Bratislava 16. apríla (TK KBS) Ordinár Ozbrojených síl a ozbrojených zborov SR Mons. František sa prihovára s veľkonočným pozdravom členom ordinariátu. Ako píše Mons. František Rábek, Veľká noc je udalosť, ktorá má absolútny význam pre každého človeka. „Sebaaobeta Božieho Syna, Ježiša Krista na kríži za záchranu každého človeka, ako aj jeho zmŕtvychvstanie… sú dôkazom, že Ježiš Kristus nám ponúkol možnosť prekonať zlo a smrť, zaručuje víťazstvo pravdy a lásky a dáva nám istotu večného života s Bohom,“ píše v posolstve. Veľká noc je tak dôvodom na skutočnú radosť a hlboké blahoželanie.

Tento rok je výnimočný aj tým, že všetci kresťania – západní i východní – slávia Veľkú noc v rovnaký deň, 20. apríla. „Pápež František vyzval všetky kresťanské cirkvi, aby sa odteraz dohodol jednotný termín Veľkej noci, aby sme mohli všetci naraz sláviť túto najvýznamnejšiu udalosť v dejinách ľudstva,“ zdôrazňuje biskup Rábek.

Takéto spoločné slávenie je mocným svedectvom viery vo vzkrieseného Krista a nádejou pre celý svet. Biskup Rábek zároveň pripomína, že Veľkonočné tajomstvo nie je skrytá informácia prístupná len vyvoleným, ale Boží plán záchrany, zjavený v Kristovi. „Boh pred nami toto tajomstvo už neskrýva... oznamuje tajomstvo Božej zachraňujúcej lásky, ktoré uskutočnil v Kristovi,“ uvádza. Ježišovo utrpenie, smrť a zmŕtvychvstanie nie sú len minulosťou – vzkrieseného Krista môžeme stretnúť dnes v spoločenstve Cirkvi, vo sviatostiach a v skutkoch lásky voči najmenším (porov. Mt 25, 40). Ako hovorí Pán: „A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta“ (Mt 28, 20).

PLNÉ ZNENIE veľkonočného pozdravu

K významným udalostiam alebo sviatkom si zvykneme posielať pozdravy a blahopriania. Sú to udalosti, ktoré majú význam pre jednotlivcov, ako narodeniny, promócia či sobáš; alebo pre väčšie skupiny i celé štáty. Je nejaká udalosť, ktorá má absolútny význam pre každého človeka aj pre všetkých ľudí a ku ktorej by sme si mali blahoželať na celom svete? Celkom iste je to udalosť, ktorú slávime na Veľkú noc – sebaobeta Božieho Syna, Ježiša Krista, na kríži za záchranu každého človeka; ako aj jeho zmŕtvychvstanie ako potvrdenie Ježišovho pôsobenia zo strany Boha, ako prijatie jeho obety či ako dôkaz, že Ježiš Kristus nám ponúkol možnosť prekonať zlo a smrť, že zaručuje víťazstvo pravdy a lásky a dáva nám istotu, že aj my sme povolaní k účasti na jeho zmŕtvychvstaní a na večnom živote s Bohom.

Preto je na mieste, aby sme si pri príležitosti najväčšieho kresťanského sviatku blahoželali, aby sme si posielali veľkonočné pozdravy. Aj ja, ako váš duchovný pastier, veľmi rád využívam túto príležitosť na to, aby som vás pozdravil a zaželal každému či každej z vás radostné a požehnané veľkonočné sviatky.

Východní kresťania používajú počas Veľ kej noci aj špeciálny pozdrav, ktorým sa počas týchto sviatkov oslovujú: „Christos voskres!“ („Kristus vstal z mŕtvych!“) Ich odpoveď znie: „Voistinu voskres!“ („Naozaj vstal z mŕtvych!“)

Keďže náš ordinariát vykonáva duchovnú službu pre katolíkov západného, ako i východného obradu, rád adresujem tento zmysluplný veľkonočný pozdrav všetkým našim bratom a sestrám, aj gréckokatolíkom, aj pravoslávnym, ktorým sa tento list dostane do rúk.

