Vatikán 14. apríla (TK KBS) Pápež František v pondelok 14. apríla schválil viaceré dekréty Dikastéria pre kauzy svätých. Cirkev bude mať dvoch nových blahoslavených: indickú rehoľníčku a zakladateľku Eliswu od Panny Márie a mučeníka - talianskeho kňaza a misionára Nazarena Lanciottiho, ktorý bol zavraždený pre vieru v Brazílii.
Štyri osobnosti, medzi ktorými je aj slávny architekt Gaudí, sa stávajú ctihodnými Božími služobníkmi. Potvrdenie heroických čností je významný krok na ceste k blahorečeniu tohto architekta, ktorý zasvätil veľkú časť svojho života stavbe chrámu Sagrada Familia. Jeho beatifikačný proces v roku 2003 začala po trojročnej diecéznej fáze vtedajšia Kongregácia pre kauzy svätých.
Blahorečenie čaká indickú rehoľníčku z Keraly (1831 – 1913) Eliswu od Panny Márie (rodným menom Eliswa Vakayil). Narodila sa vo veriacej a bohatej rodine. Vo svojich 16 rokoch bola vydatá za bohatého obchodníka, s ktorým mala jednu dcéru. Zakrátko sa však ovdovela. Táto žena so silnou a živou vierou, ktorá sa starala o chudobných, sa pod vedením talianskeho karmelitána stala zakladateľkou Tretieho rádu bosých karmelitánok, dnes s názvom Karmelitánske tereziánske sestry. Vstúpili do nej aj jej dcéra i najmladšia sestra. Ku kontemplácii tvoria súčasť ich života vzdelávanie chudobných dievčat a sirôt a pomoc opusteným a núdznym. Napokon vznikli dve kongregácie – jedna latinského rítu (CTC) a jedna sýrsko-malabarského rítu (CMC). Pápež uznal dekrét Dikastéria pre kauzy svätých o zázraku na jej príhovor z roku 2002. Ide o zázračné uzdravenie dieťaťa v matkinom lone.
Blahorečenie čaká aj talianskeho kňaza a mučeníka Nazarena Lanciottiho (1940 - 2001). Narodil sa v Ríme a vysvätený za kňaza bol v roku 1966. V roku 1971 ako misionár odchádza do Brazílie, do Jauru pri hraniciach s Bolíviou. Založil obrovské množstvo cirkevných komunít, nemocnicu, domov dôchodcov či malý seminár. Venoval sa aj chudobným a boju proti rôznym formám nespravodlivosti a útlaku, akými sú obchodovanie so sexom a s drogami. Jeho angažovanosť bola pre mnohých nepohodlná a tak bol v roku 2001 zavraždený počas večere. Zomrel vo veku 61 rokov.
Ctihodnými Božími služobníkmi sa stali aj talianski kňazi Agostino Cozzolino (1928 - 1988), Angelo Bughetti (1877 – 1935) a belgický kňaz a zakladateľ Peter Jozef Triest (1760 - 1836).
Kto bol Antonio Gaudí?
Antonio Gaudí, významný predstaviteľ katalánskeho modernizmu, nazývaný aj „Boží architekt“, nesie oddnes titul ctihodného Božieho služobníka. Na základe dnes schválených dekrétov dostali tento titul aj traja diecézni kňazi: Belgičan Pierre-Joseph Triest (1760 – 1836), a dva talianski kňazi, Angelo Bughetti (1877 – 1935) a Agostino Cozzolino (1928 – 1988). Ďalšie dnešné dekréty Dikastéria pre kauzy svätých otvárajú cestu k blahorečeniu: prvá uznáva zázrak na príhovor indickej rehoľníčky Eliswy od Panny Márie (1831 – 1913), zakladateľky Kongregácie tretieho rádu bosých karmelitániek, a druhý potvrdzujúci (1940 – 2001) talianskeho misionára v Brazílii.
Antonio Gaudí i Cornet sa narodil 25. júna 1852. V roku 1883 sa ujal práce na votívnom Chráme Svätej rodiny – Sagrada Familia – v Barcelone, ktorému vtlačil svoj umelecký štýl a duchovnosť. Gaudí je tiež autorom spisu, známeho ako „rukopis“ z Reusu, v ktorom sformuloval svoje predstavy o sakrálnych stavbách a preukázal hlboké znalosti a oddanosť kresťanskej viere.
Stavbu chrámu Sagrada Familia považoval za poslanie, ktoré mu bolo zverené Bohom, a s týmto vedomím pretvoril pôvodný neogotický návrh v úplne nové a originálne dielo, inšpirované formami odvodenými z prírody, a naplnené hlbokou symbolikou čerpanej zo živých zdrojov kresťanskej tradície. S pevnou vierou a inšpiráciou, ktorú nachádzal u sv. Filipa Neriho, opakovane čelil ťažkostiam. Riadil stavebné práce s odvahou a dôverou v Boha a znášal početné prejavy žiarlivosti a závislosti zo strany svojho profesijného okolia.
V rokoch 1887 – 1893 projektoval a riadil aj ďalšie svetské i cirkevné diela. Počas pôstnej doby roku 1894 vážne ochorel v dôsledku ťažkého postu, ktorý ho takmer stál život, ale nakoniec ho priviedol k hlbokým duchovným skúsenostiam pri hľadaní Boha. Keď sa uzdravil, pokračoval vo svojej práci. Potom, čo prišiel o všetkých svojich blízkych, sa úplne oddal duchovnému životu, odmietol prijímať nové zákazky a sústredil sa výhradne na stavbu Sagrada Familia. V roku 1925 sa usadil v malej miestnosti v chráme. Ako pevne veriaci a praktizujúci kresťan, verný sviatostiam, urobil zo svojho umenia chválospev Bohu, ktorému obetoval plody svojej práce a o ktorom mali jeho stavby rozprávať svetu.
Dňa 7. júna 1926 ho zrazila električka a keďže slávneho architekta nikto nespoznal, dostal sa do nemocnice pre chudobných – Santa Creu. Prijal sviatosti a o tri dni neskôr – 10. júna – zomrel. Na pohrebe Antonia Gaudího sa zúčastnilo viac ako 30 000 ľudí.
Zdroje: VIS/ACI Stampa/Cirkev.cz/VaticanNews, Tiziana Campisi, VaticanNews, slovenská redakcia - Zuzana Klimanová
Aktualizované
