná Šebastová, neziskovej organizácie Oáza – nádej pre nový život, Park kultúry a oddychu a mesto Prešov. Príbeh ukrižovania stvárnilo podľa Gombitu viac ako 50 dobrovoľníkov z radov veriacich.

Zdroj: TASR

Veriaci na Veľký piatok opäť niesli kríž Trnavou, nezastavil ich ani silný lejak

Tradičné tiché nesenie krížov ulicami Trnavy na Veľký piatok poznačil silný lejak. Štyri sprievody s krížami z Družby, Prednádražia, Tulipánu a Kopánky prišli do centra mesta na Trojičné námestie ešte za dobrého počasia.

Keď trnavský farár – dekan Jozef Gallovič v krátkom príhovore vyslovil želanie, aby tiché nesenie kríža bolo aj tichým volaním po odpustení a tichým volaním Ježiša, spadli prvé kvapky dažďa. Keď kríže spojili a veriaci sa pohli smerom na Kalváriu, spustil sa naozaj silný lejak. Putujúcich s krížom neodradil, navzdory počasiu kráčali ďalej Štefánikovou a Šrobárovou ulicou k cieľu. Tu generálny vikár Trnavskej arcidiecézy Peter Šimko povedal, že aj v živote nebývajú vždy len slnečné dni. „Niekedy človek nevládze, niekedy aj to počasie akoby sa otáčalo proti nám. Ale nebojme sa, ono je to všetko len dočasné, musíme si tým prejsť, taký je jednoducho život,“ povedal pod krížom na Kalvárii.

Potom veriaci pristupovali k prinesenému krížu a uctili si ho pokľaknutím a pobozkaním. A keďže všetko je len dočasné, krátko po skončení tradičného tichého nesenia krížov vyšlo opäť slnko.

Zdroj: www.trnavskyhlas.sk

Krížová cesta v Kláštore pod Znievom sa pre dážď konala v jubilejnom chráme

Krížová cesta v Kláštore pod Znievom sa pre dážď konala v jubilejnom chráme

V piatok 18. apríla 2025 sa mala uskutočniť krížová cesta ulicami Kláštora pod Znievom. Pre nepriaznivé počasie sa však presunula do Kostola Panny Márie – jedného z jubilejných chrámov Banskobystrickej diecézy, kde sa veriaci stretli na spoločnej modlitbe v rámci Jubilejného roka 2025.

Ako pútnici nádeje sme prechádzali od zastavenia k zastaveniu s myšlienkami o nádeji, ktoré pripravila sr. M. Bernadeta Pánčiová, zakladateľka Rodiny Nepoškvrnenej.

Do krížovej cesty sa zapojila celá farská rodina – farníci z Kláštora pod Znievom, Slovian a Vrícka, klienti OZ Dobrý Pastier, rehoľné sestry Vykupiteľky a Satmárky z Vrícka, predstavitelia obce i základnej školy, deti pripravujúce sa na prvé sväté prijímanie, seniori, hasiči, poľovníci, kostolníci, miništranti a kňazi farnosti.

Zdroj: Farnosť Kláštor pod Znievom