ZVLÁŠTNOSŤ TOHOROČNÉHO SLÁVENIA VEĽKEJ NOCI

Možno ste si všimli, že mnohí východní kresťania, najmä pravoslávni, slávia Veľkú noc v inom termíne ako katolíci. Príčina nie je v tom, že by obsah veľkonočného sviatku bol u nich iný než u nás, ale dôvod je historický. Do 16. storočia sa používal občiansky, tzv. juliánsky kalendár, ktorý zaostával za astronomickým rokom o desať dní. Pápež Gregor XIII. v roku 1582 urobil reformu kalendára. A aby zjednotil občiansky rok s astronomickým, stanovil, že v danom roku po 4. októbri nasledoval nie 5., ale hneď 15. október.

A keďže východná cirkev v roku 1054 prestala uznávať pápeža ako viditeľnú hlavu Cirkvi, východní pravoslávni kresťania odmietli prevziať navrhnutú reformu a naďalej sa riadili juliánskym kalendárom. A to je dôvod, prečo slávia Veľkú noc v inom termíne.

Avšak práve v tomto Jubilejnom roku 2025 vychádza termín slávenia Veľkej noci u všetkých kresťanov na ten istý deň, na 20. apríl. Pápež František vyzval všetky kresťanské cirkvi, aby sa odteraz dohodol jednotný termín Veľkej noci, aby sme mohli všetci naraz sláviť túto najvýznamnejšiu udalosť v dejinách ľudstva, aby sme spoločne vyznávali svoju vieru v Kristovo zmŕtvychvstanie a mohli sme ju aj presvedčivejšie odovzdávať svetu.

VEĽKONOČNÉ TAJOMSTVO

Najmä vy, príslušníci ozbrojených síl a zborov, viete, čo je to služobné tajomstvo. Aby ste sa mohli oboznamovať s utajovanými skutočnosťami, musíte mať patričné previerky.

Tajomstvo je nejaká dôležitá informácia, o ktorej sa môže dozvedieť len ten, kto je spoľahlivý, kto utajenú informáciu využíva vo svojej práci, ale neprezradí ju nepovolaným...

V súvislosti s Veľkou nocou hovorí Cirkev o „veľkonočnom tajomstve“.

Avšak v tomto prípade nejde o niečo utajované, ale o záchranný plán Božej lásky, ktorý mal Boh skrytý vo svojom srdci a ktorý bol nedostupný ľudskému poznaniu. Až keď Boh tento svoj plán, o ktorom ľudia nemali ani tušenia, zrealizoval a poslal na svet svojho Syna, ktorý sa stal človekom, keď sa Boží Syn pre nás obetoval a ponížil až do krajnosti, až po smrť na kríži, a keď vstal z mŕtvych, až vtedy sme s prekvapením mohli spoznať toto Božie tajomstvo.

A Boh pred nami toto tajomstvo už neskrýva, naopak, posiela svojich apoštolov, svoju Cirkev, aby ho ľuďom oznamovali; aby oznamovali tajomstvo Božej zachraňujúcej lásky, ktoré uskutočnil v Kristovi. A tým, ktorí toto tajomstvo s vierou prijmú, dáva Boh jeho ovocie: odpustenie hriechov, prijatie za Božích synov a dcéry, začleňuje ich do svojho ľudu, do Cirkvi, ba dáva im záruku večného života a účasti na Kristovom vzkriesení.

Avšak pre mnohých je toto tajomstvo nepochopiteľné, ba aj neprijateľné. S takouto reakciou sa stretol už apoštol Pavol, keď napísal: „Židia hľadajú znamenia a Gréci hľadajú múdrosť, my však ohlasujeme ukrižovaného Krista, pre Židov pohoršenie, pre pohanov bláznovstvo, ale pre povolaných, tak Židov ako Grékov, Krista – Božiu moc a Božiu múdrosť.“ (1 Kor 1, 22 – 24)
Slávenie Veľkej noci je teda oznamovaním nepredstaviteľného tajomstva Božej zachraňujúcej lásky voči nám, ako aj výzvou, aby sme skutočnosť Kristovej obety na kríži a jeho zmŕtvychvstania s vierou prijali a aby sme z tohto tajomstva čerpali silu pre život na novej úrovni Božích synov a dcér, či bratov a sestier samého Ježiša Krista.

Čo urobíme s týmto tajomstvom?

Pohrdneme ním, vysmejeme sa z neho? Zostaneme pri Veľkej noci len ako pri sviatku jedenia a pitia, či folklórnom sviatku? Alebo si uvedomíme, že ide nielen o niečo viac, ale o „nekonečne“ viac?

ŽIVÉ STRETNUTIE S VEĽKONOČNÝM TAJOMSTVOM

Kristova smrť na kríži a jeho zmŕtvychvstanie sú historické udalosti. Ježiš Kristus bol ukrižovaný rozsudkom rímskeho prokurátora Poncia Piláta, ktorý si vynútili predstavitelia Židov, pretože považovali Ježiša z Nazaretu za bohorúhača, 14. nisana (podľa židovského kalendára dátum starozákonnej Veľkej noci) v roku 33 nášho letopočtu.

Avšak Ježiš trikrát predpovedal svoju smrť ako svoje dobrovoľné rozhodnutie. Na tretí deň, ktorý bol prvým dňom týždňa po sobote, je jeho hrob prázdny, čo potvrdili aj očití svedkovia. Následne sa ako živý, totožný so sebou ako ukrižovaným (mal rany po klincoch na rukách a na nohách, ranu po kopiji v boku), stretáva štyridsať dní so svojimi apoštolmi a ďalšími nasledovníkmi. Tieto stretnutia ukončil odchodom do plného spoločenstva s Bohom Otcom – nielen ako večný Boží Syn, ale súčasne aj ako človek.

Svoj viditeľný pobyt na zemi zakončil slovami: „Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi. Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna, i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal. A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta.“ (Mt 28, 18 – 20)

KDE MÔŽEME STRETNÚŤ VZKRIESENÉHO KRISTA?

O spôsoboch svojej prítomnosti medzi nami hovoril sám Ježiš Kristus: „Kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi.“ (Mt 18, 20) Apoštolom aj ich nástupcom zas povedal: „Kto vás počúva, mňa počúva.“ (Lk 10, 16); „Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.“ (Mt 25, 40)

Pri Poslednej večeri poveril svojich apoštolov a ich nástupcov, aby na jeho pamiatku robili to, čo on urobil, keď nad chlebom povedal, že je to jeho telo, obetované za nás; a nad vínom v kalichu, že je to krv, ktorú vylial za nás a za mnohých na odpustenie hriechov. A to sa deje pri každom slávení svätej omše – božskej liturgie. Tak sa stáva vzkriesený Pán prítomným v podobe chleba a vína v Eucharistii, dáva sa nám za duchovný pokrm, zjednocuje nás so sebou i so všetkými, ktorí patria k nemu.

Po svojom zmŕtvychvstaní dal apoštolom svojho Ducha a poveril ich, aby v jeho mene odpúšťali ľuďom hriechy. A keď
prijímame odpustenie hriechov vo sviatosti pokánia, udeľuje nám ho sám Kristus. Vzkriesený Pán sa stretáva s nami a dáva nám duchovné ovocie svojej obety za nás aj v ostatných sviatostiach.

Stretnutiu so vzkrieseným Pánom je zvlášť venovaný jeden deň v týždni – nedeľa, každý siedmy deň od Veľkej noci. V iných jazykoch je názov tohto dňa ešte výraznejšie zameraný na vzkrieseného Pána, v ruštine je to „vaskresenie“, čiže vzkriesenie; v taliančine „domenica“, čo znamená „Pánov deň“. V tento deň sa máme venovať zvlášť prežívaniu vzťahu so vzkrieseným Kristom a to tým, že si nájdeme čas na modlitbu, na účasť na svätej omši, na počúvanie Božieho slova, na prežívanie vzťahu so spoločenstvom Cirkvi; že si nájdeme čas pre druhých ľudí, zvlášť chudobných a trpiacich, ale i na osobný oddych a pookriatie.

Takýmto slávením nedele dávame najavo našu vieru vo vzkrieseného Pána, umožňujeme mu, aby na nás pôsobil, sprostredkúvame stretnutie s ním aj našim blížnym – najmä našou pozornosťou a konkrétnymi skutkami lásky voči nim.
Nech je trvalým ovocím slávenia aj tohoročnej Veľkej noci snaha o kresťanské prežívanie nedele. Lebo takto sa budeme stávať pútnikmi nádeje a na našej životnej púti nás bude sprevádzať vzkriesený Pán. Pod vedením jeho pravdy a lásky, v spoločenstve s jeho Cirkvou, môžeme dôjsť šťastne do cieľa a prehĺbiť svoje stretnutia s ním. A takto môže naša životná púť vyústiť do viditeľného a večného spoločenstva s tým, ktorý nás chce uviesť do plného života v dome nášho nebeského Otca.

Radostnú a požehnanú Veľkú noc každej a každému z Vás s úctou želá

+ František Rábek
biskup – ordinár OS a OZ SR